Strieborný hádzanár z OH 1972 v Mníchove Andrej Lukošík sa vo štvrtok dožíva sedemdesiatky

Andrej Lukošík so striebornou olympijskou medailou z Mníchova 1972. FOTO ARCHÍVBRATISLAVA 4. októbra (sou) - Len traja slovenskí hádzanári v histórii sa mohli pochváliť olympijskou medailou. V striebornom tíme ČSSR na OH 1972, v ktorom ako asistent trénera Ladislava Víchu pôsobil Slovák Ladislav Šesták, hrali z krajiny pod Tatrami Peter Pospíšil, Vincent LafkoAndrej Lukošík. Prví dvaja z tohto tria, obaja dlhodobo činní v našom olympijskom hnutí, sa predčasne odobrali na večnosť. Ale tretí z nich – rodák z Levoče Andrej Lukošík - sa vo štvrtok 5. októbra dožíva sedemdesiatky.

 

A v radoch oslávencov Andrej Lukošík nie je sám, pretože má dvojča Jozefa Lukošíka, ktorý sa taktiež zapísal medzi významné osobnosti nielen prešovskej, ale aj slovenskej a československej hádzanej. Ako napísali v utorňajších Prešovských novinách, tvorili skvelú streleckú dvojicu - ľavák Andrej hral na pravej spojke, Jozef na ľavej spojke.

 

Andrej Lukošík bol z trojice slovenských členov strieborného družstva na OH v Mníchove najmladší, napriek tomu si na vrcholnom podujatí v reprezentácii zahral ako prvý. Hral už na svetovom šampionáte 1970 vo Francúzsku. Z našej striebornej trojice sa na poste pravej spojky v kariére presadil individuálne najvýraznejšie. Celkove nastúpil na 96 medzištátnych zápasov a po OH 1972 štartoval aj na MS 1974 v NDR, kde družstvo ČSSR skončilo ôsme. Samozrejme, vrcholom jeho kariéry bola olympijská medaila z Mníchova. Strelecky sa tam však nepresadil, dal len jeden gól.

 

Andrej Lukošík pred niekoľkými rokmi na stretnutí olympionikov - seniorov. FOTO JÁN SÚKUPOlympijský turnaj v Mníchove pre družstvo ČSSR spočiatku nevyzeral sľubne. Úvodná vysoká výhra 25:7 nad Tuniskom bola povinnosť, veď v Afrike bola hádzaná ešte len v plienkach. Proti Islandu sa však tím v Ulme trápil. Tri minúty pred koncom bol stav 16:19 a ledva-ledva sa družstvu podarilo vyrovnať na 19:19. V poslednom zápase základnej B-skupiny v Göppingene prehralo 12:14 s NDR. Pri rovnosti bodov s Islandom postúpilo do semifinálovej skupiny len vďaka lepšiemu celkovému skóre. Dve zhodné víťazstvá 15:12 v nadstavbovej skupine – nad Švédskom i ZSSR – však naše družstvo posunuli až do finále. Česi a Slováci vďaka lepšiemu celkovému skóre postúpili do boja o zlato na úkor svojich premožiteľov zo základnej skupiny - tímu NDR, ktorý napokon neuspel ani v zápase o bronz. Vo finále favorizovaní Juhoslovania podľa očakávania vyhrali presvedčivo 21:16, keď v polčase viedli už 12:5. Striebro hádzanárov ČSSR aj tak bolo senzáciou. Pritom mohli to Juhoslovanom aj sťažiť, ale nepremenili päť trestných hodov.

 

Takisto ako Lafko aj Andrej a Jozef Lukošíkovci spojili svoj hádzanársky život s Tatranom Prešov. S výnimkou dvojročnej vojenčiny v Červenej hviezde Bratislava v ňom úspešnejší Andrej prežil celú svoju hráčsku kariéru až do tridsiatky. Spoločne s bratom sa radoval sa aj z historického titulu majstra ČSSR 1971 a z troch víťazstiev v Československom pohári. V sezóne 1971/72 si s Tatranom zahrali až v semifinále Pohára európskych majstrov. V roku 1973 bol Andrej Lukošík vyhlásený za najlepšieho hádzanára Slovenska. O veľa rokov neskôr bol uvedený do Siene slávy slovenskej hádzanej. Slovenský olympijský výbor mu udelil Strieborné kruhy SOV.

 

Slovenský olympijský výbor jubilantovi srdečne blahoželá!

Autor: Ľubomír Souček

ZOSTÁVA DO XXIII. zimných olympijských hier v Pjongčangu

Exkluzívny partner

    Generálni partneri

      Hlavní partneri

        Partner

        Dodávatelia

         

          Mediálni partneri