Argentína priniesla krásne hry: O čom ste počuli i nepočuli z Buenos Aires
Buenos Aires 19. októbra (SOV) - Rekordy sú prekonané, medaily rozdané, paplóny pobalené, III. olympijské hry mládeže v Buenos Aires sa skončili. Boli jedinečné, vzrušujúce, náročné a bezpečné.
Každé hry pod piatimi kruhmi sú unikátne, aj Buenos Aires prinieslo množstvo vlastných špecialít. Priamo na hlavnej ulici Avenida 9 de Julio videlo otvárací ceremoniál takmer štvrť milióna divákov. Pre metropolu Argentíny to znamenalo dopravné obmedzenia nevídaných rozmerov. Masa ľudí sa s nadšením vlnila po celom centre mesta. Argentínčania, hrdí na svoju krajinu, si celý večer v rytme hlasnej hudby užívali. Dominantou šou bol 71,5 metra vysoký obelisk. Na ňom vynikala svetelná projekcia i účinkujúci, ktorí s pomocou maskovaných ťažných a istiacich lán pešo či s bicyklom zdolávali jeho vrchol.
Na ceremoniáli mládežníckej olympiády majú športovci a ostatní členovia výprav vyhradený osobitný priestor. Samostatný okruh mávajúc do hľadiska sa však nekoná, z čoho boli mladí Slováci sklamaní. O ich bezpečnosť bolo armádou i políciou postarané na výbornú. Autobusy s výpravami do dejiska ceremoniálu sprevádzali eskorty bezpečnostných zložiek, ktoré aj na mieste monitorovali každý chlp.
Rovnako kvalitne boli zabezpečené všetky štyri parky – dejiská súťaží. Potvrdilo sa, že parkový koncept bol výborný nápad. Športovať v betónovej džungli a v lesoparku nie je to isté. Parky boli vďaka širokej škále aktivít živé, atmosféra svieža a uvoľnená.
Veľa priestoru v nich dostali najrôznejšie aktivity. Športové, hudobné, umelecké, zábavné i náučné. Ponúkali možnosti vyskúšať si viac či menej známe športy, vyrobiť si vlastné kúsky umenia, koncerty, divadlá, cirkusy s artistami a klaunmi. Nechýbalo dostatok stánkov s rôznym druhom občerstvenia. Atmosféra v jednotlivých dejiskách bola priateľská a žičlivá. Veľa zážitkov si z nej odniesli aj tisíce žiakov miestnych základných a stredných škôl, ktorí sa so záujmom zapájali do ponúkaných aktivít. Ich atraktivitu potvrdili aj slovenskí športovci. Tí sa jednohlasne v pozitívach vyjadrovali aj o atmosfére v Olympijskej dedine mládeže a o aktivitách v nej. Váhu superlatívom pridala Martina Gogolová (za slobodna Kohlová). Dedinu v plnej miere prirovnala k tej na „veľkých“ hrách.
Pod hladký priebeh hier sa podpísala aj tradičná exkluzívna doprava pre olympionikov. Fungovala spoľahlivo. Dedina síce nebola so športoviskami prepojená metrom, ako napríklad pred štyrmi rokmi v Nankingu, ale za deň sa s ňou dali obísť všetky štyri parky. Ďalšou základnou súčasťou fungujúceho systému boli dobrovoľníci. Takmer všetci solídne ovládali angličtinu a postupne sa im darilo čoraz užitočnejšie poradiť či pomôcť. Povinnosť podávania vrcholových výkonov sa netýkala len športovcov, organizátorov a dobrovoľníkov, ale napríklad i novinárov. Plošné pokrývanie výsledkov, tém a príbehov aj tentokrát znamenalo krátke noci a takmer nepretržitý zhon. „Odznakománia“ – honba za výmenou s každým a všade - je na mládežníckych hrách rovnakým fenoménom, ako na veľkých.
