Športové aktuality
7 min. čítania

Vo veku 86 rokov zomrel Michal Šoltýs, veľká legenda slovenského lyžovania

Ľubomír Souček

BRATISLAVA 15. marca 2019 (SOŠV) – Vo veku 86 rokov v piatok 15. marca po dlhej chorobe v rodnom Kežmarku zomrel Michal Šoltýs (nar. 20. septembra 1932) – veľká legenda slovenského lyžovania: bývalý popredný zjazdár, neskôr známy tréner, významný funkcionár, organizátor množstva zjazdárskych pretekov, technický delegát FIS a zakladateľ veľkej lyžiarskej dynastie - otec bývalých čs. reprezentantov v zjazdovom lyžovaní Janky Gantnerovej-Šoltýsovej a Michala Šoltýsa ml. a dedo bývalých slovenských reprezentantov v zjazdovom lyžovaní Ivana Šoltýsa a Jany i Petry Gantnerových.

Rodák z gazdovskej rodiny z Kežmarku Michal Šoltýs na zjazdovkách lyžoval od detstva, podobne ako jeho dvaja mladší bratia (prostredný Anton Šoltýs dokonca štartoval aj na ZOH 1964 v Innsbrucku). Počas pôsobenia v Armádnom telovýchovnom klube v Prahe, kam ho ako kulakovho syna zo silno nábožensky založenej rodiny „pretlačil“ na veľké prosenie slávny atlét Emil Zátopek, sa prebojoval do reprezentácie ČSR.

V 50. rokoch minulého storočia patril Michal Šoltýs medzi najlepších zjazdárov v Československej republike. Získal štyri tituly majstra ČSR a množstvo ďalších trofejí na pretekoch doma aj v zahraničí, predovšetkým v obrovskom slalome. Podarilo sa mu napríklad vyhrať putovné poháre na troch medzinárodných súťažiach na Slovensku – na Veľkej cene Demänovských jaskýň, vo Veľkonočnom slalome na Skalnatom Plese a na Putovnej cene Malej Fatry.

Napriek dlhodobo vysokej výkonnosti Michal Šoltýs nikdy neštartoval na vrcholnom podujatí. Tento paradox objasnil v Olympijskej revue 1/2010 slovami: „Bol som ako pretekár až na troch vrcholných podujatiach, ale ani raz som nesúťažil. Na MS 1954 v Aare som na úvodný obrovský slalom mal nastúpiť s číslom jeden. Lenže súčasťou slávnostného otvorenia MS bola návšteva kostola. Našej výprave ju vedenie v duchu komunistickej ideológie zakázalo, tak som sa ako veriaci zaradil k poľskej. Samozrejme, prasklo to a mňa preradili medzi náhradníkov. Mal som štartovať aj na ZOH 1956 v Cortine d´Ampezzo a na MS 1958 v Badgasteine. V oboch prípadoch som sa však  priamo v dejisku zranil v tréningu ešte pred prvým štartom. Bol som blbec, príliš som riskoval.“

Najťažšie zranenie utrpel Michal Šoltýs pred MS 1962 v Chamonix. Na kvalifikačných pretekoch v zjazde na Skalnatom Plese mal ťažký pád, ktorý si odniesli dolámané rebrá a ruky, aj chrbtica. Pol roka sa vylizoval z následkov, ale ešte sa vrátil. V roku 1965 presedlal na trénerstvo svojich detí. Trénerskú „jednotku“ získal popri zamestnaní. „Stále som sa vzdelával. Vďaka dobrej znalosti nemčiny som pravidelne študoval rakúsky časopis Schi im Welt. Veľmi veľa som sa naučil o psychológii. Z nej som mal na škole jednotku. Fakt som dobrý psychológ a motivátor. Ale naučil som sa aj robiť špičkový servis lyží,“ vysvetľoval v Olympijskej revue.

 

Michal Šoltýs pred dávnymi rokmi ako tréner s dcérou Jankou Šoltýsovou (neskôr Gantnerovou). FOTO: ARCHÍV M. Š.
Michal Šoltýs pred dávnymi rokmi ako tréner s dcérou Jankou Šoltýsovou (neskôr Gantnerovou).
Foto
ARCHÍV M. Š.

