Športové
11 min. čítania

Blog nadchádzajúcej olympioničky Jany Labáthovej: Náhľad do sveta synchronizovaného plávania

Jana Labáthová

Pre slovenské synchronizované plávanie je účasť na olympijských hrách zriedkavým sviatkom. Od premiéry slovenskej výpravy na olympijských hrách 1996 v Atlante štartovali slovenské akvabely pod piatimi kruhmi len dvakrát – v oboch prípadoch v súťaži duet. Na OH 2000 v Sydney obsadili dvojičky Lívia a Lucia Allárové 24. miesto, na OH 2004 v Aténach Veronika Feriancová s Katarínou Havlíkovou 22. miesto.

V Riu de Janeiro sa naše akvabely na olympijských hrách objavia po dlhej, 12-ročnej prestávke. Jana Labáthová a Naďa Daabousová si štart v súťaži duet vybojovali tretím miestom v marcovej kvalifikačnej súťaži priamo v Riu.

Zatiaľčo predošlé slovenské duá na OH tvorili rovesníčky, súčasná dvojica je výrazne odlišná. Kým Naďa Daabousová bude vo veku 19 rokov patriť medzi najmladších členov slovenskej výpravy v Riu, o viac než osem rokov staršia Jana Labáthová je už skúsená pretekárka, ktorá sa pokúšala prebojovať aj na OH 2012 v Londýne. Zaujímavé je aj to, že nesúťažia za rovnaký klub – Naďa je členka Slávie STU Bratislava, Jana zase Iuventy Bratislava. Spája ich však osobnosť Gábora Zoltána Szaudera, ktorému v trénerskej práci pomáha jeho manželka Nora Szauder – pod menom Boboková trénerka dua Feriancová, Havlíková na OH 2004 v Aténach.

Naše akvabely majú pocit, že ich šport je verejnosti málo medializovaný a málo známy. Preto sme staršiu z nášho olympijského dua Janu Labáthovú požiadali, aby napísala blog na stránku SOV. Nech sa páči – tu je.    
                                                                                                                       (sou)
 

JANA LABÁTHOVÁ: SYNCHRONIZOVANÉ PLÁVANIE PRE MŇA ZNAMENÁ PRESNOSŤ, DÔSLEDNOSŤ, VYTRVALOSŤ A TRPEZLIVOSŤ

Pre mňa je synchronizované plávanie presnosť, dôslednosť, vytrvalosť a trpezlivosť. Základným elementom je zostava. Na jej zvládnutie je potrebné zvládnuť základy gymnastiky a baletu, byť výborne kondične pripravená vo vode i na suchu, a mať správny technický základ vo vode. Pritom všetko sa uskutočňuje zväčša pod vodou bez dýchania, resp. s obmedzenými možnosťami dýchania.

Každý pohyb musí byť presný a rovnaký. Veľa pracujeme s detailmi a s videom, analyzujeme tréningy, hľadáme nepresnosti a premýšľame, ako ich vylepšiť. Často opakujeme jeden pohyb nekonečne veľakrát. Rozprávame sa o choreografii, o pohyboch, o sklonoch rúk, nôh, o držaní prstov, ohnutí zápästí a preberáme aj výraz tváre.

Toto všetko sa trénuje aj na suchu. Rozdiel je v tom, že to, čo sa vo vode cvičí nohami, sa na suchu cvičí rukami. Do choreografie vstupuje aj postavenie dievčat v útvaroch, rýchle presuny a zmeny útvarov. Tam sa diskutuje, kto sa kam posunie, kto si kam dá nohu či ruku, aby sme si nezavadzali pri „šliapaní“ vody tak, aby sme mohli byť čo najbližšie. Nevyhneme sa kopancom a škrabancom.

V duu, ktorému sa venujeme my s Naďou, je toto jednoduchšie než v tímoch. V duu ide skôr o správne postavenie, aby sme jedna druhú nezacláňali a aby sme boli stále blízko seba. Čím bližšie, tým lepšie.

Keď už docielime správne útvary, postavenia a presuny do ďalších útvarov, dôležité je čo najviac sa posúvať počas zostavy - a hlavne súčasne, teda synchrónne. Zostava musí byť v neustálom pohybe a posune. Popri tom je dôležité predviesť zostavu čo najvyššie. To znamená, že ak je nad hladinou vody nejaká časť tela, mala by byť vytlačená čo najvyššie. Toto dosiahneme správnou technikou, využitím rúk, keď sme dolu hlavou a využitím nôh pri „šliapaní“.

Techniku podporuje sila, ktorú naberáme na „suchu“ behom alebo cvičeniami na trénermi obľúbených iuvenťáckych schodoch (plaváreň Iuventa Bratislava), v posilňovni a počas baletnej prípravy. Aby choreografia mohla byť čo najvariabilnejšia, je potrebné, aby náš pohybový rozsah bol čo najväčší. Preto je dôležité, aby naša príprava zahŕňala aj cvičenia na rozvoj ohybnosti.

V tímových zostavách sú dôležité aj tréningy akrobacie - kvôli nácviku vyhadzovačiek a odskokov počas zostavy. Nevyhnutná je aj kondičná príprava vo vode, ktorá zahŕňa plávanie a našu akvabelovú techniku. Pri cvičení zostáv vo vode používame závažia na nohy alebo okolo pása.

A nakoniec ešte niečo - celú zostavu musíme zvládnuť synchrónne a bez dýchania. Nácvik choreografií znamená opakovanie, cibrenie detailov pohybov, vylaďovanie technického predvedenia a kondičné zvládnutie zostavy.

 
V NAŠOM TRADIČNE ŽENSKOM ŠPORTE UŽ SÚŤAŽIA AJ MUŽI, MY NEMÔŽEME MAŤ ŽIADNE ŠPERKY, ANI NÁUŠNICE

Disciplíny synchronizovaného plávania sú sólo, duo/pár, tím (8 súťažiacich) a kombinovaná zostava (10 súťažiacich). V roku 2015 na majstrovstvách sveta do nášho športu oficiálne vstúpili aj muži v disciplíne miešané páry. V seniorskej kategórii sa súťaží vo voľnej a technickej zostave, v nižších vekových kategóriach je možné sa predstaviť sa vo voľnej zostave a v povinných cvikoch. Každá súťažiaca sa do súťaže v povinných cvikoch zapája individuálne. Pri tejto súťaži musia byť oblečené čierne plavky a biele čiapky, používajú sa aj plavecké okuliare.

Na olympijských hrách sa súťaží len v párovej a tímovej (voľnej a technickej) disciplíne. Technická zostava je o čosi kratšia ako voľná. Technické elementy sa do technickej zostavy zapájajú v presne stanovenom poradí. Technické elementy a povinné cviky sa menia každé štyri roky.

Na súťaži nás pred štartom kontrolujú. Zakázané je mať šperky, hoci aj drobné náušnice. Pozerajú sa aj na make-up, nemôže byť veľmi dramatický a teatrálny. Make-up používame úplne bežný. Vyberáme si trochu mastnejšie očné tiene, ale inak klasický make-up. Jedine špirála sa používa vodeodolná, ale tú my zväčša ani nepoužívame.

Pred súťažou sa posudzujú aj naše plavky, ktoré musia byť dostatočne zahaľujúce. Doplnky a plavecké okuliare nie sú povolené. Je iba jediná súťaž, ktorá si vyžaduje doplnky. Je ňou Svetová trofej, o ktorú sa súťaží v tematických zostavách. Tam sa používajú rôzne rekvizity a kostýmy.

Každá zostava sa začína nástupom na pódium. To trvá do 30 sekúnd, samotné zostavy sú od dvoch až po štyri a pol minúty. Zostavy sa hodnotia od 0 do 10 bodov. Sú tri panely rozhodcov. Každý panel má päť rozhodcov a hodnotí niečo iné. Vo voľných zostavách sa hodnotí predvedenie zostavy, umelecký dojem a náročnosť zostavy. V technickej zostave sa posledný panel vymení za hodnotenie elementov.
 

HUDBU POD VODOU POČUJEME, ALE POČÍTAME PÍSKANÍM AKO DELFÍN

Pripájam zopár odpovedí na otázky, ktoré dostávame veľmi často. Áno, hudbu pod vodou počujeme. Máme podvodné reproduktory a hudbu počuť takisto ako nad vodou. Každú hudbu na zostavu máme rozpočítanú na doby, na ktoré robíme určité pohyby. Preto keď necvičíme na hudbu, cvičíme na počítanie. Keď sme nad vodou, tak si počítame nahlas. Ale pod vodou si počítame pískaním. Je to taký zvuk, pripomínajúci delfína alebo tuleňa. Niekedy nám udáva tempo trénerka klepkaním o rebrík kovovým predmetom, často aj príborom...

