Danka Barteková pred OH hovorí: Dvadsaťjeden je obrátená dvanástka
Vetu z titulku si na margo nezvyčajne nepárneho olympijského roku 2021 opakuje bronzová medailistka z OH 2012 v Londýne v streľbe na skeet DANKA BARTEKOVÁ. Je si dobre vedomá, že jej najlepšie strelecké roky zvyčajne bývajú párne, aj keď svoj štvrtý individuálny titul majsterky Európy získala predvlani v nepárnom. Uverejňujeme obsiahly rozhovor s ňou, ktorý nedávno vyšiel v časopise OLYMPIC.sk jar/leto 2021. Celý časopis vo formáte PDF je dostupný TU.
V Tokiu bude Bartekovú pri štvrtom olympijskom štarte takisto ako v Londýne v „dvanástom“ roku čakať boj na dvoch frontoch. Okrem asfaltových holubov na strelnici bude mieriť aj na toho pomyselného v podobe znovuzvolenia do komisie športovcov MOV. Voliť svojich štyroch reprezentantov počas hier budú olympionici z celého sveta.
DANKA BARTEKOVÁ
Narodená 19. októbra 1984 v Trenčíne, vyrastala v Malženiciach, žije v Trnave ● Členka Športového centra polície Bratislava a ŠKP Trnava ● Osobný tréner (v talianskom Montecatini): Sandro Bellini.
Najväčšie športové úspechy: V streľbe na skeet 3. na OH 2012 v Londýne, 8. na OH 2008 v Pekingu, 3. na majstrovstvách sveta 2005 v Lonate, 2006 v Záhrebe, 2010 v Mníchove a v Granade 2014, majsterka Európy 2008 v Nikózii, 2010 v Kazani, 2018 v Leobersdorfe a 2019 v Lonate, víťazka pretekov Svetového pohára v Maribore 2012 (finále), Káhire (2006, 2009 a 2021) a v Lonate (2012). Šesťnásobná majsterka Európy a dvojnásobná vicemajsterka sveta s družstvom skeetariek. Ako juniorka dvojnásobná majsterka Európy a vicemajsterka sveta. Na otváracom ceremoniáli OH 2016 v Riu de Janeiro bola vlajkonosičkou slovenskej výpravy.
Ďalšie pôsobenie v športe: Počas OH 2012 vyhrala voľby do komisie športovcov MOV, v júli 2013 ju prijali za členku MOV (odvtedy je aj ex officio členka výkonného výboru SOŠV). Od roku 2018 je podpredsedníčka komisie športovcov MOV. Viedla koordinačnú komisiu MOV pre ZOH mládeže 2020 v Lausanne a bola aj členka koordinačnej komisie OH mládeže 2018 v Buenos Aires. Je členka etickej komisie MOV, aj komisie pre verejné záležitosti a spoločenský rozvoj prostredníctvom športu, ďalej členka rady riaditeľov Olympic Channel Services S. L. v Španielsku, výkonného výboru Medzinárodnej antidopingovej agentúry (WADA), i zakladateľskej rady WADA.
Zaujímavosti: Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici vyštudovala medzinárodné vzťahy so zameraním na športovú diplomaciu. V roku 2020 za dizertačnú prácu s názvom „Športová diplomacia v kontexte verejnej diplomacie a jej vplyv na riešenie konfliktov v 21. storočí“ získala titul PhD. Moderovala viacero kultúrno-spoločenských akcií.
AKO ZMENILO JEJ ŽIVOT OBDOBIE „KORONY“
Danka, v akom duševnom rozpoložení ste krátko pred OH v Tokiu?
„Vo veľmi dobrom, hoci pracujem tak veľa, že nestíham žiť. Teším sa, že olympijské hry sa po ročnom odklade predsa len uskutočnia a že sa mi darí v príprave aj v pretekoch. Verím, že hry budú bezpečné a že sa z Tokia všetci vrátime zdraví. Nemám strach. Samozrejme, vnímam negatívne nálady v Japonsku a som si vedomá, že to bude výrazne odlišná olympiáda ako tie predošlé, ale ja som sa na túto udalosť chystala päť rokov a chcem v Tokiu zavŕšiť svoje dlhoročné úsilie.“
Malo pre vás všeobecne veľmi zložité obdobie koronakrízy, ktoré komplikovalo prípravu i súťaženie a odsunulo olympijské hry o rok, aj nejaké pozitíva?