Ako trénerovi sa Michalovi Šoltýsovi podarilo to, čo mu nevyšlo ako pretekárovi. Dcéru Janku Šoltýsovú (ročník 1959) aj syna Michala Šoltýsa mladšieho (1956) pripravil tak, že sa dostali do reprezentácie ČSSR. A Janka dokonca ako len 16-ročná štartovala pod jeho vedením na ZOH 1976 v Innsbrucku! „Otec výborne ovládal teóriu zjazdárskej prípravy a bol ohromný psychológ. Vedel z nás dostať maximum,“ spomína Janka Gantnerová-Šoltýsová, z ktorej sa neskôr pod trénerským vedením Pavla Šťastného (otec bol však stále v pozadí ako jej radca a všestranný podporovateľ, napríklad vo firme Kästle pre ňu vybavoval špičkové lyže) na celé desaťročia stala najúspešnejšia zjazdárka slovenskej histórie. Ako prvá pretekárka z Východnej Európy vyhrala preteky Svetového pohára – v decembri 1980 zjazd v Altenmarkte. Trikrát sa prebojovala na stupne víťaziek v pretekoch SP, štartovala na troch ZOH (jej najlepším výsledkom bolo piate miesto v zjazde v Sarajeve 1984), vyhrala celkove slalom v Európskom pohári 1975/76, v obrovskom slalome získala titul juniorskej majsterky Európy 1977 a v zjazde zlato na svetovej zimnej univerziáde 1983. Jej starší brat Michal pod otcovým vedením skončil deviaty v obrovskom slalome na juniorských ME 1974 v Jasnej (vyhral vtedy neskorší fenomén Švéd Stenmark), ale pre štúdium medicíny lyžiarsku kariéru neskôr predčasne ukončil.

Obaja mladší Šoltýsovci vyrastali na horskej Chate pri Zelenom Plese, kde Michal Šoltýs pôsobil v rokoch 1958 – 71 spoločne s manželkou ako chatár. Potom postupne viedol hotely Ždiaranka v Ždiari, Štart v Kežmarku (spolu 20 rokov), FIS na Štrbskom Plese a naposledy Club v Kežmarku. Úspešné pôsobenie v cestovnom ruchu a bohaté kontakty mu umožnili dlhodobo zabezpečiť svojim deťom kvalitný tréning aj lyžiarsky materiál. Na prípravu mimo zimy vždy využíval aj miesta, kde sa vo Vysokých Tatrách dlho držal sneh. Tam s deťmi trénoval do úmoru. Keď bolo treba získať povolenie na tréningy na ľadovcoch v zahraničí, Michal Šoltýs netají, že mu s tým často pomáhal niekdajší predseda Ústredného výboru ČSZTV Antonín Himl. „Pre lyžiarsky úspech sme spravili maximum. Žiadne dovolenky pri mori sme nepoznali, len lyžiarske,“ povedal pre Olympijskú revue.

Michal Šoltýs vyryl výraznú brázdu aj ako funkcionár. Bol členom Ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy, niekoľko rokov šéfom slovenského zjazdového lyžovania. Pomáhal organizovať Veľkú cenu Slovenska vo Vysokých Tatrách v období, keď bola viackrát súčasťou seriálu Svetového pohára. A z jeho iniciatívy vzniklo v roku 1974 lyžiarske gymnázium v Kežmarku (oficiálne Internátna športová škola pri Gymnáziu P. O. Hviezdoslava), čo bol revolučný počin a predobraz neskorších športových škôl. S odvážnym nápadom našiel podporu vo vedení slovenskej telovýchovy, aj na ministerstve školstva. Vďaka tomu mohli do Kežmarku stiahnuť lyžiarske talenty z celého Slovenska. Ich „internátom“ sa stal hotel Štart, ktorému sám šéfoval.

Michal Šoltýs mal svojich zjazdárskych pokračovateľov aj v ďalšej generácii rodiny. Lyžovali všetky štyri deti jeho detí a tri z nich sa prebojovali do slovenskej reprezentácie. Najskôr Michalov syn Ivan Šoltýs (ročník 1979), ktorého zjazdársku kariéru ukončila v 19 rokoch autohavária, potom Jankina staršia dcéra Petra Gantnerová (1986) a napokon aj Jana Gantnerová (1989), ktorá štartovala na troch ZOH - v Turíne 2006, vo Vancouvri 2010 a v Soči 2014.

Slovenský olympijský výbor ocenil dlhoročné zásluhy Michala Šoltýsa o slovenské lyžovanie v roku 2003 udelením Strieborných kruhov SOV, v roku 2013 dostal Zlatý odznak SOV.

Česť jeho pamiatke! Posledná rozlúčka s Michalom Šoltýsom sa uskutoční v utorok 19. marca o 14:00 h v Dome smútku na Starom cintoríne v Kežmarku, predtým od 13:00 h bude zádušná svätá omša v Bazilike svätého kríža v Kežmarku.

paris

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV