Andreas Žampa sa momentálne pripravuje na MS, chcel by popracovať na stabilnejších výsledkoch

Andreas Žampa mal k zjazdovému lyžovaniu blízko už odmalička, pretože v jeho rodine má tento šport veľkú tradíciu. Postupom času sa prepracoval medzi slovenskú elitu a na majstrovstvách sveta (MS) vo švajčiarskom St. Moritzi 2017 sa podieľal na zisku striebra pre naše miešané družstvo. Slovensko reprezentoval na zimných olympijských hrách (ZOH) v ruskom Soči 2014 a v juhokórejskom Pjongčangu 2018. Predstaviť by sa chcel taktiež na budúcoročných ZOH v čínskom Pekingu. K naplneniu tohto cieľa mu pomáha aj štipendium Olympijskej solidarity Medzinárodného olympijského výboru (OS MOV).

Andreas Žampa sa narodil 13. augusta 1993 v Kežmarku. Pochádza z lyžiarskej rodiny, jeho pradedo Karol Bruk bol dokonca viacnásobný majster Slovenska. K zjazdovému lyžovaniu sa dostal vďaka otcovi Tomášovi a staršiemu bratovi Adamovi. Má aj mladšieho brata Tea, ktorý sa vlani zúčastnil na zimných olympijských hrách mládeže v Lausanne. Andreas sa postupne prepracoval medzi slovenskú elitu a predstavil sa na ZOH v Soči 2014 a v Pjongčangu 2018. Na majstrovstvách sveta v St. Moritzi 2017 prispel k striebornej medaile nášho miešaného tímu, čo bol prvý cenný kov pre Slovensko v histórii svetových šampionátov. V pretekoch obrovského slalomu Svetového pohára sa umiestil doposiaľ najvyššie na 18. priečke v Adelbodene 2018. Andreas Žampa pôsobí ako pretekár v rámci VŠC Dukla Banská Bystrica a Žampa Ski Club Vysoké Tatry.

Pochádzate z lyžiarskej rodiny. Trénuje vás otec a máte staršieho brata Adama, ktorý bol na ZOH v Soči 2014 piaty v alpskej kombinácii a šiesty v slalome. Dostali ste sa k zjazdovému lyžovaniu práve vďaka nim?

Začal som s lyžovaním, keď som mal dva roky. Môj starší brat Adam už lyžoval predo mnou, takže som tiež chcel vždy stáť na lyžiach. Rodičia ma najskôr nechávali u starých rodičov a odišli lyžovať, keď som zaspal. Postupne, keď som to začal viac vnímať, tak som sa k lyžovaniu dostal aj ja. Keď sme boli s Adamom malí, tak sme sa len voľne lyžovali priamo u nás v Tatrách. Bola to úplná paráda. Venoval sa nám otec. Prišiel vek, keď sa nás spýtal, či by sme chceli trénovať v klube. Boli sme z toho nadšení. Začali sme sa pripravovať v popradskom klube. Postupne sme pokračovali ďalej v kategóriách žiakov a predžiakov. Nevynikali sme, ale stále sme sa zabávali a pritom sme chceli „makať“ čo najviac.

Prišiel zlom nečakane?

Nenastal hneď, hoci teraz sa to možno zdá, že to prišlo zo dňa na deň. Nie je to pravda. Otec nám stále pripomienkoval, čo máme robiť preto, aby sme boli najlepší. Museli sme preto pracovať vždy na sto percent. Výsledky sa časom dostavili. Ako deti sme ich nedosahovali. Vďaka tomu sme nežili v umelej „bubline“, že sme najlepší. Vždy sme patrili k slabším a chceli sme viac trénovať. Podľa mňa pointa nášho výkonnostného rastu spočívala v tom, že sme mali správnych mentorov v našich rodičoch. Podporovali nás, aby sme išli ďalej. Prišlo to postupne. Z môjho pohľadu sa to selektuje vo veku 15 až 18 rokov, teda na prelome juniorského a mužského lyžovania. Človek v tom čase dospieva. Musí byť sám rozhodnutý, či sa chce ďalej venovať športu, alebo to robí len pre rodičov. My sme v tom však mali jasno odmalička. Chceli sme sa dostať až na vrchol a patriť medzi elitu vo Svetovom pohári.

