Nadácia SOV zorganizovala pre olympionikov a športovcov – seniorov relaxačný pobyt na Táľoch

Na snímke zľava Božena Birošová-Mažgutová, jej sesternica, Gabriela Hanuláková, Alica Chládeková-Grofová a Ľubor Štark, v pokľadu jeho manželka. FOTO DOMINIKA NESTARCOVÁ TÁLE/BRATISLAVA 13. októbra (SOV) – V priebehu predošlého týždňa zorganizovala Nadácia Slovenského olympijského výboru (SOV) v rámci svojho už tradičného projektu  Olympijské srdce pre seniorov relaxačný pobyt na Táľoch. Zúčastnili sa na ňom štyria bývalí poprední slovenskí športovci v sniorskom veku – olympionici rýchlostný kanoista Ľubor Štark a hádzanárka Božena Birošová-Mažgútová, ďalej stolnotenisoví bývalá vicemajsterka sveta Alica Chádeková-Grofová a atlétka Gabriela Hanuláková.
 

Kvarteto bývalých športovcov bývalo v hoteli Stupka, kde každý deň mohli využívať wellness aj masáže. Celý pobyt im spestrili rozmanité aktivity, spojené s pohybom – prechádzky, jazda na e-bicykloch, zbieranie hríbov, výuka golfu s trénerom a miniturnaj v patovaní, či návštevy Ľupčianskeho hradu a Bystrianskej jaskyne. Mali šťastie, že počas pobytu im žičilo počasie. Na záver mali spoločnú večeru spojenú s ochutnávkou vín a syra.
 

“Som milo prekvapená, na akej úrovni ste sa o nás postarali. Výborne som si oddýchla, program bol super, odniesla som si nezabudnuteľné zážitky, za čo pekne ďakujem,” napísala po návrate domov na Nadáciu SOV Božena Birošová-Mažgútová.
 

Zoznamovanie s golfom. FOTO DOMINIKA NESTARCOVÁ“Za možnosť stráviť wellness pobyt na Táľoch na pozvanie Nadácie SOV som nesmierne vďačná. Ubytovanie, stravovanie, bohatý program, všetko veľmi dobre zorganizované a na vysokej úrovni. A k tomu ešte vynikajúca partia bývalých úspešných športovcov,” pridala sa Alica Chládeková-Grofová.
 

“Ďakujem veľmi pekne za možnosť prežiť tak pekné dni na Táľoch, spoznať bližšie ľudí, ktorí pre šport veľa dosiahli a okolo športu neustále pracujú. Veľmi si to cením,” doplnila Gabriela Hanuláková.
 

V debatách medzi športovcami odzneli spomienky na ich kariéru, ale aj ich názory na súčasný vývoj športu. S niektorými sa podelili aj písomne.
 

Alica Chládeková-Grofová, vo dvojhre vicemajsterka sveta zo Sarajeva 1973 a štvornásobná strieborná medailistka z ME žien, dodnes veľmi ľutuje, že v jej hráčskej ére stolný tenis nebol ešte v programe olympijských hier (premiíru mal v Soule 1988). “Získala som 20 medailí z vrcholných podujatí žien a junioriek, ale účasť a prípadný úspech na OH by znamenali niečo výnimočné,” napísala na SOV.
 

Grofovej sa darilo zdolávať aj Číňanky, ktoré stolnému tenisu dlhodobo dominujú – a dnes už nielen v čínskych farbách, ale v reprezentácii mnohých krajín. “Ázijskí hráči majú špecifické dispozície pre tento šport. V Číne je obrovské množstvo dobrých hráčov, reprezentujú pochopiteľne len tí najlepší. Každý športovec túži vyhrávať a byť ocenený, preto nastala legálna invázia výborných čínskych hráčov do celého sveta. Pre Európanov by to mala byť výhoda, trénujú s nimi, zdokonaľujú sa pri nich, môžu si zvyknúť na ich podania a herný štýl. My sme takú možnosť nemali, boli to pre nás úplne neznámi hráči. Európske krajiny s veľkou tradíciou tohto športu si stále dokážu vychovať svojich špičkových hráčov, nesiahajú po ázijských. Je to však súčasný trend. Nestotožňujem sa s ním, aj Slovensko by mali reprezentovať Slováci,” napísala ďalej.
 

Božena Birošová-Mažgútová sa vrátila k olympijských hrám 1988 v Soule, na ktorých hádzanárky ČSSR, medzi ktorými bola väčšina Sloveniek, ako úradujúce vicemajsterky sveta z roku 1986 obsadili piate miesto. Pre adeptky na medailu to bolo sklamanie. Prečo naše hádzanárky nedočiahli na olympijský kov? “Túto otázku mi kladie väčšina športových fanúšikov. Áno, boli sme jeden z favoritov na medailu, problémom bol však bol postupový “kľúč". My sme prehrali len jeden zápas s domácou Kóreou, ale napokon na postup do boja o medaily pri víťazstve s Juhosláviou chýbal len jeden gól,” zaspomínala si.

Bývalá popredná atlétka – vrhačka Gabriela Hanuláková sa na našu výzvu zamyslela nad témou dopingu. Celková stagnácia výkonov v ženských vrhačských disciplínach v porovnaní s výkonmi spred 30 – 40 rokov totiž automaticky vyvoláva podozrenia, že na stále hodnotných výkonoch (aj popredných československých atlétok) z tej doby sa výrazne podieľal doping. Niektorí dokonca požadujú zrušenie rekordov z éry, keď antidopingové testy neboli automatické po utvorení každého svetového rekordu.

 

“Nie som za zrušenie rekordov. Aj v dobe socializmu sa vykonávali dopingové kontroly na významných športových podujatiach. Šport a konkrétne doping je veľmi obšírna a špecifická téma.  Pýtam sa, či za predpokladu užívania dopingu stojí za to stáť na stupni víťazov a užívať si aplauz a ovácie davu. Určite hnacím motorom sú peniaze a vidina veľkej finančnej odmeny. Športovci by sa mali pozerať na to, že sú tiež ľudia a svoje úsilie by nemali preháňať. Menej je niekedy viac,” napísala nám Gabriela Hanuláková a povzdychla si na margo súčasných podmienok na prípravu vo vrhačských disciplínach u nás: “Na Slovensku sú materiálne podmienky nevyhovujúce – je nedostatok kvalitného náčinia i odborného vedenia, chýbajú nám atletické štadióny, vrhačské kruhy aj finančné hodnotenie trénerov, funguje to na dobrovoľnej báze.”

Autor: SOV

ZOSTÁVA DO Olympijských hier mládeže 2018, Buenos Aires

Exkluzívny partner

    Generálni partneri

      Hlavní partneri

        Partner

        Dodávatelia

          Mediálni partneri

            Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť, prispôsobujeme reklamu a používateľské nastavenia. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?
            Viac informácií...
            Súhlasím