Športové
Rozhovor
4 min. čítania

Andrej Csemez: "Mal som autonehodu, chcel som skončiť s boxom"

Profile picture for user Siller
Ján
Šiller
Foto
SOŠV - Ján Súkup

Andrej Cseméz patril na júnových Európskych hrách v Minsku k najúspešnejším Slovákom. V kategórii do 75 kg si vyboxoval bronzovú medailu. Vo vyrovnanom semifinále podľahol neskoršiemu víťazovi, Ukrajincovi Chyžniakovi. Slovenský Muhammad Ali, prezývaný "Bandi", ale na hrách vôbec nemusel byť, pretože pred dvomi rokmi uvažoval nad zavesením rukavíc na klinec. Prečo mal člen Akadémie Tomiho Kida takéto myšlienky a čo jeho názor nakoniec zmenilo nám prezradil v nasledujúcom rozhovore.

Kedy si začínal s boxom a čo Ťa k nemu priviedlo?
Boxujem 10 rokov. U nás v dedine sa otvoril boxerský klub a tam som začal boxovať.

Kto bol Tvojím vzorom v detstve, prípadne aj teraz?
Mojím vzorom je môj otec a môj tréner Tomi „Kid“ Kovács. V boxe je mojím vzorom Muhammad Ali.

Skúsil si aj iné športy?
Áno, hral som futbal a robil som džudo.

Ako reagovali rodičia na Tvoju túžbu stať sa boxerom?
Keď som začal boxovať, rodičia sa o mňa báli, ale podporovali ma. Tak isto, ako teraz.

Musel si niekedy využiť svoje boxerské schopnosti aj mimo ringu?
Nie, nikdy.

Koľkokrát týždenne trénuješ a ako dlho? Aké sú Tvoje doplnkové tréningové aktivity?
Trénujem dvakrát denne. Každú stredu máme regeneráciu, čiže ráno tréning a poobede sauna a masáž.

Ako sa stravuješ? Ješ všetko do radu, alebo si niečo musel obmedziť a niečo naopak navýšiť?
Keď nemáme sezónu, tak jem to, načo mám chuť. Keď sme v príprave, mám nastavenú stravu. Pomáha mi s ňou trénerova manželka Dominika.

Kedy sa dostavili prvé úspechy?
Prvý veľký úspech som dosiahol v roku 2016, keď som na majstrovstvách Európy skončil tretí.

Mal si obdobie, keď si si povedal, že končíš s boxom? Čo Ťa potom ukľudnilo?
Mal som obdobie, keď som si myslel, že musím s boxom skončiť. V roku 2017 som mal autonehodu. Ukľudňovali ma hlavne moji blízki. Rodina, tréner, kamaráti.

Aké doterajšie úspechy si najviac ceníš?
Každé víťazstvo si cením. Z prehry sa ponaučím. Mojím najväčším úspechom je zlato z majstrovstiev Európskej únie.

Ako si spokojný so svojím účinkovaním na Európskych hrách?
Som spokojný, keďže som sa vrátil domov s medailou. Nie som spokojný s posledným zápasom, lebo som mal dvoch súperov v ringu. Je pravda, že aj ja som stratil hlavu a nerozmýšľal som.

Ako sa Ti páčila atmosféra Európskych hier - spoločná dedina, ceremoniál atď?
Atmosféra bola veľmi dobrá. Ešte som takéto podujatie nezažil.

Existuje v boxe spravodlivosť? Mnohí boxeri cítia po prehre krivdu od rozhodcu.
V každom športe by mala byť spravodlivosť. V boxe sa veľakrát stáva, že zápas môžeme mať hocijako vyhratý, ale aj tak nemôžeme vyhrať.

Čo by si chcel ešte v boxe dosiahnuť?
Chcem sa dostať na olympijské hry.

Ako hodnotíš svoje tréningové podmienky? Bolo by treba niečo zlepšiť?
Myslím si, že máme najlepšie podmienky, aké môžeme mať. Všetko máme zabezpečené vďaka nášmu trénerovi.

Ako hodnotíš spoluprácu s Tvojím trénerom?
S trénerom máme veľmi dobrý vzťah. Nie je to len vzťah „tréner – zverenec“. Sme ako rodina.

Uvažoval si už aj nad tým, čo budeš robiť, keď prestaneš aktívne boxovať?
Chcem ešte dlho boxovať, ale už teraz mám nejaké plány a ciele, ktoré by som chcel dosiahnuť v súkromnom živote.  

Budeš rád, ak by aj Tvoje deti raz boli boxermi?
Chcem, aby športovali. Bude na nich, aký šport si vyberú.