Olympijská spoločnosť Slovenska pod vedením Márie Mračnovej rozvinula pred vznikom SOV bohatú činnosť predovšetkým v oblasti olympijských aktivít. Z jej iniciatívy vznikol 30. septembra 1992 aj prípravný výbor na konštituovanie SOV. Po vzniku národného olympijského výboru pokračovala OSS v činnosti ešte dva roky. Po naplnení svojho poslania odsúhlasila Olympijská spoločnosť Slovenska 28. januára 1995 svoj zánik a včlenila sa do štruktúr SOV.

     VZNIK 19. DECEMBRA 1992, UZNANIE 24. SEPTEMBRA 1993. Slovenský olympijský výbor vznikol ešte pred oficiálnym rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky na dva samostatné štáty Čechov a Slovákov - 19. decembra 1992 v Dome športu v Bratislave. SOV sa stal jedným z dvoch nástupcov ČSOV, ktorý oficiálne ukončil svoju činnosť 27. marca 1993. Na ustanovujúcom zasadnutí zvolili do SOV 49 členov. Prvým predsedom sa stal profesor Vladimír Černušák. Generálnym tajomníkom SOV sa 19. februára 1993 stal Ján Mráz.

     Na zasadnutí v Atlante 16. marca 1993 výkonný výbor Medzinárodného olympijského výboru prijal Slovenský olympijský výbor i Český olympijský výbor za provizórnych členov. Riadnym členom olympijského hnutia sa SOV stal po definitívnom uznaní zo strany Medzinárodného olympijského výboru, ktorému došlo na 101. zasadnutí MOV 24. septembra 1993 v Monte Carle. Významným právnym krokom, ktorý zakotvil pôsobenie Slovenského olympijského výboru, bolo prijatie zákona o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore. Národná rada SR ho schválila 18. augusta 1994.

     RÝCHLE ETABLOVANIE SOV. Hlavne vďaka práci, ktorú pred vznikom SOV vykonala Olympijská spoločnosť Slovenska, a zásluhou domácej i medzinárodnej autority predsedu SOV a člena MOV Vladimíra Černušáka, aj skúseností generálneho tajomníka SOV Jána Mráza sa Slovenský olympijský výbor rýchlo etabloval na slovenskej i medzinárodnej scéne. Dá sa povedať, že SOV sa plynule a bezproblémovo začlenil do slovenských i medzinárodných športových štruktúr a získal významné postavenie.

     Za pomerne krátke obdobie sa činnosť Slovenského olympijského výboru dostala do všeobecného povedomia, na čom mali v počiatočnom období rozhodujúci podiel pestré a bohaté olympijské aktivity. Pri svojich návštevách na Slovensku to ocenili aj dvaja prezidenti Medzinárodného olympijského výboru - Juan Antonio Samaranch v roku 2000 a Jacques Rogge v roku 2003.

     Odrazom pozitívneho vnímania činnosti v zahraničí boli viaceré významné ocenenia popredných predstaviteľov slovenského olympijského hnutia zo strany MOV (ich zoznam je uvedený v podsekcii Vyznamenania), ako aj zvolenie slovenských funkcionárov do olympijských štruktúr. Dominantné postavenie vo svete si spomedzi slovenských olympijských funkcionárov udržal Vladimír Černušák, ktorý bol od roku 1981 členom MOV v ČSSR. Po rozdelení Česko-Slovenska bol v roku 1993 zvolený za člena MOV na Slovensku. Zostal ním až do dovŕšenia vekového limitu 80 rokov v roku 2001, keď sa stal čestným členom MOV.