„Samozrejme, vnímala som všetko zlé, čo sa v súvislosti s ,koronou´ dialo na Slovensku i vo svete, ale prežila som toto obdobie vo veľkej pohode a dobre naladená. Mala som šťastie, že nikto z mojich blízkych neutrpel v súvislosti s pandémiou žiadnu zdravotnú ujmu. Ťažko som niesla len to, že pol roka som sa nemohla stretnúť s mojou sestrou – dvojičkou Lenkou, ktorá žije v Brne.“
Ako ste niesli vlani na jar neistotu, čo a ako bude ďalej?
„Pre mnohých športovcov, zvyknutých stále sa chystať na nejaké podujatie, to bolo veľmi ťažké. V období veľkých obmedzení bolo ohrozené ich mentálne zdravie, pretože zrazu sa ocitli v obrovskej neistote. Ale ja som toto obdobie využila na to, aby som sa osobnostne posunula vyššie.“
Máte tým na mysli, že ste si na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici vlani spravili doktorát?
„Presne tak. Po skončení štúdia na tejto škole som sa na spravenie doktorátu chystala hádam desať rokov, ale nikdy som nemala k dispozícii 6 – 7 ,voľných´ týždňov na poctivé spracovanie dizertačnej práce. Tento čas mi poskytla až ,korona´, keď som musela dlho sedieť doma. Siedmeho marca 2020 som sa vrátila domov z pretekov na Cypre a prvý výjazd do zahraničia som potom mala až v júli. Začiatkom marca som si ešte myslela, že napriek všetkému sa OH v Tokiu uskutočnia podľa plánu. Ale keď u nás vyhlásili núdzový stav a zakrátko prišlo rozhodnutie o preložení hier na ďalší rok, hneď mi v mysli zaplo – teraz by si tú dizertačku mohla spraviť.“
Čomu ste sa v nej venovali?
„Názov témy práce bol ,Športová diplomacia v kontexte verejnej diplomacie a jej vplyv na riešenie konfliktov v 21. storočí´. Ako členka Medzinárodného olympijského výboru som sa venovala predovšetkým diplomatickým aktivitám MOV. Veľkú časť dizertačky som venovala dianiu okolo ZOH 2018 v Pjongčangu, ktoré boli z diplomatického hľadiska nesmierne zaujímavé a ukázali naplno potenciál športu ovplyvňovať politické vzťahy medzi krajinami.“
ROK NAVYŠE MÔŽE STRELCOM PROSPIEŤ
Ako členka MOV ste v súvislosti s dianím okolo olympijských hier v Tokiu vlani mali informácie z prvej ruky. Čo vo vás vyvolalo rozhodnutie o ich preložení na rok 2021?
„V prvej chvíli veľký šok, pretože som s tým vôbec nepočítala. V marci som stále verila, že napriek pandémii sa ich bude dať usporiadať. Až do poslednej chvíle. Konečný verdikt som sa dozvedela asi jeden či dva dni pred tým, než bol zverejnený. Zmocnila sa ma veľká neistota, čo a ako teraz bude. Mala som stále v hlave, že 26. a 27. júla 2020 budem mať svoju olympijskú súťaž, ale zrazu to padlo. Bála som sa, či štyri roky mojej tvrdej streleckej práce nevyjdú nazmar. Našťastie, rýchlo som v mysli dokázala preladiť a keď zakrátko oznámili, že hry sa uskutočnia prakticky presne o rok neskôr, zariadila som sa podľa toho.“
Mladým športovcom získanie roku navyše na olympijskú prípravu môže výrazne pomôcť. Pre športovcov vo veku po tridsaťpäťke však rok navyše môže znamenať veľkú komplikáciu. Ale v streľbe to asi nie je také horúce...
„Strelcom paradoxne dlhšia pauza môže prospieť. Každoročne mávame veľa súťaží a keď sme vlani o mnohé prišli, mohla som si mentálne oddýchnuť. O čo menej som súťažila, o to viac som trénovala. Každý rok strieľam viac, než predtým, ale teraz bol ten náraz dosť výrazný. Vystrieľala som tak o štvrtinu či pätinu viac nábojov, než pred rokom.
DRUHÝ DOMOV V TALIANSKU
Do OH 2016 v Riu de Janeiro ste sa roky pripravovali pod vedením trénera Juraja Sedláka v Trnave. V posledných rokoch však často trénujete v talianskom Montecatini Terme v blízkosti Florencie. Prečo tá zmena?