Netradičný hit medzi suvenírmi
V Olympijskej dedine mládeže i v jednotlivých parkoch sa nachádzali obchody s oficiálnymi upomienkovými predmetmi. Obrovský záujem o takýto „merchandise“ bolo vidieť nie len u návštevníkov, ale tiež u samotných športovcov. Na dračku išli tričká, mikiny, uteráky, šálky či ponožky. Okrem toho sa dalo domov odniesť množstvo iných darčekov a suvenírov, ktoré čakali na športovcov zapájajúcich sa do voľnočasových aktivít. Náramky, okuliare, šiltovky či taštičky si mohli odniesť za to, že sa angažovali na sociálnych sieťach podpornej platformy pre športovcov „Athlete 365“, alebo keď úspešne zvládli vedomostný test o antidopingu. V otázke najvzácnejšieho suveníru mali všetci oslovení Slováci jasno. Keď sa krátko pred odchodom dozvedeli, že si domov môžu zobrať svoje paplóny potlačené logom hier, odštartovala posledná disciplína olympiády – čo najminimálnejšie a najúspornejšie zbalenie paplóna do plnej tašky.
Kompletná zbierka medailí
Z výsledkov najviac zarezonovali medailové úspechy kanoistiek. Veľkú radosť nám urobila Katarína Pecsuková, ktorá po piatich dňoch výsledkových suchôt vybojovala striebro v kajak šprinte. Krásu okamihu umocnil fakt, že na stupni víťazov mladú Slovenku dekorovala Danka Barteková, členka MOV. O tri dni neskôr sa o ešte väčší úspech postarala Emanuela Luknárová. Vo všetkých fázach súťaže slalomu kajakárok dosiahla najrýchlejšie časy a právom získala zlatú medailu. Za tónov slovenskej hymny sa v malebnom prístave Puerto Madero najvyššie vztyčovala vlajka Slovenska. Vysoké ambície mala naša slalomová špecialistka aj na druhý deň v slalome C1. Slovenka bola zo všetkých najrýchlejšia vo všetkých fázach pretekov, okrem semifinále. Chybička pri poslednej bóji napokon znamenala tesnú semifinálovú prehru s Nemkou Lewandowskou. V boji o bronz Luknárová dosiahla najlepší čas celých pretekov, čím Nirvane Asadbekiovej z Iránu nedala žiadnu šancu. Stala sa tak historicky prvou Slovenkou, ktorá na OHM vyhrala dve medaily.
Šampiónka nadaná nie len na šport, ale aj na jazyky
Emanuela Luknárová sa kanoistike začala venovať pred šiestimi rokmi, keď mala desať. Podľa vlastných slov sa k tomuto športu dostala úplnou náhodou. V Čunove otvárali nový klub a rodičia navrhli, aby to dcéra skúsila. Ema teda vymenila pádlo za tenisovú raketu, s ktorou predtým trénovala 6 rokov. S vtedajším rozhodnutím je dnes veľmi spokojná. Cestu na tréning na kanál v lete zvláda bicyklom za 10 minút. Na vodnom športe má najradšej adrenalín a letné špliechanie studenej vody. Spoluprácu s Patrikom Gajarským si pochvaľuje. Je vraj zatiaľ jej najlepším trénerom. „Ja som strašne šťastný, pyšný a hrdý zároveň. Vedel som, že na to máme. Teraz sa konečne vrátime k slalomu na divokú vodu. Verím, že toto nás posunulo o dosť ďalej a budeme makať ešte viac ako doteraz,“ zareagoval krátko po zisku druhej medaily 27-ročný tréner. Čerstvá olympijská šampiónka okrem kanoistiky obľubuje jazdu na koni, lezenie a knihy. Okrem ďalších športových cieľov má jasno aj vo svojej profesnej budúcnosti. Chcela by študovať medzinárodné právo a pracovať v športovej diplomacii. Má na to všetky predpoklady. Je talentovaná, zhovorčivá a už v súčasnej dobe sa učí štyri cudzie jazyky.
Podpora rodičov kľúčom k úspechu
Je známe, že počet členov realizačných tímov je na OHM prísne obmedzený. Vo väčšine prípadov má možnosť sprevádzať reprezentantov jednotlivých športov jediný tréner. Striebornú medailistku Katku Pecsukovú vedie ako tréner jej otec Peter, ktorý s ňou bol i v Buenos Aires. Rovnakým prípadom je boxeristka Jessica Triebeľová so svojím otcom Petrom. Spolu s manželkou, mladšou dcérou a kamarátkou prišiel do Argentíny podporiť otec aj Emu Luknárovú. Vidieť svoju dcéru na najvyššom stupienku bolo pre oboch rodičov nezabudnuteľným, emotívnym zážitkom. V slovenskej výprave možno nájsť i štvrtý, veľmi podobný prípad. Dcéra stolnotenisového trénera Grigela, Natália, patrí v rovnakom športe k slovenskej špičke. V boji o miestenku do Buenos Aires ju spomedzi Sloveniek vo svojej kategórii prekonala len Tatiana Kukuľková. Roman Grigel teda na hrách v skutočnosti dcéru nemal, avšak vzájomné priateľstvo a rešpekt s Táňou rodinný vzťah často pripomínal.
