Hlavná časť slovenskej olympijskej výpravy doletela do Soči v poriadku, drvivá väčšina sa usadila v horách
Dovedna 74 pasažierov, medzi nimi aj prezident SOV František Chmelár, i dvaja slovenskí dopingoví komisári, absolvovalo v dobrej atmosfére pokojný dvapolhodinový let. Krátko pred pristátím mali slovenskí olympionici aj nádherný zážitok zo zvláštneho úkazu, keď sa na pozadí oblakov najprv utvorila okrúhla dúha a potom sa presne do jej stredu dostal tieň lietadla.
Odlet z Viedne bol krátko pred poludním, prílet do Soči krátko po pol šiestej popoludní miestneho času (v dejisku ZOH je o tri hodiny viac ako na Slovensku). Po hladkom lete čakal členov našej výpravy zdĺhavý maratón čakania na množstvo batožiny, jej prenášania z letiska von k pristaveným nákladným autám a potom prechod do 7 km vzdialenej pobrežnej olympijskej dediny. Naša obhajkyňa olympijského zlata i striebra z Vancouvru 2010 biatlonistka Anastasia Kuzminová vyšla pred letisko medzi prvými a poriadne dlho musela čakať, kým sa dočkala ďalších členov svojho tímu aj so všetkým materiálom. Chvíle čakania jej spestrovali žiadosti mnohých dobrovoľníkov o spoločnú fotografiu. Očividne však len máloktorý z nich vedel, s kým sa fotografujú, pretože viacerí boli prekvapení, že Nasťa sa s nimi zhovárala perfektnou ruštinou...
Hoci drvivá väčšina slovenských olympionikov aj členov ich sprievodu smerovala napokon do pohoria Červenej Poľany (v tzv. vytrvalostnej dedine sú ubytovaní biatlonisti a bežci na lyžiach, v rýchlostnej ostatní naši lyžiari, sánkari a pribudnú k nim aj bobisti), všetci museli prísť na bezpečnostnú kontrolu a validáciu akreditačných kariet do pobrežnej dediny.
Členovia výpravy s príručnou batožinou dorazili do dediny autobusom, veľkú batožinu im doviezli v nákladných autách. Dobrovoľníci odtiaľ množstvo kufrov, tašiek, batohov a väčších či menších krabíc s rozmanitým materiálom dopravili k bezpečnostným skenerom, ale potom nastal obrovský chaos.Najprv cestujúci a potom aj batožina prechádzali dovedna cez sedem vedľa seba postavených skenerov. Za skenermi sa však postupne nakopila neprehľadná masa batožiny, ktorú členovia výpravy nestíhali triediť a distribuovať adresátom. V kope batožín sa tak mnohí našinci museli dlho prehrabovať, až kým našli tú svoju.
Všetko bolo potrebné roztriediť do štyroch rôznych destinácií – do troch dedín plus do Slovak Point. Ruskí dobrovoľníci pritom boli prehnane iniciatívni a viacero batožín zložili inde, než mali. To pokoju tiež nepridalo. Veď mnohí olympionici a ich tréneri či servismani dlho blúdili po veľkej hale a hľadali, čo im patrí.... Celé to trvalo hádam dve hodiny a jediné občerstvenie boli fľaše vody.
Až okolo štvrť na desať večer mohli desiatky členov slovenskej olympijskej výpravy vyraziť dvoma autobusmi do hôr. Po zhruba hodinovej ceste sa ubytovali v dvoch dedinách v Červenej Poľane a až okolo jedenástej večer sa dostali na vytúženú večeru. V sobotu už našich olympionikov čaká prvá návšteva športovísk a servismanov i trénerov vybaľovanie množstva materiálu.
Dejisko ZOH privítalo slovenských olympionikov upršaným počasím a teplotou deväť stupňov. V horskej dedine bolo večer okolo nuly a hmlisto. Cesta zo sočskej časti Adler do hôr bola v piatok večer takmer prázdna, takže sa išlo plynulo. Olympijské dediny oficiálne otvorili len vo štvrtok, takže slovenská výprava prišla medzi prvými. Hlavný nápor príletov príde v najbližších dňoch.