Športové
10 min. čítania

Chodec Matej Tóth pred Londýnom: “Som stopercentne pripravený.”

TASR
alt

 

Banská Bystrica 23. júla (TASR) - Pred OH v Londýne najvýraznejšie zo skupinky chodcov, ktorú zjemňuje štvrtá do partie Mária Czaková, vyčnieva líder Matej Tóth. Kým ďalší traja tvoria opornú bázu, on si trúfa. Nerád hovorí niečo do vetra, povaha mu nedovolí neúmerne sa vyzdvihovať. Ak skromne povie, som na tom dobre, sľubuje veľa.

Jeho tréner Juraj Benčík ho rešpektuje a zvažuje pri komunikácii slová. "Nemôžem ísť na neho zhurta. Ak som pred olympiádou v Soule Pribilincovi opakoval, že ak nebude zlatý, ani ruku mu nepodám, teraz si to nemôžem dovoliť." Na zlatom Pribilincovi bolo vidieť ako sa hlboko zamyslel, keď mu do hlavy Juraj Benčík nasadil červíka. Uspokojovali ho jedine víťazstvá, ďalšie miesta, hoci aj medailové, odmietal. Matej Tóth je iný typ borca, verbálne nerúbe vysoko, no striehne na svoju príležitosť.

Pre Mateja Tótha je dôležité holé konštatovanie. "Som spokojný s prípravou. Dopadla ako sme si naplánovali, aj vynechanie Svetového pohára, zámerný pokles formy. Zatiaľ sa všetko plní do bodky, som zdravý, odrobil som veľmi dobré tréningy, nebojím sa povedať - som stopercentne pripravený."

Zabŕdnutia do extrémnych dávok sa neobával. "Pridali sme, opäť pokročili. Jeden tréning sme sa zamerali špeciálne na striedanie tempa, na olympijskej trati nebude strojové, očakávam časté nástupy a my sme si ich vyskúšali aj v praxi."

Prvá olympijská päťdesiatka, nová výzva. "Na dvadsiatke by som teraz určite dopadol lepšie ako na nelichotivom 26. mieste v Pekingu," presvedčivo tvrdí Matej Tóth. "Na päťdesiatke mám väčšie šance, som v širšom kruhu favoritov, ak nie na medailu, tak na top desiatku. Nastúpim s inými ambíciami, som o štyri roky starší, skúsenejší a päťdesiatka mi viac pasuje. V pretekoch sa zíde konkurencia podobná ako na Svetovom pohári, či na majstrovstvách sveta a tam som už dvakrát dokázal preraziť, raz som vyhral, raz bol desiaty."

Počasie Matej Tóth nerieši. "Bude podobné ako u nás, stredoeurópske, vlhké. Nespolieham sa na to, že nám nastaví ideálnu tvár po daždi, s 18 stupňami. Len sa obávam, aby nenastal nejaký extrém, vlna tepla, horšie by sa mi dýchalo, pretože v príprave sme sa horúčavou nezaoberali. Stredoeurópsku normu však vítam všetkými desiatimi."

Úsporné štarty á la Korzeniowski, aj na takéhoto velikána svetovej chôdze sa príprava v hrubých rysoch podobala. "Korzeniowski bol vo všeobecnosti inšpirujúci, vrátane športovej inteligencie. Ak si niečo naplánoval, vyšlo mu to na 99 percent. Úroveň chôdze pozdvihol a vďaka nemu chodci viac rešpektujú svoje telo a zamýšľajú sa nad vyladením formy. “Ja po tréningoch v St. Moritzi a teraz tu doma v okolí Banskej Bystrice budem presnejšie vedieť, čo si môžem dovoliť. Určite nebudem bezhlavo útočiť a držať sa zubami nechtami čela. Zatiaľ sa však na formu nemôžem sťažovať, nastavili sme ju dobre, no všetko sa ukáže v konkrétnom dni, či mi sadne aj s biorytmom, a ako strávim prechod do Londýna."

Taktika sa upresní možno až v samotných pretekoch, v ktorých treba premýšľať, nájsť optimálny rytmus, nedať sa vyprovokovať. "Ponaučenia sa ponúkajú. Každý má iný organizmus a ja študujem hlavne svoj, aj keď len v štyroch dokončených a jednou vzdanou päťdesiatkou. Každá bola iná, z každej si môžem niečo zobrať. Na majstrovstvách sveta v Berlíne som po dvadsiatke riskol tempo na päťdesiatke a prepálil som ho. Nebola to dobrá voľba, vytrápil som sa. Optimálne tempo treba trafiť. Na Svetovom pohári v Chihuahua sa spočiatku pomalšie pochodovalo, čo sa tiež nemusí vyplatiť, pretože nechávať si rezervu na posledných desať kilometrov často efekt neprinesie. Mne najviac vyhovuje strojové tempo podľa môjho gusta. Verím, že sa ocitnem v skupinke, ktorá mi bude aspoň do tridsiateho kilometra imponovať. Záverečných 10, 15 kilometrov už môžem uvažovať o nejakom zrýchlení. Dôležitá je aj prispôsobivosť, skupinke, v ktorej šliapete, alebo čelu pretekov, podstatný je kompromis medzi vlastnými pocitmi a vývinom."

Chodci si olympijskú dávku odšliapu na dvojkilometrovom okruhu. "Je lepšie na ňom pochodovať ako na kilometrovom. Žiadna priamka ako na svetovom šampionáte v Dägu na nás nečaká, je to akési elko, trochu kopcovité, od Buckinghamského paláca sa stúpa zo 300 metrov. Nám to môže vyhovovať, keďže sme viac zvyknutí na kopce. Podobný okruh som zažil v Chihuahua, s rovinou, 300 metrami stúpania, klesania a sadol mi dokonale. Povrch nebude homogénny, nie všade s asfaltom, strieda ho aj betón a ak bude pršať, môže sa šmýkať. Kvalitu povrchu overí už Tóno Kučmín na dvadsiatke a my zareagujeme. Inou obuvou alebo nejako inak."

Nad povrchom dvojkilometrového okruhu v Londýne si Juraj Benčík zauvažoval. "V Pekingu nám natiahli koberec, Londýnčania možno nie, no bude rovnaký pre každého. Preštudovali sme si ho, no najlepšie ho dostanú do krvi až sami chodci pri krúžení. Päťdesiatkári doletia do Londýna dva dni pred štartom, dosiaľ to bolo minimálne týždeň, alebo 10 dní vopred. Blízkosť Londýna nám umožnila veľkorysosť, Maťo je rodinne založený typ a v jej kruhu  sa viac energiou nabije ako v olympijskej dedine pri dlhšom čakaní."