Slová šéfa na záver
Pre vedúceho výpravy SR Borisa Demetera bola táto olympiáda už šestnástym multišportovým vrcholovým podujatím. Preto keď zhodnotil, že bola veľmi dobrá, môžeme mu veriť. „Pozitívne hodnotím organizáciu hier, atmosféru, návštevnosť i úroveň športovísk. Som spokojný aj s medailovou bilanciou slovenskej výpravy. Na takú malú krajinu sú tri medaily úspech,“ vyslovil na margo posledných dní tradične jeden z najvyšších účastníkov hier. OHM boli pre krajinu tanga a šťavnatých stejkov maximálne významnou udalosťou. Buenos Aires sa svetu odprezentovalo vo výbornom svetle.
Konečné umiestnenia Slovákov
(* číslo v zátvorke za umiestnením predstavuje počet štartujúcich v príslušnej disciplíne)
Atletika:
Oliver Murcko – 200 m – 7. miesto (23) – slovenský dorastenecký rekord (21,19 s.)
Andrej Paulíny – 1500 m – 9. miesto (23)
Ľubomír Kubiš – 5000 m chôdza 6. miesto (16)
Viktória Forster – 200 m - 14. miesto (22)
Lenka Kovačovicová – 100 m – 22. miesto (42)
Michaela Vrecková - vrh guľou - 15. miesto (15)
Box:
Jessica Triebeľová - do 57 kg – 5. miesto (7)
Cyklistika:
Tím v zložení Lukáš Kubiš a Tomáš Meriač – cestná a horská cyklistika – 19. miesto (20)
Tím v zložení Radka Paulechová a Patrik Nagy – BMX Racing – 15. miesto (16)
Džudo:
Alex Barto - do 81kg - 5. miesto (8), miešané tímy – 9. miesto (13)
Karate:
Tomáš Kósa – kumite + 68 kg – 7. miesto (8)
Kanoistika:
Emanuela Lukárová – K1 šprint – 17. miesto (20), K1 prekážkový slalom – 1. miesto (16), C1 šprint – 16. miesto (17), C1 prekážkový slalom – 3. miesto (17)
Katarína Pecsuková – K1 šprint – 2. miesto (20), K1 prekážkový slalom – 5. miesto (16
Športové lezenie:
Peter Kuric – 16. miesto (21)
Športová streľba:
Jerguš Vengríni – vzduchová pištoľ na 10 metrov, 15. miesto (20)
Stolný tenis:
Tatiana Kukuľková – dvojhra – 25. miesto (32), štvorhra - 25. miesto (32)
Plávanie:
Tamara Potocká – 50 m VS – 25. miesto (54), 100 m VS – 33. miesto (45), 50 m motýlik – 8.miesto (36) – slovenský rekord (26,95 s.), 100 m motýlik – 28. miesto (29), 200 m PP – 22. miesto (31)
Miroslava Záborská – 50 m prsia – 32. miesto (43), 100 m prsia – 39. miesto (45), 200 m prsia – 19. miesto (36)
Matej Duša – 100 m VS – 18. miesto (54), 50 m motýlik – 45. miesto (50)
Dávid Gajdoš – 50 m prsia – 24. miesto (35), 100 m prsia – 24. miesto (32)
Vzpieranie:
Sebastián Cabala - do 69 kg – 6.miesto (6) – slovenský rekord do 20 rokov v nadhode (148 kg)
Futsal:
Tím SR – 7. miesto (10)
Zostava SR: Kevin Kollár, Tibor Boháč - Sebastián Bačo, Jakub Filip, Kristián Medoň, Rastislav Moravec, Jozef Koricina, Matúš Šlehofer, Matúš Ševčík, Marek Kuruc.
