Na Národnom pamätníku olympionikov v Martine pribudla tabuľka člena strieborného futbalového tímu ČSSR z OH 1964 v Tokiu Vladimíra Weissa I.

Na  Národnom pamätniku olympionikov v Martine pribudla tabuľka s menom Vladimíra Weissa I. FOTO ANDREJ GALICA/SOVMARTIN 24. októbra (SOV) – Pri Národnom pamätníku olympionikov na Národnom cintoríne v Martine sa v stredu uskutočnil pietny akt na pripomenutie pamiatky člena strieborného futbalového tímu ČSSR z OH 1964 v Tokiu Vladimíra Weissa I., ktorý zomrel v apríli tohto roku vo veku 78 rokov.

Na pietnom akte sa zúčastnilo viac než päťdesiat hostí, medzi nimi aj syn strieborného olympionika, bývalý známy futbalový reprezentant a popredný tréner Vladimír Weiss II. s manželkou, dcéra Zuzana Schwartzová, aj kapitán tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 Anton Urban.

 

Pietny akt pripravilo SOV – Slovenské olympijské a športové múzeum, všetkých hostí (medzi nimi boli aj účastníci ranného zasadnutie Združenia olympijských klubov SR v Martine) privítala jeho riaditeľka Zdenka Letenayová.

 

Na spoločnej fotografii z pietneho aktu zľava Vladimír Weiss II., generálny sekretár SOV Jozef Liba, riaditeľka SOV - SOŠM Zdenka Letenayová  a prezident SOV Anton Siekel. FOTO ANDREJ GALICA/SOVNa Národnom pamätníku olympionikov sú osadené tabuľky v zlatej, striebornej i bronzovej farbe s menami zosnulých olympijských medailistov zo Slovenska. Vlani pri podobnom pietnom akte, ktorý sa tradične konáva v období pred Pamiatkou zosnulých, pribudla na pamätník tabuľka bronzovej atlétky z OH 1972 Evy Šuranovej, teraz futbalistu Vladimíra Weissa I. Je tretím slovenským členom strieborného tímu z OH 1964 po Františkovi Schmuckerovi a Štefanovi Matlákovi, ktorý sa odobral na večnosť. Stredajšia pietna spomienka okrem neho patrila aj pamiatke ďalších významných osobností, ktoré zomreli v tomto roku – cyklistickému olympionikovi Jurajovi Miklušicovi, čestnému prezidentovi SOV Vladimírovi Černušákovi a čestnému členovi SOV Ivanovi Mauerovi.

 

Prezident Slovenského olympijského výboru (SOV) Anton Siekel v krátkom úvodnom slove uvíedol, že v dnešnej uponáhľanej dobe majú ľudia málo času zastaviť sa. „Toto je jedna z príležitostí zastaviť sa a uctiť si pamiatku ľudí, ktorí reprezentovali našu vlasť,“ povedal.

 

Strieborný futbalový olympionik z Tokia 1964 Vladimír Weiss I. FOTO ARCHÍV SOVPred všetkými prítomnými prehovoril aj kapitán strieborného tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 v Tokiu Anton Urban, ktorý si na dávneho spoluhráča zaspomínal: „Bol to veľmi skromný, prostý, ušľachtilý a čestný človek, ktorý rozdával radosť.“ V debate s novinármi potom dodal: „Bol to výborný futbalista a spoľahlivý stopér, ktorý na ihrisku robil minimum chýb. Bol ozajstná opora zadných radov – ten posledný hráč, ktorý ešte stál pred brankárom.“

 

Vladimír Weiss II. bol pri spomienke na otca, ktorý sa odobral na večnosť pred pol rokom, očividne dojatý. „Chcem sa vám všetkým poďakovať, že ste si sem prišli uctiť jeho pamiatku neďaleko jeho rodiska (pozn. – Vladimír Weiss I., sa narodil vo Vrútkach). Žiaľ, otec sa nedožil ďalšej olympiády v Tokiu, na ktorú sa veľmi tešil,“ povedal. Tabuľku pripomínajúcu jeho otca odkryl spoločne s Antonom Siekelom a takisto spoločne zavesili na stojan aj veniec Slovenského olympijského výboru.

 

Neskôr sa Vlado Weiss II. v debate s novinármi vyznal: „Sme futbalová rodina, takže sme samozrejme vyrastali s vedomím, že otec má olympijskú medailu. Veľmi si ju vážil, bol to jeho najväčší úspech, ale nemal vo zvyku sa chváliť a rozprávať o sebe. Doma nám síce občas ukazoval medailu či fotky, ale veľa o olympiáde nehovoril. Škoda, že jeho reprezentačná kariéra po Tokiu už netrvala dlho. V A-tíme ČSSR predčasne skončil po nepremenenej jedenástke v zápase s Portugalskom v roku 1965.“ Ešte prezradil, že v čase, keď sa narodil (v septembri 1964), otec bol na predolympijskom sústredení, takže syna prvý raz uvidel, že keď mal mesiac... „Ale vravel, že na sústredení moje narodenie zapili...“

 

Vrútocký rodák Vladimír Weiss I. (nar. 21. septembra 1939) už ako 19-ročný získal s tímom ČH Bratislava titul majstra ČSR 1960. Za bratislavské kluby – ČH a potom Interu Slovnaft - hral až do tridsiatky. V lige odohral 236 zápasov a strelil 6 gólov. Na OH 1964 v Tokiu odohral všetkých šesť zápasov a výkonmi patril medzi najlepších obrancov turnaja.

 

Jeho syn Vladimír Weiss II. si v čs. reprezentácii zahral na svetovom šampionáte 1990 v Taliansku a ako tréner tímu Slovenska priviedol reprezentáciu na MS 2010 v Juhoafrickej republike. Medzi oporami tohto družstva bol aj vnuk strieborného olympionika Vladimír Weiss III. Ten si zahral aj na záverečnom turnaji EURO 2016.

Celkový pohľad na účastníkov pietneho aktu pri Národnom pamätníku olympionikov. FOTO ANDREJ GALICA/SOV

 

Kým syna aj vnuka to ťahalo skôr do útoku, najstarší z Weissovcov bol pán šestnástky, spoľahlivý stopér. V olympijskom výbere odohral spolu 17 zápasov a trikrát nastúpil aj v A-tíme ČSSR. Žiaľ, na ten posledný zápas spomína veľmi nerád. V kvalifikačnom súboji MS 1966 v Bratislave proti Portugalsku v hustom lejaku nepremenil jedenástku. Na svetový šampionát aj vďaka tomu postúpili Portugalci na čele s hviezdnym Eusébiom. V tíme ČSSR bratislavská prehra 0:1 v kľúčovom zápase a absencia na MS zakrátko priniesla výraznú generačnú obmenu kádra. Úspechy potomkov však túto dlhoročnú traumu Weissa seniora zatlačili úplne do úzadia...
 

Autor: Ľubomír Souček

XXIII. ZIMNÉ OLYMPIJSKÉ HRY PJONGČANG 2018 (9. – 28. februára 2018)

Exkluzívny partner

    Generálni partneri

      Hlavní partneri

        Partner

        Dodávatelia

          Mediálni partneri

            Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť, prispôsobujeme reklamu a používateľské nastavenia. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?
            Vlastné nastavenie cookies.
            Súhlasím X