Gazda Sanitra sa po medailovej žatve pri oslave smial, plakal i spieval
Whistler 22. februára (TASR) - V krajine s prezývkou obilnica sveta si Juraj Sanitra počína ako správny a skúsený gazda. V kanadskom Whistleri najskôr pomohol svojím ľuďom dostať úrodu pod strechu, a až potom sa dostal k zaslúženej odmene za všetko sebazapieranie, pot a drinu. Až keď medailová žatva jeho zverencov vyvrcholila v posledný deň individuálneho programu biatlonistov bronzom, mohli sa pre "hospodára" začať olympijské dožinky. Aj sa tešil, aj si poplakal... Aj si zaspieval a aj za pohárik dal...
Vlna emócií Sanitru zrazila až niekoľko hodín po bronzovom finiši Pavla Hurajta. "Z hľadiska medailových pozícii patríme na nejaké tretie až piate miesto v biatlone a výraznou mierou sme prispeli k tomu, že Slovensko figuruje okolo 15. priečky v medailovej bilancii ZOH. Je to zaujímavý impulz, stačí zobrať do úvahy to, že bojujeme s krajinami ako je Nórsko, ekonomicky najvyspelejšia krajina Európy, bojujeme s Ruskom, najväčšou krajinou Európy, bojujeme s bohatými štátmi ako Nemecko alebo Rakúsko a zatiaľ s nimi držíme naozaj vyrovnanú bilanciu," zo začiatku rýdzo racionálne analyzoval úspechy osobný tréner Hurajta a Anastasie Kuzminovej a zväzový prezident v jednej osobe.
Nasledujúcej nevinnej otázke, ktorú ani tak nezaujímalo, aký má vzťah k úspechom Sanitrov mozog, ako skôr jeho srdce, sa už skúsený tréner neubránil náporu pocitov. "Keď sme v podstate pracovali na letnej príprave a organizovali všetky tie tréningové kempy, stále som v srdci nosil sebavedomie, že v sebe máme potenciál, s ktorým sa naozaj oplatí pracovať. No a teraz, keď si na to spomeniem, mi je z toho až ľúto," dokázal zo seba ešte dostať kouč a potom sa už ocitol v zajatí dojatia. Pevnom, no zároveň oslobodzujúcom. Až podstatne neskôr, keď už zátku zbytočných zábran odplavilo zopár chlapských sĺz, bol schopný pokračovať. "Až teraz naozaj cítim obrovskú radosť z toho, čo sa nám podarilo. Až teraz som dal voľný priechod emóciám a môžem si vychutnávať túto eufóriu. Neviem prečo som bol doteraz v takom bloku. Síce ma úspechy tešili, ale nevedel som to prežiť naplno," zdôveril sa Sanitra.
Dosýta sa z "Huryho", ktorého predtým riadne vyštafíroval, mohol kochať počas medailovej slávnosti na námestí vo Whistleri a potom pokračovať v malej, neformálnej oslave v miestnom pivovare, do ktorého slovenskú výpravu pozval jeho spoluvlastník a rodák z Bratislavy. A netešil sa sám. "V krásnej slovenskej piesni vám predvedieme totálnu súhru, v ktorej pracuje náš biatlonový tím," prisľúbil Sanitra a spoločne s ostatnými trénermi a servismanmi spustili Na Kráľovej holi. Úprimne, bez falošných tónov a zo srdca. Chlapi zo Šumiaca by to sotva zvládli lepšie...