     SLOVENSKO A OLYMPIÁDY. Už v roku 1994 SOV vyslal prvý raz svoju výpravu na zimné olympijské hry (ZOH), ktoré sa uskutočnili v nórskom Lillehammeri. Odvtedy výpravy SR štartovali na všetkých letných aj zimných olympijských hrách. Od roku 1993 (leto), resp. od roku 1995 (zima) SOV vysielal výpravy pravidelne aj na Európske olympijské dni mládeže (EYOD). Tie sa od roku 2001 transformovali na Európsky olympijský festival mládeže (EYOF). Slovenskí športovci pod hlavičkou SOV štartovali aj na Svetových hrách mládeže v Moskve 1998.

     V roku 1994 SOV odsúhlasil kandidatúru regiónu Poprad-Tatry na usporiadanie ZOH 2002. SOV všestranne významne podporoval ďalšiu olympijskú kandidatúru Popradu-Tatier na ZOH 2006. Spoločne s výborom kandidatúry utvoril na jej podporu v roku 1997 Olympijskú marketingovú spoločnosť, s.r.o., ktorá po transformácii na stopercentnú dcérsku spoločnosť SOV pôsobí dodnes. Seriózne snahy uchádzať sa o usporiadanie zimných olympijských hier nepochybne zviditeľnili Slovensko aj SOV.

     V rámci podpory kandidátskeho procesu na ZOH 2006 SOV zorganizoval v roku 1999 zimné IV. európske olympijské dni mládeže (EYOD). Ostávajú dodnes najrozsiahlejším a najvýznamnejším medzinárodným podujatím, ktoré usporiadal SOV. V regióne Poprad-Tatry sa na zimných EYOD 6. - 12. marca 1999 zúčastnili výpravy 40 NOV Európy, ktoré mali dovedna 1136 členov (699 športovcov a 437 členov sprievodu). Súťažili v ľadovom hokeji, zjazdovom a klasickom lyžovaní, biatlone, krasokorčuľovaní a v short tracku. Predsedníčkou organizačného výboru podujatia bola Mária Mračnová, generálnym sekretárom Ladislav Harvan. Finančne na EYOD 1999 prispeli SOV, Ministerstvo školstva SR, Štátny fond telesnej kultúry a Olympijská solidarita.

PREDSEDAMI SOV VLADIMÍR ČERNUŠÁK (1992 - 1999) A FRANTIŠEK CHMELÁR (od roku 1999)

    Slovenský olympijský výbor mal od svojho vzniku až doteraz len dvoch predsedov. Vladimír Černušák, ktorý viedol SOV od decembra 1992, bol za predsedu opätovne zvolený na 11. zasadnutí SOV 18. októbra 1997 v Bratislave. Z vážnych rodinných dôvodov sa však 19. augusta 1999 vzdal funkcie. Z titulu členstva v MOV zostal ex officio členom výkonného výboru SOV. Až do zvolenia nového predsedu bol na tri mesiace splnomocnený viesť SOV prvý podpredseda Anton Ihring. Za nového predsedu na 16. zasadnutí SOV 20. novembra 1999 zvolili Františka Chmelára, Vladimír Černušák sa stal čestným predsedom SOV.

   František Chmelár bol opätovne zvolený za predsedu SOV na 21. valnom zhromaždení 31. marca 2001 a znovu na 29. valnom zhromaždení SOV 20. novembra 2004. V marci 2008 sa novelou Stanov SOV na 34. VZ SOV názov jeho funkcie zmenil na prezidenta (a podpredsedov na viceprezidentov). Na 36. valnom zhromaždení SOV 29. novembra 2008 bol František Chmelár znovu zvolený za prezidenta SOV. Jeho súčasný mandát je platný do ukončenia olympijského cyklu a vyprší po Hrách XXX. olympiády, ktoré sa uskutočnia v auguste 2012 v Londýne.

    Vo funkcii generálneho tajomníka SOV (od roku 2005 generálneho sekretára) sa doteraz vystriedali traja funkcionári. Po Jánovi Mrázovi nastúpil 1. februára 1997 do funkcie generálneho tajomníka SOV Martin Benko. Od 1. februára 2005 je generálnym sekretárom SOV Jozef Liba. Generálny sekretár, ktorý je druhým štatutárnym zástupcom Slovenského olympijského výboru, je menovaný prezidentom na základe rozhodnutia výkonného výboru SOV spravidla na olympijský cyklus.

