Slzy dojatia zlatej olympijskej medailistky Anastasie Kuzminovej na banskobystrickom námestí

Banská Bystrica 26. februára (TASR) - Slzy dojatia tiekli potom, na pódiu sa zlatá biatlonistka Anastasia Kuzminová na ZOH v Soči nebránila prívalu citov, otvorila si srdce a na zaplnenom Námestí SNP spontánne vyznala lásku všetkým Banskobystričanom. "Šťastie nemôžem vyjadriť slovami. Ruky, ktoré som chytila, oči, do ktorých som hľadela pri mojej ceste autom, srdce sa mi rozbúchalo od dojatia. Ďakujem - otvorení, srdeční, naozajstní, takí sú všetci okolo mňa. Každý z nás je najlepší, každý sa môže radovať, všetci ste jedineční."

Déja vu sa na banskobystrickom Námestí SNP po štyroch rokoch objavilo v rovnakom zlatom rúchu, s opojnosťou nad ďalším olympijským zlatom. "Len sme sa otočili naopak, a vidíme teraz Hodinovú vežu," porovnávala Nasťa. "Dve medaily boli vtedy ťažšie na krku, no som už staršia, záťaž by mala byť pre mňa menšia. Pred štyrmi rokmi mal Jelisej dva a pol rôčka, chystali sme sa do škôlky, teraz je už prváčik a pozorne ma, ako vidíte, stráži. Už rozumie, čo sa deje, práve jeho považujem za najväčšie víťazstvo v živote."
Obaja Nastini tréneri Daniel Kuzmin aj Juraj Sanitra si atmosféru na Námestí SNP s mottom 'Vitaj doma, Nasťa, ďakujeme' užívali. Jurajovi Sanitrovi sa splnil predolympijský sen s vybielenými všetkými terčíkmi. "Tak som to videl. Desať terčov zaklopila a bolo jasné, že v takej bežeckej forme sa môže zrodiť aj najcennejší výsledok. Sen sa zmenil na skutočnosť, teraz sa pozerám s úžasom na radujúcich ľudí a mám z nich, priznám sa, trému. Vytvorili krásnu atmosféru, skladám pred nimi poklonu a som veľmi rád, že sme ich potešili zlatou medailou. Patrí všetkým, tešte sa zo zlata, lebo takéto chvíle sa len tak ľahko neopakujú."
Daniel Kuzmin si spomína na bezsenné noci. "Tri dni pred a dva dni po pretekoch som nemohol spať, takže sa mi nič nesnívalo. Konečne už môžem a je to prekrásne snenie, už spojené s úžasnou realitou."
Anastasia Kuzminová prijímala ovácie i dary, napríklad ľudový kroj s ručným vyšívaním z rúk primátora mesta Petra Gogolu, alebo korunu pre kráľovnú, ktorú jej nasadil na hlavu prezident biatlonového zväzu Ján Hyža so slovami: "Nasťa je výnimočná športovkyňa a človek, skvelý, nenapodobiteľný vzor pre celú našu mládež a nielen pre ňu. Veľmi jej za to ďakujem."

Aj dresom sa Nasťa pochválila. Dres s číslom jedna s menom Nasťa, ktorý jej venovali slovenskí hokejoví reprezentanti. "Veľmi som im vďačná. A poviem vám, to ja za to môžem, že hrali tak ako hrali. Hráči mi držali palce tak tuho celé tri kolá, že vložili do toho nesmierne veľa síl a na ľade už nevládali," zasmiala sa.

Oslavám na Námestí SNP predchádzali ďalšie, menšie, no rovnako srdečné vo Vojenskom športovom centre Dukla. Anastasia Kuzminová sa v prítomnosti ministra obrany Martina Glváča stredisku poďakovala. "Je naozaj dôležité užívať si takúto podporu, chcem veľmi poďakovať za pochopenie a za to, čo všetko a s ochotou sa pre nás robí. Vo veľkom športe bez finančnej podpory nemožno fungovať. Ja reprezentujem Duklu a pre nás športovcov je to veľká pomoc."

Návrat domov vnímala Nasťa ako krásny pocit po dlhom čase odlúčenia. "Tu som doma, v Banskej Bystrici na Slovensku. Veľmi mi chýbali oči blízkych ľudí, držali mi na diaľku palce a vďaka nim boli výsledky také úspešné. Máme zlato, tešíme sa, je aj pre Banskú Bystricu. A synček ma krásne privítal, vystískal ma a zvolal, mamina, konečne si doma."

Anastasii Kuzminovej zostáva popri veľkej radosti dokončiť ešte sezónu a seriál Svetového pohára. Oslavy odkladá rovnako ako zjazdár Adam Žampa.

Adam Žampa i Anastasia Kuzminová prijali aj dary od ministra. Adam stískal v ruke zmenšeninu modelu auto, po akom sníva. "Určite ma potešilo, len keby bolo ozajstné," vzdychol si. "To však nie je možné, takže naozaj pekný darček. Dukla ma zabezpečuje, pomáha aj sociálne a dúfam, že sa dostanem aj vďaka tomu na vyššiu úroveň."

Adam Žampa sám seba prekvapil. "Na tréningu som občas nejakú tú hviezdu zdolal, no veľké preteky sú iná záležitosť. Včera ma pred firmou čakalo zo 60 ľudí, všetci z rodiny, babka, dedko, slzy mali na na krajíčku, skoro som sa rozplakal aj ja. Myslel som si, že sa od únavy hneď hodím do postele, no nedalo sa, odrazu som bol plný energie. Určite pripravím aj riadne oslavy, no až po sezóne, s rodinou a kamarátmi."