V utorok 24. júla sú presne dva roky do otvorenia OH v Tokiu
BRATISLAVA 23. júla (SOV) – Minulý týždeň japonskí organizátori predstavili maskotov olympijských (OH) aj paralympijských hier (PH) v Tokiu 2020 a v utorok 24. júla sa spustilo odpočítavanie zvyšných dvoch rokovdo slávnostného otvorenia Hier XXXII. olympiády v metropole krajiny. Olympijské hry sa uskutočnia od 24. júla do 9. augusta 2020.
Tokijský olympijský návrat po 56 rokoch
Tokio získalo právo usporiadať OH aj PH 2020 na 125. zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru (MOV) 7. septembra 2013 v Buenos Aires. Spomedzi trojice kandidátov získalo jasne najviac hlasov už v prvom kole (42, jeho súperi Istanbul a Madrid po 26, o postupujúcom muselo rozhodnúť dodatočné hlasovanie) a v druhom kole rozhodlo o svojom víťazstve v súboji s Istanbulom jasne 60:36. Japonská metropola sa dočkala satisfakcie za neúspech v súboji o OH 2016, ktoré MOV pridelil brazílskemu Riu de Janeiro.
Tokio bude olympijské hry hostiť po 56 rokoch už druhý raz. V roku 1964 sa tomto veľkomeste s veľkým úspechom uskutočnili vôbec prvé hry na ázijskom kontinente. Do Krajiny vychádzajúceho slnka však olympijský svet zavíta už po štvrtý raz, pretože Sapporo v roku 1972 a Nagano v roku 1998 boli dejiská zimných olympijských hier. V Ázii sa okrem Tokia uskutočnili OH už len v juhokórejskom Soule v roku 1988.
Hry 1964 boli pre Japonsko prelomové
OH 1964 v Tokiu pre celú krajinu 19 rokov po skončení druhej svetovej vojny a zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki znamenali prelomovú udalosť a štart etapy nového Japonska. Boli to hry, ktoré ohromili svet. Japonci postavili perfektné športoviská (z nich napríklad slávna hala Jojogi bude slúžiť ešte aj na hádzanárske turnaje OH 2020), prezentovali supermodernú techniku a zaujali aj veľmi precíznou organizáciou. Pod päť kruhov zaviedli piktogramové označenie športovísk aj ďalších olympijských stavieb, ktoré je odvtedy samozrejmosťou a na rýchlu prepravu športovcov po olympijskej dedine poskytli množstvo bicyklov.
Krajina, ktorá sa v minulosti neslávne „preslávila“ obrovskou krutosťou svojich vojakov v Číne či v Kórei, ukázala svetu prívetivú a mierovú tvár. Ako veľké mierové posolstvo zapôsobil aj fakt, že olympijský oheň zapálil 19-ročný Jošinori Sakai, ktorý sa narodil v Hirošime v deň explózie atómovej bomby pri ktorej zahynul jeho otec – 6. augusta 1945.
Mimoriadny úspech OH 1964 v Tokiu veľmi posilnil sebavedomie Japoncov a krajine naplno otvoril dvere k medzinárodnej spolupráci. Japonské firmy sa zakrátko veľmi intenzívne etablovali na svetových trhoch predovšetkým s automobilmi a s elektronikou.
Tromfy tokijskej kandidatúry 2020
Tokio patrí medzi najväčšie mestá sveta. Samotné má 13 miliónov obyvateľov, ale tzv. Metropolitné Tokio (s predmestiami) až 36 miliónov. Spomedzi všetkých troch kandidátov na OH 2020 disponovalo hlavné mesto Japonska najväčšou ekonomickou silou. Jeho kandidatúru podporovali aj viaceré mamutie japonské firmy. To dávalo MOV záruku, že pridelenie hier Tokiu by nemalo byť spojené s finančnými rizikami.
