Športové aktuality
8 min. čítania

S našou mladou ambasádorkou OHM v Nankingu Monikou Fašungovou o tom, ako sa naši mladí olympionici zapájali do aktivít kultúrno-vzdelávacieho programu

Ľubomír Souček

NANKING 27. augusta (píše tlačový atašé slovenskej výpravy Ľubomír Souček) – Až 104 národných olympijských výborov z celého sveta, teda viac než polovica zúčastnených, vyslalo na II. olympijské hry mládeže v čínskom Nankingu svojich mladých ambasádorov OHM. Ich úlohou bolo hlavne oduševňovať športovcov, aby sa aktívne podieľali na činnostiach v rámci tzv. kultúrno-vzdelávacieho programu podujatia (CEP). Na porovnanie – pri premiére OHM v roku 2010 v Singapure pôsobilo len 30 mladých národných ambasádorov, čiže nárast ich počtu za štyri roky je obrovský.

Po veľmi úspešnej strelkyni Danke Bartekovej, ktorá si v úlohe mladej ambasádorky výborne počínala v Singapure, teraz Slovenský olympijský výbor (SOV) na túto pozíciu nominoval bedmintonovú olympioničku z Londýna 2012 Moniku Fašungovú. Nanking prvý raz navštívila 26-ročná Monika Fašungová už v marci tohto roku, keď sa tam zúčastnila na päťdňovom seminári pre mladých ambasádorov. Už odtiaľ, ale aj z debát s Dankou Bartekovou a so zjazdárkou Petrou Gantnerovou, ktorá pôsobila ako naša mladá ambasádorka na premiérových zimných OH mládeže v Innsbrucku 2012, zhruba vedela, čo ju v dejisku podujatia - a predovšetkým v olympijskej dedine, kde sa odohrávalo najviac aktivít – čaká.

„Verím, že utvoríme veľkú partiu, ktorá sa bude navzájom podporovať,“ povedala Monika Fašungová našim mladým olympionikom počas neformálneho stretnutia po slávnostnom sľube slovenskej výpravy v Bratislave pred odchodom do Nankingu.

Monika Fašungová na rukách atlétok Patrície Slošárovej a Michaely Peškovej.
Monika Fašungová na rukách atlétok Patrície Slošárovej a Michaely Peškovej.

Priamo na mieste sme sa jej teraz popýtali, ako to teda so zapájaním našich športovcov do aktivít CEP vyzeralo v praxi a aké skúsenosti nadobudla. Monika Fašungová najprv vysvetlila, že niektoré aktivity prebiehajú v dedine permanentne a na ďalšie sa treba zapisovať. Konkrétny večerný program niektorých sa mladí ambasádori dozvedajú v príslušný deň ráno.

Monika, aký záujem o kultúrno-vzdelávací program (CEP) prejavili naši mladí olympionici?

“Do aktivít v rámci CEP v olympijskej dedine sa zapájali stále. Zaujímalo ich v podstate všetko, ponuka tu je naozaj bohatá a rozmanitá. Je to dobre motivačne vymyslené, že za účasť na každej aktivite sa získavajú body, ktoré sa načítavajú na tzv. Yogger. To je multifunkčný USB-kľúč, ktorého priložením si môžu účastníci navzájom vymienať svoje vizitky, ale aj získavať body za absolvovanú aktivitu. No a za tie body si potom môžu športovci vybrať rôzne veci – hodinky, slnečné okuliare, ruksak, alebo aj iné. Príjemné sa teda spája s užitočným. Samozrejme, pokiaľ ide o účasť na aktivitách CEP, najviac sa na nich podieľali tí naši športovci, ktorých súťaže sa v Nankingu skončili pomerne skoro. Najhoršie to mali futbalistky, ktoré hrali až do predposledného súťažného dňa a navyše stále mali tímový program.“

Za čo všetko môžu účastníci OHM získavať body?