„V Riu vyvrcholila moja dvojročná celková kríza. Potrebovala som výraznú zmenu. Dohodla som s Jurajom Sedlákom, že po hrách zmením tréningovú skupinu a budem sa pripravovať v Taliansku. Montecatini má v mojom srdci špeciálne miesto, pretože v roku 2001 som tam absolvovala moje prvé juniorské majstrovstvá Európy. A pôsobil tam vynikajúci tréner Bruno Rossetti, olympijský medailista v skeete z Barcelony 1992, ktorého som veľmi uznávala, veď napísal 600-stranovú knihu o príprave na skeet. Začal pracovať na zmene mojej streleckej techniky, menil môj pohľad na streľbu, aj celkovú športovú filozofiu. Budoval v Montecatini niečo ako školu skeetu. Žiaľ, po prvom roku našej spolupráce vážne ochorel a počas môjho pobytu na ZOH v Pjongčangu zomrel.“
V Montecatini ste však zostali...
„Áno, dohodla som sa s Rossettiho ,žiakom´ Sandrom Bellinim, s ktorým sme sa na strelnici vídali aj predtým. Bývalý reprezentant Talianska v skeete dokonale poznal Brunovu filozofiu aj techniku a nadviazal na jeho pôsobenie. Je to môj osobný tréner, ale keď skončíme denný program prípravy, venuje sa aj iným strelcom. Po Rossettim však prevzal aj vedenie francúzskej reprezentácie, takže do Tokia pôjde ako člen francúzskej výpravy, nie našej.“
A kto pôjde s vami?
„Marco Innocenti, olympijský medailista 2016 v double trape. On nie je tréner, ale človek, čo pracuje so zbraňami cleý život, stará sa o prípravu a servis mojej zbrane, aj o výber nábojov. Sedí mi aj ľudsky, takže ideálne dopĺňa náš tím.“
Koľko dní v roku trávite v Taliansku?
„Počas normálneho režimu bývam 180 – 200 dní počas v zahraničí, z toho väčšinu v Montecatini. Chodievam tam podľa potreby na týždeň či dva. A raz do roka tam mám mesačné sústredenie. Prenajímam si tam dom.“
Zvyšok času trénujete doma v Trnave?
„Áno. Podľa trénerových pokynov buď sama s mikrofónom, ktorým dávam povely na vystrelenie asfaltových ,holubov´, alebo sa pridám k tréningovej skupine Juraja Sedláka či Štefana Zemka.“
V streľbe sú veľmi dôležité technické záležitosti. Testujete pred olympiádou nejaké novinky?
„Pred dvoma rokmi zomrel môj ,dvorný pažbár´ Valeriano Sabatti, ktorý mi pripravoval pažby od mojich 15 rokov. Bez neho som pri zásahoch do pažby veľmi opatrná. Urobili sme nedávno len malé úpravy. Skúšam však novú hlaveň, o dva centimetre dlhšiu, ako bola tá predošlá. Ak sa pri testovaní osvedčí, budem ju používať aj na súťažiach.“
V Taliansku sa pripravujete už piaty rok, takže očividne ste spokojná...
„V rokoch 2018 a 2019 som vyhrala majstrovstvá Európy a v pretekoch Svetového pohára v Nikózii som sa vlani po šiestich rokoch vrátila na pódium. V tomto roku som vyhrala preteky Svetového pohára v Káhire a v Lonate som skončila tretia. To sú dôkazy, že moja príprava v Taliansku prináša ovocie, aj keď niektoré súťaže mi aj nevyšli. Napríklad nedávne majstrovstvá Európy v Osijeku. Celkove však cítim sebadôveru a pohodu, ktorá mi pred OH v Riu chýbala.“
V TOKIU TO BUDÚ STERILNÉ HRY
Streleckú medzinárodnú predolympijskú generálku v Tokiu museli zrušiť, čo bol osud mnohých testovacích súťaží aj v iných športoch. Je to veľký hendikep, že olympijskú strelnicu spoznáte až krátko pred súťažou?
„Znalosť strelnice a jej pozadie je pre brokárov veľmi dôležitá. Z toho, čo viem, tá tokijská by mala byť veľmi podobná ako londýnska, na ktorej sa mi na OH 2012 veľmi darilo. Dokonca veže sú takisto fialové, čo beriem ako dobré znamenie. Otázne však je, z ktorej strany bude na strelnici svietiť slnko. Ale podmienky budeme mať všetky rovnaké.“
Aké olympijské hry očakávate v Tokiu?
„Sterilné. V zdravotníckom zmysle, aj z hľadiska atmosféry. Vzhľadom na protipandemické opatrenia to budú úplne odlišné hry, než v minulosti. Bude náročné zvládnuť psychicky to, že značnú časť vyplnia členom výprav rôzne oficiálne povinnosti. Môžem prezradiť, že v dedine napríklad nebude ani zvyčajná špeciálna časť pre vyznavačov rôznych náboženstiev – tzv. prayer room, kde sa mohli modliť. A napríklad aj taká vec, ako je stravovanie, bude fungovať inak. Preferovať sa má objednávka stravy a jej následné vyzdvihnutie ako balíčka. Kapacita jedálne sa zmenší, vzdialenosť medzi stravníkmi sa zväčší, všetci budú pri jedení oddelení plexisklami... Nebude jednoduché udržať si v tejto situácii koncentráciu na súťaž.“
Pre vás to bude už štvrtá olympijská účasť. Skúste stručne rekapitulovať tie predošlé tri a naznačiť, s čím pôjdete do Tokia?
„Premiéru som mala v Pekingu 2008. Prišla som tam ako čerstvá majsterka Európy a svetová rekordérka, ale zaplatila som nováčikovskú daň. Výsledkom môjho olympijského ,rozkukávania´ bolo ôsme miesto. Do Londýna 2012 som išla s pokojom a v pohode – a tomu zodpovedal aj výsledok. Olympijský bronz je mojím životným úspechom, navyše som tam aj vyhrala voľby do komisie športovcov MOV. Pred Riom de Janeiro 2016 som sa dva roky trápila. Bola som v nepohode – športovej i súkromnej. Tomu zodpovedal výsledok – 16. miesto, keď som zostrelila len 64 terčov. Do Tokia by som rada išla v takej pohode ako do Londýna. Preto riešim aj technické veci, skúšam optimálnu kombináciu zbrane aj nábojov. Aj preto, aby som zostala v pohode, trávim väčšinu času v Taliansku a ,odstrihla´ som sa od zvyčajnej komunikácie. Snažím sa sústrediť na vyvrcholenie mojej päťročnej práce.“
DVADSAŤJEDEN JE OBRÁTENÁ DVANÁSTKA
Veľakrát sme sa rozprávali, že „vaše“ sú párne roky. Takmer všetky veľké úspechy ste dosiahli počas nich. Ako sa vyrovnávate s tým, že olympijské hry v Tokiu sa výnimočne po prvý raz v histórii uskutočnia v nepárnom roku?
„Fakt je, že oveľa sa viac sa mi darí v párnych rokoch. Ale chcela som sa nastaviť duševne pozitívne, tak si stále hovorím, že dvadsaťjeden je obrátená dvanástka. V tom nastavení ma podporuje aj skutočnosť, že moja tohtoročná súťažná sezóna sa veľmi podobá tej pred Londýnom.“
Budete súťažiť prakticky na začiatku hier – súťaž žien v skeete je v programe 25. a 26. júla. Na vystúpenie ktorých športovcov z našej výpravy budete potom najviac zvedavá?
„Samozrejme, v prvom rade na strelcov. Máme veľmi silnú streleckú partiu. Teším sa na olympijský návrat Zuzky Rehák Štefečekovej po deviatich rokoch. Aj ďalší trapista Erik Varga, čerstvý pištoliarsky majster Európy Juraj Tužinský, či puškár Patrik Jány môžu mať vysoké ambície. A z ďalších som najviac zvedavá na tých, ktorí nám priniesli medailovú radosť v Riu – na Maťa Tótha, Maťa Beňuša, aj na chalanov v štvorkajaku, hoci budú v inom zložení ako v Riu. Sama veľmi dobre viem, aké ťažké je ísť na ďalšie hry ako medailista z tých predošlých. Verím, že to zvládnu.“
PRÁCA V MOV ONLINE, DISKUSIA O PRAVIDLE 50 DALA PORIADNE ZABRAŤ
Osem rokov sa vám obdivuhodne darí zvládať spojenie športovania na vrcholovej úrovni s prácou v štruktúrach samotného MOV a jeho viacerých komisií MOV, dokonca aj v orgánoch WADA a Olympic Channelu. Ako vám koronakríza skrížila plány v rámci pôsobenia v MOV?
„Namiesto osobných rokovaní sme museli prejsť na online komunikáciu. Od vlaňajšieho marca do tohto mája som absolvovala hádam stovku videokonferencií. Nebolo to síce až také efektívne ako predtým, ale ukázalo sa, že sa dá dobre fungovať aj takto. Bolo to však veľmi náročné obdobie – tým viac, že od ZOH 2018 v Pjongčangu už viac než tri roky som nie radová členka, ale podpredsedníčka komisie športovcov. A práve komisia realizovala množstvo projektov a online konzultácií. Napríklad sme pripomienkovali úpravy kvalifikačného procesu na OH v Tokiu, cez platformu Athlete365 sme podporovali športovcov v oblasti mentálneho zdravia a predovšetkým sme veľa komunikovali s komisiami športovcov národných olympijských výborov aj medzinárodných federácií.“
Čo vám dalo v tejto pozícii najviac zabrať?