Ktoré výsledky si ceníte najviac z vašej doterajšej kariéry?

Najlepšie výsledky sú vo väčšej miere medializované, preto si ich človek aj viac pamätá. Napríklad to bol zisk striebra v tímovej súťaži na majstrovstvách v St. Moritzi 2017, keď sme získali prvú medailu v histórii pre Slovensko. Naozaj išlo o skvelý úspech po všetkých stránkach. Mám veľmi dobré spomienky na 18. miesto v pretekoch obrovského slalomu v rámci Svetového pohára vo švajčiarskom Adelbodene, čo bol môj doposiaľ najlepší výsledok. Na pohľad vyzerajú určite najlepšie.

Vážite si aj niektoré ďalšie vystúpenia, ktoré nemuseli byť na prvý pohľad také úspešné?

Keď mám za mňa úprimne povedať, tak si veľmi rád spomínam na ZOH v Pjongčangu. Olympijské súťaže sú špeciálne v tom, že sa uskutočnia len raz za štyri roky. Človek sa na ne snaží pripraviť najlepšie, ako dokáže. Myslím si, že môžete na nich len prekvapiť. Ide o to, aby som podal maximálny výkon. V ten deň som chcel v obrovskom slalom dosiahnuť čo najlepší výsledok. Bol by som sám na seba nahnevaný, keby som išiel v niektorej sekcii na istotu. Skončil by som napríklad štrnásty. Škrelo by ma v cieli, keby som vedel, že som nešiel na úrovni, na ktorú by som mal. Rozmýšľal by som nad tým, že som mohol skončiť napríklad v najlepšej desiatke. Vydal som zo seba maximum. Nevyšlo to, keďže som vypadol šesť brán pred cieľom. To sa niekedy stane, o tom je život. Nemrzí ma to. Chcem sa z toho poučiť a pripraviť sa lepšie napríklad aj na ďalšie ZOH.

Akým spôsobom vnímate poberanie štipendia OS MOV k Pekingu 2022?

Som rád, že existuje takáto forma podpory z MOV. Keď som sa dostal na moje prvé ZOH do Soči, tak som dosahoval určitú výkonnostnú úroveň. Myslím si, že každý športovec, ktorý sa dostane na olympijské hry, musí mať vzhľadom na kvalifikáciu istú výkonnosť. Štipendium OS MOV je z môjho pohľadu veľmi dobrá vec, ktorá mu materiálne pomôže a zároveň dokáže prehĺbiť myšlienku olympizmu u športovca. Rovnako ju môže on sám šíriť vo svojej krajine a pre ďalšie generácie.

Na čo podporu využívate?

Vďaka tomu sa taktiež, samozrejme, môže športovec pohybovať na vyšších priečkach vo svojom športe. Financie využívame na všetky náklady, ktoré sú spojené s danou sezónou. Môžeme mať aj na základe toho dostatočný servis na to, aby sme sa vôbec mohli ďalej venovať nášmu športu. Dokážeme si utvoriť tím ľudí, vďaka ktorému sa môžeme doťahovať na najlepšie lyžiarske krajiny.

Dostávate aj nejaké ďalšie formy podpory?

Popravde, ja sa sústreďujem len na výkon. V tíme máme manažéra Tomáša Kostelničáka, ktorý sa venuje finančným záležitostiam. On by o tom vedel povedať dopodrobna. Spolupráca s VŠC Dukla Banská Bystrica je však na veľmi vysokej úrovni. Dostávame tam profesionálny servis, napríklad čo sa týka lekárskeho zabezpečenia. Keď máme nejaké zdravotné problémy, tak sa máme na koho obrátiť. Je to perfektné. Veľmi si vážim spoluprácu s nimi. Samozrejme, podporujú nás aj sponzori. Voči nim máme isté plnenie. Náš veľký partner je, samozrejme, aj Slovenský olympijský a športový výbor.