Napriek tomu, že sa nás často ľudia pýtajú, koľko vydržíme pod vodou, neviem. Nikdy si to nestopujeme, ani to netrénujeme systémom, že ideme pod vodu a čakáme, pretože v našom športe je dôležité vydržať bez dychu, ale počas pohybu.

Výdrž bez dychu trénujeme tak, že plávame bez dychu alebo pod vodou (50 metrov pod vodou so zadržaným dychom). Ovládame všetky plavecké spôsoby. Každý tréning začíname rozplavbou a končíme vyplávaním. A každé kondičné obdobie obsahuje veľa plávania.

Na súťaž nastupujeme aj s náhradným štipcom, alebo aj s dvomi. Ukrývame si ich pod plavkami pri bedrách, alebo ich nosíme ako prstene na prstoch.

Keď niekto spomenie vetu, „však na ranné vstávanie sa dá zvyknúť“, odkazujem mu: „Nie - nedá sa. A zvlášť keď musíme skočiť do tej ľadovej vody už o šiestej ráno.

Výkonnostne najkvalitnejšie obdobie akvabely býva okolo veku 25 rokov, ale sú samozrejme aj výnimky.
 

NAJLEPŠIE NA SVETE SÚ PROFESIONÁLKY SO ŠPIČKOVÝM ZABEZPEČENÍM, TRÉNUJÚ 8  - 10 HODÍN DENNE

Pre nás nie je synchronizované plávanie napínavý šport a výsledky nie sú žiadnym prekvapením. Pred každým štartom na súťaž vieme, ako to dopadne. Niekedy sa jedno či dve miesta môžu meniť, ale nikdy sa nekoná veľké prekvapenie.

Tažko sa postupuje čo i len o pár priečok vyššie, a na tom sa pracuje niekoľko rokov. Počas tohto obdobia sa treba ukazovať rozhodcom. To znamená veľa cestovať po súťažiach, podávať dobré výkony a dokazovať, že máme na to, byť vyššie hodnotené. Rozhodcovia majú často v hlave rebríčky, aké hodnotenia pretekárky z určitých krajín zvyknú dostávať. Bohužiaľ, veľakrát sa podľa toho aj rozhoduje. Alebo sa ide cestou, že ja pomôžem tebe a ty pomôžeš mne.

Nevravím, že by sme mali vyhrávať, lebo na pretekárky z top krajín naozaj nemáme. Tie, ktoré sú na prvých priečkach, sú na inej úrovni. Najlepšie baby trénujú 8 - 10 hodín denne. K tomu majú permanentnú starostlivosť a špičkové podmienky, a sú za to platené.

My máme polovičné tréningy ako ony - teda štyri hodiny denne a popri tréningoch školu a prácu, a tréneri tak isto. Okrem toho nás musí niekto finančne podporovať, obyčajne rodičia. Iba na sústredeniach sa počtom tréningových hodín približujeme k najlepším.
 

V POSLEDNÝCH ROKOCH SA PODMIENKY PRE NAŠE DUO VEĽMI ZLEPŠILI, ALE PLOŠNE TO NEPLATÍ

Často počúvam otázky typu „Nemáte na to vyhrať, ak sa riadne hecnete?“ Bohužiaľ, nie. Pre nás je obrovským úspechom postup na OH. V synchronizovanom plávaní olympijské súťaže dlhodobo vyhrávajú profesionálne športovkyne.

Za posledných pár rokov sa však podmienky na našu prípravu veľmi zlepšili. Posledný rok máme naozaj výborné podmienky, takže pomalým tempom ideme vyššie. Toho dôkazom je náš úspešný postup do Ria.

Myslím si, že táto podpora bola veľmi potrebná a kľúčová pre úspešnú kvalifikáciu a aj na ďalšie napredovanie mladších generácií. Mali sme veľa sústredení, zahraničných súťaží a kvalitnú prípravu pred kvalifikáciou.

Problémom je slabá systematická a celoplošná príprava vo všetkých vekových kategóriach. Podmienky a prostriedky na kvalitnú prípravu nie sú dostatočné. Chýba väčšia základňa detí a ich selekcia, ktoré sú vhodné pre tento šport. A chýbajú aj tréneri, nakoľko nie sú patrične ohodnotení, robia svoju prácu popri svojom zamestnaní a na úkor svojich rodín.

Ústretovejšia by mohla byť aj spolupráca školstva a športu. Treba investovať do prípravy detí a mládeže, do budovania a skvalitnenia športových zariadení a ohodnotiť trénerskú prácu.