Nadácia SOV zorganizovala pre olympionikov a športovcov – seniorov relaxačný pobyt na Táľoch

Na snímke zľava Božena Birošová-Mažgutová, jej sesternica, Gabriela Hanuláková, Alica Chládeková-Grofová a Ľubor Štark, v pokľadu jeho manželka. FOTO DOMINIKA NESTARCOVÁ TÁLE/BRATISLAVA 13. októbra (SOV) – V priebehu predošlého týždňa zorganizovala Nadácia Slovenského olympijského výboru (SOV) v rámci svojho už tradičného projektu  Olympijské srdce pre seniorov relaxačný pobyt na Táľoch. Zúčastnili sa na ňom štyria bývalí poprední slovenskí športovci v sniorskom veku – olympionici rýchlostný kanoista Ľubor Štark a hádzanárka Božena Birošová-Mažgútová, ďalej stolnotenisoví bývalá vicemajsterka sveta Alica Chádeková-Grofová a atlétka Gabriela Hanuláková.
 

Kvarteto bývalých športovcov bývalo v hoteli Stupka, kde každý deň mohli využívať wellness aj masáže. Celý pobyt im spestrili rozmanité aktivity, spojené s pohybom – prechádzky, jazda na e-bicykloch, zbieranie hríbov, výuka golfu s trénerom a miniturnaj v patovaní, či návštevy Ľupčianskeho hradu a Bystrianskej jaskyne. Mali šťastie, že počas pobytu im žičilo počasie. Na záver mali spoločnú večeru spojenú s ochutnávkou vín a syra.
 

“Som milo prekvapená, na akej úrovni ste sa o nás postarali. Výborne som si oddýchla, program bol super, odniesla som si nezabudnuteľné zážitky, za čo pekne ďakujem,” napísala po návrate domov na Nadáciu SOV Božena Birošová-Mažgútová.
 

Zoznamovanie s golfom. FOTO DOMINIKA NESTARCOVÁ“Za možnosť stráviť wellness pobyt na Táľoch na pozvanie Nadácie SOV som nesmierne vďačná. Ubytovanie, stravovanie, bohatý program, všetko veľmi dobre zorganizované a na vysokej úrovni. A k tomu ešte vynikajúca partia bývalých úspešných športovcov,” pridala sa Alica Chládeková-Grofová.
 

“Ďakujem veľmi pekne za možnosť prežiť tak pekné dni na Táľoch, spoznať bližšie ľudí, ktorí pre šport veľa dosiahli a okolo športu neustále pracujú. Veľmi si to cením,” doplnila Gabriela Hanuláková.
 

V debatách medzi športovcami odzneli spomienky na ich kariéru, ale aj ich názory na súčasný vývoj športu. S niektorými sa podelili aj písomne.
 

Alica Chládeková-Grofová, vo dvojhre vicemajsterka sveta zo Sarajeva 1973 a štvornásobná strieborná medailistka z ME žien, dodnes veľmi ľutuje, že v jej hráčskej ére stolný tenis nebol ešte v programe olympijských hier (premiíru mal v Soule 1988). “Získala som 20 medailí z vrcholných podujatí žien a junioriek, ale účasť a prípadný úspech na OH by znamenali niečo výnimočné,” napísala na SOV.
 

Grofovej sa darilo zdolávať aj Číňanky, ktoré stolnému tenisu dlhodobo dominujú – a dnes už nielen v čínskych farbách, ale v reprezentácii mnohých krajín. “Ázijskí hráči majú špecifické dispozície pre tento šport. V Číne je obrovské množstvo dobrých hráčov, reprezentujú pochopiteľne len tí najlepší. Každý športovec túži vyhrávať a byť ocenený, preto nastala legálna invázia výborných čínskych hráčov do celého sveta. Pre Európanov by to mala byť výhoda, trénujú s nimi, zdokonaľujú sa pri nich, môžu si zvyknúť na ich podania a herný štýl. My sme takú možnosť nemali, boli to pre nás úplne neznámi hráči. Európske krajiny s veľkou tradíciou tohto športu si stále dokážu vychovať svojich špičkových hráčov, nesiahajú po ázijských. Je to však súčasný trend. Nestotožňujem sa s ním, aj Slovensko by mali reprezentovať Slováci,” napísala ďalej.
 

Božena Birošová-Mažgútová sa vrátila k olympijských hrám 1988 v Soule, na ktorých hádzanárky ČSSR, medzi ktorými bola väčšina Sloveniek, ako úradujúce vicemajsterky sveta z roku 1986 obsadili piate miesto. Pre adeptky na medailu to bolo sklamanie. Prečo naše hádzanárky nedočiahli na olympijský kov? “Túto otázku mi kladie väčšina športových fanúšikov. Áno, boli sme jeden z favoritov na medailu, problémom bol však bol postupový “kľúč". My sme prehrali len jeden zápas s domácou Kóreou, ale napokon na postup do boja o medaily pri víťazstve s Juhosláviou chýbal len jeden gól,” zaspomínala si.

Bývalá popredná atlétka – vrhačka Gabriela Hanuláková sa na našu výzvu zamyslela nad témou dopingu. Celková stagnácia výkonov v ženských vrhačských disciplínach v porovnaní s výkonmi spred 30 – 40 rokov totiž automaticky vyvoláva podozrenia, že na stále hodnotných výkonoch (aj popredných československých atlétok) z tej doby sa výrazne podieľal doping. Niektorí dokonca požadujú zrušenie rekordov z éry, keď antidopingové testy neboli automatické po utvorení každého svetového rekordu.

 

“Nie som za zrušenie rekordov. Aj v dobe socializmu sa vykonávali dopingové kontroly na významných športových podujatiach. Šport a konkrétne doping je veľmi obšírna a špecifická téma.  Pýtam sa, či za predpokladu užívania dopingu stojí za to stáť na stupni víťazov a užívať si aplauz a ovácie davu. Určite hnacím motorom sú peniaze a vidina veľkej finančnej odmeny. Športovci by sa mali pozerať na to, že sú tiež ľudia a svoje úsilie by nemali preháňať. Menej je niekedy viac,” napísala nám Gabriela Hanuláková a povzdychla si na margo súčasných podmienok na prípravu vo vrhačských disciplínach u nás: “Na Slovensku sú materiálne podmienky nevyhovujúce – je nedostatok kvalitného náčinia i odborného vedenia, chýbajú nám atletické štadióny, vrhačské kruhy aj finančné hodnotenie trénerov, funguje to na dobrovoľnej báze.”

Autor: SOV

ZOSTÁVA DO XXIII. zimných olympijských hier v Pjongčangu

Exkluzívny partner

    Generálni partneri

      Hlavní partneri

        Partner

        Dodávatelia

         

          Mediálni partneri