   VICEPREZIDENTI A ČLENOVIA EXEKUTÍVY SOV. Na ustanovujúcom zasadnutí SOV 19. decembra 1992 sa podpredsedami SOV stali Anton Ihring, Ľubomír Kadnár a Mária Mračnová, členmi výkonného výboru Vladimír Miller, Karol Mihok a Július Dubovský, predsedom revíznej komisie Karol Gumán. Na 5. zasadnutí SOV 18. februára 1995 sa zvýšil počet členov VV SOV zo siedmich na deväť, do exekutívy pribudli Ján Mitošinka a Ján Hluchý.

   Na 11. zasadnutí SOV 18. októbra 1997 sa podpredsedami SOV stali Anton Ihring (prvý podpredseda so zameraním na športy), Július Dubovský (podpredseda pre ekonomiku a marketing) a Mária Mračnová (podpredsedníčka pre olympijské aktivity). Za členov VV SOV boli zvolení Ján Dojčan, Zdenko Kríž, Vladimír Miller, Benjamín Leitner a Alexander Riecky (členom bol do roku 1999). Členom VV ex officio aj po odstúpení z funkcie predsedu SOV ostal z titulu členstva v MOV Vladimír Černušák. Predsedníčkou kontrolnej komisie SOV (v roku 1999 sa zmenila na dozornú radu SOV) sa stala Libuša Schönová.

   Ďalšie voľby do exekutívy sa uskutočnili na 21. valnom zhromaždení SOV 31. marca 2001. Za podpredsedov boli zvolení Vladimír Miller (pre letné športy), Július Dubovský (pre zimné športy) a Mária Mračnová (pre olympijské aktivity). Členmi VV SOV sa stali Miroslav Haviar, Zdenko Kríž, Stanislav Kropilák, Marián Kukumberg, Igor Nemeček a Anton Tkáč. Za predsedníčku dozornej rady SOV bola zvolená Mária Jasenčáková. V januári 2002 bol dodatočne za člena VV SOV zvolený aj Jozef Bazálik. Nahradil v exekutíve Vladimíra Černušáka, ktorému sa po ukončení členstva v MOV skončilo členstvo ex officio vo VV SOV a odvtedy sa ako ako čestný predseda SOV zúčastňuje na rokovaniach výkonného výboru s poradným hlasom.

   Na 29. valnom zhromaždení SOV 20. novembra 2004 sa podpredsedami stali Vladimír Miller (pre letné športy), Igor Nemeček (pre zimné športy) a Mária Mračnová (pre rozvoj olympizmu). Valné zhromaždenie schválilo rozšírenie VV SOV z deviatich na jedenástich členov. Novými členmi výkonného výboru SOV sa stali Jozef Bazálik, Karina Habšudová (po vydaji Cíleková), Ľubor Halanda, Zdenko Kríž, Ľubor Štark, Anton Tkáč a Jozef Vengloš. Za predsedníčku dozornej rady SOV bola opätovne zvolená Mária Jasenčáková. V apríli 2007 nahradil Karinu Cílekovú vo výkonnom výbore SOV novozvolený predseda komisie športovcov SOV Jozef Gönci.

   Na 36. valnom zhromaždení SOV 29. novembra 2008 sa viceprezidentmi stali Ľubor Halanda (pre letné športy), Igor Nemeček (pre zimné športy) a Vladimír Miller (pre mládež). Do výkonného výboru SOV boli okrem nich zvolení Jozef Bazálik, Richard Galovič, Jana Gantnerová, Zdenko Kríž, Mária Mračnová a Ľubor Štark. Reprezentantom komisie športovcov SOV vo VV SOV je jej opätovne zvolený predseda Jozef Gönci.