Čo povedali po galavečere k 25-ročnici SOV naši športoví velikáni?
Bratislava 22. septembra (TASR, SOV) - Prvú olympijskú medailu pre samostatné Slovensko získal v Atlante 1996 Jozef Gönci, súčasný viceprezident SOV. "Práve dnes som to rátal, že uplynulo 22 rokov. Je to dlhý čas, ešte som bol mladý chlapec plný motivácie. Išiel som na OH s očakávaniami, čo to prinesie. Nikdy som nezažil takú emóciu, keď sa na vás pozerá nielen celá Slovenská republika, ale celý svet. Bolo nádherné reprezentovať našu malú krajinu po rozchode s Českou republikou, keď sme si museli vydobyť postavenie vo svete športu a olympizmu ako takého. Podarilo sa, priniesli sme tri medaily. Ja som bol asi šťastlivec tým, že som bol prvý. Po mne prišlo nesmierne veľa dobrých olympionikov, ktorí priniesli ďalšie medaily. Mal som šťastie, že som mal súťaž skôr," povedal Gönci pre TASR.
V športovej streľbe má nasledovníkov, slovenskú kolekciu rozšírili Zuzana Rehák Štefečeková či Danka Barteková. "Máme talentovaných športovcov najmä v brokových disciplínach. Musí sa narodiť takáto generácia, aby sa to podarilo. Nám sa narodila, športová streľba je tradičná z hľadiska nositeľov olympijských medailí. Je perfektné, že sa jej darí na tomto poli. Oslavujeme 25. narodeniny, máme za sebou skvelé obdobie. Slovenskému športu želám veľa šťastia, zdravia, nech opäť o 25 rokov oslavujeme podobné úspechy, ako sme dosiahli doteraz. Budem tomu veľmi fandiť, a pokiaľ budem môcť, aj pomáhať a podporovať," dodal Gönci.
Naopak, zatiaľ posledné medaily vybojovala pre Slovensko biatlonistka Anastasia Kuzminová na ZOH 2018 v Pjongčangu. Celkovo má bilanciu 3-3-0, ktorá je na Slovensku historicky najhodnotnejšia: "Najviac spomínam na prvý úspech, pri ňom urobíte krok od snívania k realite. Keď sa to podarí, potom dostávate väčšiu a väčšiu chuť. Som rada, že môžem byť súčasť takéhoto veľkého sviatku. Je to významná udalosť a krásne jubileum. Dnes sa môžeme cítiť ako jedna veľká rodina. Sú tu ľudia, ktorí urobili pre šport a olympizmus na Slovensku viac ako mohli, viac ako snívali," zdôraznila Kuzminová pre TASR.
Do nasledujúcich rokov Kuzminová zaželala samostatnému slovenskému športu predovšetkým dostatok športujúcej mládeže: "Je naše poslanie byť vzorom pre mladé pokolenia, aby sa nebáli. Vrcholový šport bolí, ale človek vie dosiahnuť neskutočné emócie, energia a samé pozitíva. Želám, nech je drina cenná a vyvážená úspechmi, aby víťazstvá chutili aj naďalej."
Erik Vlček reprezentoval v rýchlostnej kanoistike už na piatich OH, účasti ovenčil troma medailami: "Som hrdý na každú olympijskú medailu, nerobím rozdiely medzi striebornou alebo bronzovou, lebo za každou je obrovský kus roboty a veľa odriekania. Medaila je naozaj veľké zadosťučinenie za to množstvo práce. Je pekné, že si SOV oslávil svoje výročie, myslím si, že od svojho založenia iba napredoval. Želám mu, aby sa naďalej zlepšovali podmienky pre športovcov, aby sme stále mali reprezentantov, na ktorých môžeme byť hrdí."
Juraj Minčík zažil olympijskú radosť v dvoch úlohách, v Sydney 2000 ako bronzový medailista vo vodnom slalome, v Riu de Janeiro 2016 ako tréner zlatých deblkanoistov bratrancov Škantárovcov: "Sám od seba si nepozerám spomienky, len pri nejakých príležitostiach. Človek pookreje na duši, vždy si poviem, ako to je už dávno. V aktívnej kariére bol najväčší moment, keď som prišiel do cieľa na druhom mieste a vedel som, že za mnou ide už iba jeden pretekár. Trénerský okamih bol, keď som skákal do vody za olympijskými víťazmi. V prvom rade je to o športovcoch, aby sme pre nich mali dostatok motivácie a podmienky, aby sme mohli prežívať stále viac radosti. Vidieť snahu SOV, verím, že kroky v konečnom dôsledku vyústia do výborných podmienok pre slovenský šport."
„Športové hnutie na Slovensku bolo a je veľké. Športovci nášho malého Slovenska dosahujú vynikajúce výsledky, takže si zaslúžime byť medzi tými 'veľkými'," povedal 90-ročný najstarší žijúci slovenský olympijský víťaz Ján Zachara, ktorý pri záverečnom defilé medailistov z celých desaťročí našej histórie dostal najväčší aplauz.