Štipendium je smerované k ZOH v Pekingu. Súťažili ste niekedy už v Číne, prípadne ste túto krajinu navštívili?

V Číne som nikdy neštartoval, ale v Pekingu som bol v roku 2009 rok po tamojších olympijských hrách. Navštívil som všetky vtedajšie letné športoviská. Odviedli vynikajúcu prácu. Bolo to na veľmi vysokej úrovni. Myslím si, že to isté sa bude týkať aj budúcoročných ZOH.

Čína je pomerne netradičná destinácia vzhľadom na zimné športy. Myslíte si, že nadchádzajúce ZOH budú mať nejaké špecifiká?

Určite to bude veľmi veľmi špecifické tým, že v okolí Pekingu sa nevyskytuje často sneh. Býva tam zväčša pomerne suchá zima. S pretekármi, ktorí tam štartovali na Far East Cupe, som sa rozprával. Prvý rok, keď tam súťažili, tak zažili mrazy okolo -35 stupňov Celzia so suchou zimou. Keď si to človek porovná s európskymi podmienkami, tak je to niečo úplne odlišné. Iným spôsobom funguje materiál. Treba okrem iného „vyladiť“ lyže aj lyžiarky. Na ďalší rok tam však bolo typické slovenské zimné počasie s -5 stupňami Celzia. Dokonca tam nasnežilo desať centimetrov snehu, čo tam nie je zvykom.

Hoci je to z časového hľadiska ešte pomerne ďaleko, čo očakávate od budúcoročného športového sviatku?

Záleží aj na počasí, aké bude. Uvidíme, ako budú vyzerať predolympijské testovacie súťaže. Bohužiaľ, v dôsledku pandémie nového koronavírusu sa nemohli uskutočniť. Je to veľká škoda, lebo ide o veľký prísun informácii. Pred ZOH v Soči sme sa zúčastnili na testovacích zápoleniach, či už to boli preteky Európskeho pohára alebo Svetového pohára. Rovnako sme si odskúšali zjazdovky v Južnej Kórei. Je oveľa jednoduchšie, keď to človek absolvuje. Potom sa už môže len sústrediť na výkon. Nemusí napríklad hľadať, kde sa nachádza zjazdovka. Vždy je lepšie, keď máte základné informácie.

Akým spôsobom by ste si chceli zlepšovať štartové číslo v jednotlivých disciplínach smerom k Pekingu? Prípadne, akú taktiku budete voliť vzhľadom na to v pretekoch?

Čím viac bodov človek získa v pretekoch Svetového pohára, tak tým je vyššie v štartovej listine. Momentálne nestrácam veľa na elitnú tridsiatku v obrovskom slalome. Do konca sezóny je ešte dostatok pretekov. Verím, že sa tam dostanem. Priorita je, samozrejme, obrovský slalom. V ňom sa cítim najlepšie. Tým, že uplynulá sezóna bola skrátená v dôsledku pandémie nového koronavírusu, som nemal čas venovať sa super-G, aby som si v ňom vylepšil body. Stanovil som si cieľ zlepšovať sa aj v tejto disciplíne. Je to v nej rýchlejšie ako v „obráku“, ale stále dostatočne technické. Podľa mojich informácií je olympijská zjazdovka technická a náročná. Bolo by veľmi dobré, keby sa mi podarilo zlepšiť si body v renkingu super-G.

S akými ambíciami by ste tam chceli ísť, pokiaľ sa na ne kvalifikujete?

Chcel by som dosiahnuť kvalitný výsledok v obrovskom slalome aj v super-G. Či to bude pätnáste, desiate, siedme miesto alebo možno umiestenie na pódiu, uvidíme až v ten deň. Chcem sa na ZOH čo najlepšie pripraviť. V ten deň chcem podať najlepší výkon, aký dokážem zo seba vydať. Uvidíme, na čo to bude stačiť.

Aktuálna téma je už od začiatku uplynulého roka koronakríza. Ovplyvnila váš športový program?

Bolo to iné, keďže sme predtým desať rokov vždy trénovali cez leto na južnej pologuli. Dá sa povedať, že sme teda za ten čas nemali leto. Boli sme z jednej strany aj radi, že sme mohli stráviť po dlhom období leto doma. Musím však povedať, že podmienky v Európe sme mali veľmi priaznivé. V apríli a v máji nasnežilo veľa snehu, z čoho počas leta čerpali všetky ľadovce. V letnom období panovali stabilné podmienky, ktoré boli skutočne výborné na tréning. Absolvovali sme prípravu vo Švajčiarsku, kde sme spravili super robotu. Určite hralo v náš prospech, že sme ostali v Európe. Nedalo sa ísť do Južnej Ameriky, ani do Austrálie či na Nový Zéland. Dokonca ešte aj na Štrbskom Plese nám odložili sneh. Sedemnásteho mája sme tam mohli lyžovať a mohli sme sa venovať základným cvičeniam na zlepšenie techniky. Človek mohol byť doma, kde sa z môjho pohľadu každý lepšie cíti. V takomto dátume nie je obvyklé, aby sa na Slovensku lyžovalo. Možno niekedy dávno sa chodilo šliapať na Chatu na Zelenom plese, keďže sa nedalo bežne dostať mimo územia Slovenska... Bolo to mierne retro, ale hodnotím to veľmi pozitívne.

Mohli by ste nám priniesť svoj pohľad na „bublinu“ v rámci pretekov Svetového pohára?

Samozrejme, keď človek vidí fotky z tohto a minulého roka z Kitzbühelu alebo zo Schladmingu, na ktoré chodieva 50-tisíc fanúšikov, tak je to smutné. Je tam ticho. Za normálnych okolností ľudia robia hluk a ide o jednu veľkú párty. Prídu nás, pretekárov, podporiť a zároveň sa aj zabavia. Z druhej strany pre nás sa nič nemení. Stále sa musíme sústrediť na to, aby sme podali čo najlepší výkon v jednotlivých pretekoch. Z tohto hľadiska sa musí človek od toho odosobniť a pozerať sa na svoj výkon. Čo sa týka fungovania v hoteli, tak sme sa s tým naučili žiť. Sedíme od seba ďalej, takže pociťujeme sociálny odstup. Pandémia je tu však už dlhšie obdobie. Človek sa musí chrániť stále, čo sa týka nosenia rúšok alebo respirátorov. Na adresu Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) sa môžem vyjadriť len v pozitívnom duchu, pretože odviedla výbornú prácu na rozdiel od iných športových federácií. Niektorým z nich sa do značnej miery narušili sezóny, čo nie je náš prípad. FIS musím v tom zmysle pochváliť.

Čo vás čaká v najbližšom období?

Teraz som sa vrátil z Talianska, kde som mal štartovať na pretekoch Európskeho pohára. Večer napadol meter snehu, ráno bolo plus šesť stupňov Celzia a do toho začalo pršať. Preteky vzhľadom na to museli zrušiť. Momentálne sme doma, ale od pondelka sa pôjdeme pripravovať do Rakúska na majstrovstvá sveta v talianskej Cortine d´Ampezzo. Tam budem na štarte v paralelnom obrovskom slalome a v obrovskom slalome. Medzitým sa ešte možno predstavíme v pretekoch Európskeho pohára, čo však nie je úplne jasné vzhľadom na podmienky a opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19. V každom prípade nás čaká svetový šampionát v Cortine a potom by sme mali mať dvojo pretekov Svetového pohára v bulharskom Bansku.

Na MS budú štartovať z každej krajiny len štyria najlepší pretekári, takže v obrovskom slalome by ste mohli mať štartové číslo okolo elitnej tridsiatky. Stanovili ste si ciele v Cortine d´Ampezzo?

Áno, štartové číslo budem mať na rozdiel od pretekov Svetového pohára lepšie. Dnes neviem, či to bude v elitnej tridsiatke, alebo tesne mimo nej. Všetko záleží na tom, ktorých pretekárov nominujú dané krajiny. Určite cieľ je „zabojovať“ o čo najlepší výsledok. Chcel by som nadviazať na to, ako som jazdil v pretekoch Svetového pohára. Aj keď v uplynulom období mi zápolenia nevyšli úplne podľa mojich predstáv. V Adelbodene som počas prvého dňa išiel veľmi dobrú jazdu a vypadol som. Na druhý deň som spravil veľkú chybu v prvom kole a tesne mi prvá tridsiatka ušla. Na svetovom šampionáte by som chcel v prvom kole dosiahnuť čo najlepší výsledok. V druhom kole by sa s lepším štartovým číslom dalo danú jazdu vyhrať a potom uvidíme, na čo by to stačilo. Spokojný by som však bol s umiestením do pätnásteho miesta, za ktoré sa udeľujú body pre nasadzovanie do pretekov Svetového pohára, do tzv. World Cup Start Listu.

Máte nejakú dlhodobú víziu, ktorú by ste chceli naplniť?

Chcel by som sa zlepšiť v tom, aby som mal stabilnejšie výsledky. Chcel by som popracovať na tom, aby som podával kvalitné výkony v druhých kolách v každých pretekoch.

O Olympijskej solidarite MOV

Olympijská solidarita Medzinárodného olympijského výboru (OS MOV) je inštitúcia, prostredníctvom ktorej MOV podporuje množstvo olympijských projektov na celom svete, aj jednotlivé národné olympijské výbory a ich vlastné projekty. Celý chod OS MOV, aj ňou prideľované granty, sa financuje z podielov predaja vysielacích práv z olympijských hier.

Jeden z hlavných grantových programov OS MOV je olympijské štipendium pre športovcov – kandidátov štartu na OH, resp. na ZOH. Neustály nárast cien vysielacích práv z OH/ZOH sa prejavuje v raste výšky štipendií v každom štvorročnom období olympijského cyklu. Napríklad v porovnaní so štipendijným programom OS MOV pred OH 2016 v Riu de Janeiro došlo smerom k OH 2020 v Tokiu k výraznému navýšeniu celkovej výšky podpory – z predchádzajúcej úhrnnej sumy 177 037 USD na 257 400 USD.

Na Slovensku poberá štipendium k ZOH v Pekingu 11 športovcov

Smerom k ZOH v Pekingu toto štipendium poberá 11 slovenských športovcov. Štipendijný program OS MOV trvá 24 mesiacov, pričom všetci 11 naši športovci na hradenie nákladov spojených s ich prípravou poberajú v priemere 650 dolárov (USD). Zo štipendia si môžu hradiť náklady na prenájom športoviska, mzdu trénera, lekárske prehliadky a vyšetrenia, cestovné a úrazové poistenie, ubytovacie a stravovacie náklady, aj vreckové. Pochopiteľne, náklady musia vydokladovať a raz za štyri mesiace predložiť vyúčtovanie. Nad uvedený rámec môžu športovci čerpať ešte grant až do výšky 4 545 USD na hlavu na hradenie účasti na kvalifikačných súťažiach na ZOH. Držiteľ štipendijného grantu OS MOV o štipendium príde vo chvíli, keď bude jasné, že už nemá ani teoretickú šancu kvalifikovať sa na zimné olympijské hry 2022.

Podporu od Olympijskej solidarity MOV dostávajú zjazdári Rebeka Jančová, Soňa Moravčíková a Andreas Žampa, snoubordista Samuel Jaroš, sánkari Tomáš Vaverčák a Matej Zmij, biatlonisti Tomáš Sklenárik a Veronika Machyniaková, bežec na lyžiach Ján Koristek, krasokorčuliarka Nicole Rajičová a rýchlokorčuliarka na krátkej dráhe Petra Rusnáková.