Legendu československého i svetového športu a poslednú predsedníčku ČSOV Věru Čáslavskú zvolili za čestnú členku SOV
BRATISLAVA 25. apríla (SOV) - Na piatkovom 47. valnom zhromaždení Slovenského olympijského výboru (SOV) sa ako hosť zúčastnila aj legenda československého i svetového športu a posledná predsedníčka bývalého Československého olympijského výboru Věra Čáslavská. Fenomenálnu športovkyňu, všeobecne uznávanú aj ako mimoriadnu morálnu autoritu, zvolilo plénum jednomyseľne za čestnú členku SOV – ako vôbec prvú osobnosť v histórii, ktorá nie je Slovenka. Bolo to ocenenie výnimočnej osobnosti svetového mena a jej mimoriadnych zásluh o rozvoj športu i olympizmu. Zároveň sa stala držiteľkou Zlatého odznaku SOV. Diplom čestnej členky SOV a Zlatý odznak SOV jej odovzdali prezident SOV František Chmelár a členka Medzinárodného olympijského výboru na Slovensku Danka Barteková.
„Je to pre mňa obrovská česť. Cítim sa na Slovensku doma a som aj vaša,“
VIZITKA VĚRY ČÁSLAVSKEJ
Věra Čáslavská je najúspešnejšia olympionička československej histórie. Rodáčka z Prahy si na OH 1960 v Ríme, 1964 v Tokiu a 1968 v Mexico City v gymnastike vybojovala spolu sedem zlatých a štyri strieborné olympijské medaily. Spoločne s atlétom Emilom Zátopkom je najväčšia olympijská legenda v histórii bývalého Československa. Je jediná žena v olympijskej histórii, ktorá získala sedem zlatých medailí v individuálnych disciplínach a bola najúspešnejšia učastníčka až na dvoch olympijských hrách za sebou.V rozpätí rokov 1964 – 1968 bola Věra Čáslavská suverénnou svetovou jednotkou ženskej športovej gymnastiky
V roku 1968 Věra Čáslavská prejavila veľmi odvážne spoločenské postoje. Najprv podpísala manifest 2000 slov a svoj podpis nikdy neodvolala. Potom sa stala symbolom odporu proti vojenskej okupácii Československa v auguste 1968. V cvičení v prostných na následných OH v Mexico City sa o víťazstvo delila spoločne s Petrikovou zo ZSSR. Keď po československej hrali aj sovietsku hymnu na počesť súperky, Čáslavská sklonila hlavu a poodvrátila sa od vlajok. Do histórie vošlo toto gesto ako tichý protest proti vojenskej agresii.
Po niekoľkých rokoch normalizácie bez možnosti zamestnať sa začala Věra Čáslavská pôsobiť ako gymnastická trénerka a neskôr aj medzinárodná rozhodkyňa a členka technickej komisie Európskej gymnastickej únie. V pražskej Sparte viedla viacero reprezentantiek na čele s Ivetou Polokovou a Lenkou Pitlovičovou.
Po zmene spoločenských pomerov v januári 1990 menoval prezident ČSFR Václav Havel Věru Čáslavskú za svoju poradkyňu. V apríli 1990 ju zvolili za predsedníčku Československého olympijského výboru. Na čele ČSOV bola aj v čase rozpadu ČSFR. Ako najvyššia predstaviteľka olympijského hnutia v ČSFR mala významný podiel na bezproblémovom rozdelení majetku ČSOV medzi Český a Slovenský olympijský výbor, i na následnom nadviazaní dobrých vzťahov medzi oboma novými národnými olympijskými výbormi. Po vzniku Českého olympijského výboru stála na jeho čele až do roku 1996, odvtedy je čestná predsedníčka ČOV. V rokoch 1995 – 2001 bola členka Medzinárodného olympijského výboru.
V októbri 2013 Věra Čáslavská urobila mimoriadne gesto smerom k Slovensku, keď Múzeu telesnej kultúry v SR venovala svoje dve zlaté olympijské medaily – po jednej z Tokia 1964 aj z Mexico City 1968. Tento čin odôvodnila tým, že vždy reprezentovala Československo a časť z jej medailí preto patrí aj Slovensku, kde mala veľa fanúšikov a kde sa jej vždy dobre súťažilo.
Věra Čáslavská je držiteľka Olympijského radu v striebre. V roku 1990 dostala najvyššie ocenenie Medzinárodného výboru fair play UNESCO – Cenu Pierra de Coubertin. V roku 1998 ju uviedli do Svetovej gymnastickej siene slávy v Oklahoma City. Slovenský olympijský výbor jej v roku 2012 k 70. narodeninám udelil svoje najvyššie výročné ocenenie – Trofej SOV.