„Rozsiahla a neraz búrlivá diskusia okolo pravidla 50 Olympijskej charty o zákaze demonštrácií a propagandy počas olympijských hier. Robili sme veľký celosvetový prieskum názorov na problematiku medzi bývalými aj súčasnými olympionikmi. Chceli sme zistiť postoj športovcov k danému pravidlu a podľa toho navrhnúť odporúčania pre exekutívu MOV. Organizácia za pravidlo 50 čelila niekedy až extrémnym názorom, predovšetkým od športovcov z USA, z ktorých mnohí otvorene podporujú hnutie Black Lives Matter, ale na moje prekvapenie aj z Nemecka. Obviňovali MOV zo zastaraných názorov.“
Napokon však výrazne prevážili názory za zachovanie ,posvätnosti´ športovísk, ceremoniálov a stupňov víťazov, ktoré naďalej zostanú uchránené od prejavov demonštrácií...
„Veľká väčšina z približne 3500 účastníkov prieskumu sa vyjadrila za to, aby uvedené miesta zostali ,neutrálne´. Som veľmi spokojná s celým procesom a stotožňujem sa s jeho výsledkom. Mrzí ma, že sa nedá ulahodiť všetkým, ale názory športovcov sú veľmi rozporuplné. Je škoda, že oveľa viac počuť tých, čo chcú demonštrovať, než tých, čo sú za zachovanie statusu quo. V prieskume sa však jasne ukázalo, že ich je veľká väčšina.“
Keby ste boli „bežná“ športovkyňa, museli by ste Tokio opustiť rýchlo. Vy ako členka MOV však zrejme budete mať aj nejaké privilégiá, nie?
„Vďaka tomu, že kandidujem do komisie športovcov MOV, môžem zostať v Tokiu až do vyhlásenia výsledkov volieb. Dovtedy budem mať akreditáciu športovca. No a potom sa pokúsiť vymeniť si ju za akreditáciu člena MOV, aby som na hrách mohla zostať až do konca. V takom prípade by som sa z Olympijskej dediny presunula do hotela MOV.“
V TOKIU AJ AKTÉRKA VOLEBNÉHO SÚBOJA
Počas OH 2012 v Londýne ste triumfovali vo voľbách do komisie športovcov MOV. O rok neskôr ste sa stali aj členkou MOV – s oneskorením, spôsobeným odvolaním dvoch vo voľbách diskvalifikovaných kandidátov. Získali ste mandát až do skončenia OH v Tokiu a keďže ich o rok posunuli, teraz dovŕšite ôsmy rok pôsobenia v samotnom MOV a deviaty v komisii. Splnili sa vaše očakávania, ktoré ste v začiatkoch tejto práce mali?
„Pravdu povediac, na začiatku som si nevedela celkom predstaviť, čo ma čaká. Vôbec som netušila, do čoho spadnem, ale chcela som to robiť. Do môjho ,portfólia´ sa postupne jednak na základe dôvery prezidenta MOV Thomasa Bacha a jednak z môjho vlastného záujmu dostala mimoriadne široká agenda. Vďaka členstvu vo viacerých komisiách patrím k najvyťaženejším členom MOV. Predstavuje to obrovský záber práce, ale aj obrovskú školu. Vôbec neľutujem, skutočnosť predčila moje očakávania.“
V Tokiu kandidujete do komisie športovcov znovu, takže obrazne povedané – takisto ako v Londýne budete strieľať na dva terče zároveň. Ako to zvládate?
„Nikdy to nie je o konkrétnom dni, ale o dlhodobej príprave. Na strelnici aj v komisii športovcov celé roky pracujem naplno. Vnímam to tak, že môj volebný výsledok bude aj ohodnotením mojej osemročnej práce v MOV. Snažím sa robiť si pozitívnu kampaň, ale jej možnosti sú pre všetkých 30 kandidátov veľmi obmedzené – podstatne viac ako pred Londýnom. Na sociálnych sieťach môžeme zdieľať len oficiálny obsah, ktorý z nami dodaných podkladov vyrobil MOV. Žiadnu inú možnosť prezentácie nemáme. Zvolení budú štyria. Rada by som bola medzi nimi.“
A čo bude v prípade, že sa to stane, s vašou ďalšou športovou kariérou?
„To v tejto chvíli ešte neviem. Ale cítim to tak, že už nastal čas aj na môj normálny súkromný život.“