„Bodovo najcennejšie aktivity sa odohrávajú v stane s názvom Learn and Share (v preklade Uč sa a zdieľaj – to je motto CEP, pozn. autora). Tam sa športovci dozvedia rôzne informácie o boji proti dopingu, o zásadách čestného súťaženia, alebo o dennom časovom manažmente športovca – teda zladení tréningových povinností s ostatnými, vrátane školských. A počas celých OHM sú v dedine stánky World Culture Village, kde študenti nankinských škôl prezentujú jednotlivé zúčastnené krajiny. Vždy niekoľko dní za sebou prezentovali krajiny z niektorého kontinentu. Začalo sa Európou a končí sa Áziou. V jednotlivých stánkoch sa účastníci zúčastňujú buď na súťažiach, ktoré pre nich v každom pripravili, alebo tam niečo tvoria – napríklad kreslia, maľujú, modelujú, a podobne. A tam zase dostávajú nejaké darčeky, ktoré môžu domov priniesť príbuzným alebo priateľom. Okrem toho je tu aj environmentálny stan, v ktorom sa olympionici dozvedia veľa o potrebe ochrany životného prostredia. Alebo škola varenia, v ktorej ich učia variť zdravé jedlá pre športovcov. Tam sa však ťažko dostáva, pretože denná kapacita je len 40 ľudí. Preto to naši ani neskúšali. Podobné to bolo aj s kurzmi čínskych metód relaxácie. O ne bol taký veľký záujem, že sa tam ťažko d

A ešte raz s atlétkami na fotografii, kde ich je ťažké spoznať... Takto sa možno odfotiť na takpovediac selfie-workshope.
A ešte raz s atlétkami na fotografii, kde ich je ťažké spoznať... Takto sa možno odfotiť na takpovediac selfie-workshope.

ostávalo. Kto neprišiel zapísať záujem o účasť športovcov zo svojej krajiny o siedmej ráno, mal smolu.”

Prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach si na otváracom ceremoniále spoločne s piatimi účastníkmi OHM z piatich kontinentov priamo na pódiu urobil selfie-fotografiu a vyzval všetkých v hľadisku, aby urobili to isté a fotografie rozoslali priateľom a známym. Aj takáto aktivita je vraj v ponuke v dedine...

„Áno, a je to veľmi populárne. Je tu na to vyhradená miestnosť, v ktorej si môžete nasadiť parochňu, bláznivé okuliare a porobiť si rôzne ,uletené´ fotografie. Každý účastník potom dostane okuliare s olympijskými kruhmi.“

V ponuke sme videli aj mediálne aktivity. Účastníci si napríklad mohli vyskúšať prácu s poloprofesionálnymi kamerami a nakrútiť rozhovory, alebo sa pokúšať o profesionálne fotografie. Zaujal tento workshop niekoho z našich?

„Pokiaľ viem, nezúčastnil sa na ňom od nás nikto.“

V Singapure na OHM 2010, ale aj v Innsbrucku 2012 bol veľmi populárny tzv. Chat with Champions, teda debata so šampiónmi. Teší sa obľube aj v Nankingu?

„Je to obľúbené aj tu. Debata sa vždy odohráva večer o ôsmej. Najväčší záujem bol o chatovanie s celosvetovým ambasádorom OH mládeže 2014, juhoafrickým plavcom Chadom LeClosom, ktorý dva roky po zisku medailí na OHM v Singapure získal zlato aj na ,veľkej´ olympiáde v Londýne. Žiaľ, naši plavci práve vtedy mali súťažné povinnosti, takže sa nemohli zúčastniť.“

Časť slovenskej výpravy pri návšteve Olympijského múzea v Nankingu.
Časť slovenskej výpravy pri návšteve Olympijského múzea v Nankingu.

Ako to vyzerá s aktivitami, ktoré sa odohrávajú mimo dediny?