Okrem obrovskej ekonomickej sily k volebným tromfom japonskej metropoly patrili aj moderná a fungujúca infraštruktúra, najmä doprava, i bohaté skúsenosti z organizácie vrcholných podujatí. Za hlavnú prednosť jeho projektu OH 2020 s mottom Objavte budúcnosť sa však označovali krátke vzdialenosti medzi športoviskami - 85 percent z nich sa plánovalo v okruhu do 8 km od olympijskej dediny. Pre OH 2020 sa v projekte plánovalo 36 športovísk, z ktorých 15 v čase volebného víťazstva už stálo. Treba však povedať, že realita bude o dosť iná, než v kandidátskom projekte, a niektoré súťaže sa uskutočnia dosť ďaleko od centra hier.
Tokijská kandidatúra vyšla najlepšie zo správy hodnotiacej komisie MOV. Jej úspech neohrozil ani vážny problém v podobe pretrvávajúceho úniku rádioaktívnej vody zo zničenej jadrovej elektrárne vo Fukušime, ktorá leží len 250 km od mesta, ani obavy z opakovania tamojšieho obrovského podmorského zemetrasenia s následnou záplavovou vlnou cunami, ako pred v marci 2011. Japonský premiér Šinzó Abe vo svojom prejave pred voľbami dejiska OH 2020 zdôraznil, že Tokio nijako neovplyvnila nukleárna kríza po katastrofe vo Fukušime.
Napriek kritike ekológov z Japonska i zo zahraničia sa organizátori OH neskôr dokonca rozhodli Fukušimu zahrnúť do olympijských plánov. Uskutočnia sa tam turnaje bejzbalistov aj softbalistiek (mimochodom, bol to návrh prezidenta MOV Thomasa Bacha, ktorý si myslí, že by to mohlo pomôcť obnove severovýchodnej časti Japonska a presvedčil o tom predsedu vlády Abeho) a 26. marca tam odštartuje aj púť štafety s olympijským ohňom po japonskom území!
„Nafukovanie“ rozpočtu, megalomanské plány museli škrtať
Prípravy OH 2020 napriek silnej východiskovej pozícii Tokia neboli zďaleka bezproblémové. Pravda, nijako sa nedajú porovnať s vážnosťou problémov príprav predchádzajúcich OH v Riu de Janeiro, ktoré mali veľké meškanie. Ale Tokio má tiež svoje starosti – a nie malé.
Koordinačná komisia MOV pre OH 2020 (CoCom) na čele s Johnom Coatesom už dávnejšie opakovane upozornila na neúnosné „nafukovanie“ rozpočtu. Výbor kandidatúry Tokia v projektoch rátal s rozpočtom organizačného výboru (OCOG) vo výške 3,1 miliardy dolárov a s tzv. non-OCOG rozpočtom vo výške 4,89 miliardy dolárov. Celkové náklady teda ma
li tesne prevýšiť 8 miliárd USD.
Už krátko po pridelení OH však rozpočet začal výrazne „puchnúť“. A to až do takej neúnosnej miery, že najhoršie prognózy predpokladali nárast celkových nákladov až na 30 miliárd dolárov! To spôsobilo veľkú kritiku zo strany médií aj verejnosti. Organizátori sa preto museli vzdať megalomanského projektu výstavby olympijského štadióna z dielne slávnej architektky Zahy Hadidovej a pristúpiť na jeho skromnejšiu verziu (aj tá však má vyjsť na 1,45 miliardy USD). V snahe usporiť z narastajúcich základov menili aj situovanie niektorých športovísk, pričom namiesto výstavby nových budú len renovovať už existujúce – aj mimo Tokia. Pristúpili aj k redukcii ďalších nákladov.
Nová guvernérka metropolitného Tokia Juriko Koikeová (zvolená v roku 2016) svoju predvolebnú kampaň sčasti postavila aj na sľube, že preverí náklady na olympiádu a zníži ich. Do určitej miery sa jej to darí. Verzia rozpočtu z decembra 2016 ešte počítala s celkovými nákladmi v prepočte vo výške 14 miliárd USD, o rok neskôr už „len“ 12,6 miliardy USD (1,35 trilióna jenov). Ale stále je to oveľa viac, než sa uvádzalo pri kandidatúre...
Potreba zahraničných expertov, dopravné a klimatické riziká
Po júlovej zatiaľ poslednej návšteve CoCom v Tokiu predseda komisie John Coates upriamil pozornosť na ďalšie problémy. Ako nutné sa ukazuje angažovanie zahraničných expertov pri príprave súťaží v športoch, v ktorých Japonsko nemá väčšiu tradíciu či organizačné skúsenosti. Ide napríklad o veslovanie, kanoistiku, či jachting. Ďalším je zlá kvalita vody v Enošime, dejisku jachtárskych súťaží, ale takisto aj v tokijskom Odaiba Marine Parku, kde budú súťažiť diaľkoví plavci a triatlonisti.
Ako problémová je v totálne prehustenom meste vnímaná aj doprava na niektoré športoviská. „Osobitne sa chceme ubezpečiť, že športovci, technický personál a rozhodcovia, aj diváci sa včas dostanú do dejiska súťaží,“ uviedol Coates na tlačovke v Tokiu 20. júla. Japonská vláda už v júni avizovala prípravu zákona, po schválení ktorého by tri najexponovanejšie dni hier (dva na začiatku, plus jeden tesne po skončení hier) mali byť vyhlásené za štátne sviatky, aby sa doprave odľahčilo.
Existuje ešte jeden problém, s ktorým organizázori nespravia nič. Sú ním zvyčajné klimatické podmienky v Tokiu na prelome júla a augusta. V meste vtedy býva veľmi horúco a vlhko, aj keď termín OH bol stanovený mimo obdobia dažďov. S určitosťou bude veľmi náročné súťažiť vo vytrvalostných športoch a v ďalších športových súťažiach pod holým nebom.
Päť nových športov – špeciálne len pre Tokio
V Tokiu 1964 malo olympijskú premiéru džudo a volejbal. Nové športy v programe OH sa vtedy objavili prvý raz po dlhých 28 rokoch. Tokio 2020 bude mať ďalší historický primát. K 28 športom, ktoré boli v programe OH 2016, na základe zmien, ktoré po svojom zvolení na čelo MOV v septembri 2013 presadil Thomas Bach, pribudne ďalších päť. Organizátori nielen OH 2020, ale aj ďalších OH, totiž dostali možnosť k „tradičnému“ programu pridať päť nových športov, ktoré sú populárne v hostiteľskej krajine.
Japonci si vybrali a MOV im schválil zaradenie karate (takisto ako v prípade džuda, aj v tomto bojovom umení ide o šport s japonským domicilom), skejtbordingu, športového lezenia, surfovania a bejzbalu/softbalu. „Prírastok“ obnáša dovedna 19 nových disciplín a 474 športovcov. V rámci basketbalu navyše bude mať premiéru OH streetball, teda verzia traja proti trom.
Na druhej strane došlo k zámenám viacerých disciplín, resp. k pribudnutiu niektorých ďalších, najmä miešaných. Dve zámeny sa dotkli výrazne aj nás. Z programu OH vypadla najúspešnejšia slovenská olympijská disciplína – deblkanoe vodných slalomárov, v ktorom Slováci získali na OH 2000 – 2016 spolu štyri z piatich udeľovaných zlatých medailí, plus jednu bronzovú (Peter a Pavol Hochschornerovci 3-0-1, Ladislav a Peter Škantárovci 1-0-0). V záujme „rodovej rovnosti“ túto atraktívnu súťaž nahradí ženské singlkanoe. V rýchlostnej kanoistike zase Slováci nebudú môcť v Tokiu obhajovať striebro z Ria v štvorkajaku na 1000 m, pretože sa bude súťažiť len na 500-metrovej trati. Vyradenie z programu OH hrozilo aj mužskej chôdzi na 50 km, v ktorej Matej Tóth v Riu triumfoval, našťastie nezmyselný návrh na jej zámenu za miešanú chodeckú šfatetu neprešiel.
Exekutíva MOV 18. júla schválila definitívnu podobu športového programu OH 2020 v Tokiu. Bude sa súťažiť spolu v 33 športoch a v celkovom počte 339 disciplín, čo je v porovnaní s Riom 2016 (306) nárast o 33, čo je viac než 10 percent. Už pred dňom slávnostného otvorenia hier sa rozbehnú turnaje vo futbale a v softbale a v deň otvorenia sa bude súťažiť v lukostreľbe a a vo veslovaní.
Kompaktnosť športového konceptu už celkom neplatí
Tokijský projekt OH 2020 uspel aj vďaka veľmi kompaktnému konceptu športovísk. To však už celkom neplatí. Olympijské súťaže sa uskutočnia dovedna na 42 športoviskách. Z nich 27 leží na území Tokia v dvoch centrálnych zónach hier. Pôvodne sa mimo Tokia malo súťažiť len v športovej streľbe, modernom päťboji a samozrejme v skupinovej fáze futbalových turnajov. Postupne však organizátori menili lokalizáciu viacerých ďalších športovísk tak, že mimo metropoly budú aj športoviská na surfing, golf, jachting, dráhovú aj horskú cyklistiku a bejzbal/softbal. Pravda, treba povedať, že v porovnaní s kandidatúrou pribudlo do programu OH 2020 päť nových športov, ktorých súťaže bolo treba tiež niekde umiestniť...
Lepší prehľad o rozmiestnení získate z mapiek, ktoré sú zverejnené na stránke organizačného výboru OH www.tokyo2020.org.
Spolu 11 tokijských športovísk sa nachádza v tzv. zóne dedičstva (Heritage Zone). Tá zahŕňa Olympijský štadión na otvárací i záverečný ceremoniál, atletiku a na medailové zápasy futbalových turnajov (č. 1) a športoviská na stolný tenis (2), hádzanú (3), džudo a karate (4), chodecké súťaže v atletike (5), vzpieranie (6), box (7), jazdectvo – drezúra a skoky (8), bedminton a šermiarska časť moderného päťboja (9), futbal, ragby a štyri disciplíny v rámci moderného päťboja (10), plus štart a cieľ cestných cyklistických pretekov (11).
Ešte väčšia koncentrácia športovísk (spolu 16, plus Olympijská dedina – OLV, ako aj hlavné vysielacie a tlačové centrum - IBC/IPC) sa nachádza v tzv. zóne zálivu (Tokyo Bay Zone). Konkrétne sú tam športoviská na volejbal (č. 12), gymnastiku (13), bikros a skejtbording (14), tenis (15), diaľkové plávanie a triatlon (16), plážový volejbal (17), basketbal 3 na 3 a športové lezenie (18), pozemný hokej (19), jazdectvo – všestranná spôsobilosť (20), rýchlostná kanoistika a veslovanie (21), vodný slalom (22), lukostreľbu (23), plávanie, skoky do vody a synchronizované plávanie (24), vodné pólo (25), täkwondo a zápasenie (26) a šerm (27).
Mimo dvoch hlavných zón sú športoviská na streľbu v Asake (č. 30) a na basketbal v Saitame, hodinu vlakom od Tokia (29), ktorých kolalizáciu vidno aj na mapke. Ostatné športoviská sú už mimo mapy a je tam len naznačený smer, v ktorom sa nachádzajú. Bližšie ich polohu viete nájsť na ďalšej mapke. Ide o športoviská na surfing v Curigasaki (28), golf v Kasumigaseki (31), jachting v Enošime (32), dráhovú a horskú cyklistika v Izu, 145 km od Tokia (33 a 34), ďalej najvzdialenejšia trať cestných pretekoch cyklistov pod horou Fudži (35) a štadióny na bejzbal a softbal vo Fukušime, asi 250 km od Tokia (36), resp. v neďalekej Jokohame (37). Futbalový turnaj sa mimo Tokia bude hrať v Sappore (38), Mijagi (39), Ibaraki (40), Saitame (41) a v Jokohame (42).
Technologické inovácie
Napriek všetkým uvedeným problémom zrejme málokto pochybuje, že by OH v Tokiu neboli na najvyššej možnej úrovni. Japonci na nich určite takisto ako na OH 1964 predvedú svetu svoju technologickú vyspelosť a precíznosť organizácie.
Pokiaľ ide o technológie, tak aspoň dve „koštovky“: Olympijské medaily vyrobia z elektronického odpadu – suroviny na to poskytnú staré mobilné telefóny. A automobilka Toyota vyvíja lietajúce auto Skydrive, ktoré organizátori údajne plánujú využiť pri zapaľovaní olympijského ohňa počas otváracieho ceremoniálu. A ten sa uskutoční už o dva roky!