„Pred niekoľkými dňami veľká skupina od nás – okrem vedenia asi desiati športovci - navštívila Olympijské múzeum, ktoré sa nachádza v blízkosti dediny. Je to nové a veľmi moderné múzeum, všetkým sa tam veľmi páčilo. So záujmom sme si prezreli všetky doterajšie olympijské pochodne, oficiálnych maskotov jednotlivých hier, odznaky, súčasti výstroja niektorých slávnych olympionikov, ale napríklad aj voskové figuríny Jacqua Roggeho a Thomasa Bacha. No a konci bol pekný 3D film s myšlienkou fair play. O niekoľko dní neskôr sme viacerí zase absolvovali výlet k mestskému múru z čias dynastie Ming.“

Dá sa celkove povedať, že naši mladí športovci prejavujú živý záujem o ponuku v rámci kultúrno-vzdelávacieho programu?

Plavkyňa Karolína Hájková so svojim výtvorom. FOTO: MONIKA FAŠUNGOVÁ
Plavkyňa Karolína Hájková so svojim výtvorom.
Foto
MONIKA FAŠUNGOVÁ


„Myslím si, že áno, akurát tenistov ti nejako neoslovilo. Ale ja som nikoho nenútila, aby sa zapájal.“

Aké jazykové znalosti prejavili naši mladí športovci? Komunikácia s ľuďmi z ostatných krajín si vyžaduje predovšetkým komunikačnú znalosť angličtiny.

„Máme vo výprave aj takých športovcov, čo hovoria po anglicky dobre. Ďalší zase hovoria podstatne slabšie. Je to podľa mňa asi tak napoly. Aj keď napríklad futbalistky som nepočula rozprávať vôbec, pretože ich športový program im neumožnil účasť na aktivitách CEP. Takže ich znalosti neviem posúdiť, ale ony zase majú len 15 rokov. Naši jazykovo slabší športovci sa tu presvedčili, že znalosť angličtiny je určite výhoda. Fakt je však ten, že v skutočnosti pri účasti na aktivitách CEP nemuseli až tak veľmi vedieť po anglicky. Iné to bolo, pokiaľ sa chceli sami s niekým porozprávať, alebo na niečo sa spýtať.“

Išli ste do Nankingu s určitou predstavou, čo vás tu čaká. Museli ste ju na mieste nejako korigovať?

Windsurfista Martin Beránek pred slovenským stánkom vo World Culture Village. FOTO: MONIKA FAŠUNGOVÁ
Windsurfista Martin Beránek pred slovenským stánkom vo World Culture Village.
Foto
MONIKA FAŠUNGOVÁ

„Priznám sa, že som si myslela, že to bude horšie. Prvé dva dni som hovorila – preboha, čo tu budem toľko dní robiť!? Keď sme sem 12. augusta prišli, aktivity CEP sa ešte len pripravovali a športovci sa rozutekali na prvé tréningy, takže v dedine sa spočiatku nič nedialo. Ale zakrátko sa rozbehli aktivity naplno a ja som sa ocitla v jednom kole – aktivity CEP, stretnutia mladých ambasádorov, povzbudzovanie našich športovcov v súťažiach... Nemala som ani čas nejako oddychovať.“

Neľutujete, že ste sa na to dali?

„Vôbec! Ja som veľmi spokojná. Naši športovci sú perfektní. Utvorili sme dobrú partiu a čas nám stále rýchlo utekal. Je to perfektná životná skúsenosť. Ja sa posledný rok už bedmintonu nevenujem na vrcholovej úrovni, ale práve tu som si pri sledovaní iných uvedomila, aké je skvelé, keď je človek športovec. Vďaka tomu spozná kus sveta, množstvo ľudí, nadobudne zaujímavé zážitky. Šport je naozaj super súčasť života. Som si istá, že ak budem mať raz deti, tak budem chcieť, aby z nich boli športovci.“

Podujatia a športovci
Juniorský olympijský tím 2024
2 percent nadacia

Súvisiace

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV