„Dokážem, že keď je vôľa a chuť, všetko sa dá.” Triatlonistka Romana Gajdošová ide bojovať o olympijské hry
Dvadsaťšesťročná Košičanka začínala pri jazde na koni, atletike, spoločenských tancoch či hip-hope. Talent ju však nakoniec priviedol k triatlonu. Dnes stojí pred záverečnou kvalifikáciou na olympijské hry v Tokiu. Svoje šance vidí pozitívne. Prečo jej predpovedali neúspešnú kariéru?
Niektorí ľudia ťa v začiatkoch podceňovali a tvrdili, že na veľké úspechy nemáš. Je to pravda?
Áno, našli sa ľudia, ktorí tvrdili, že nikdy nebudem dobrá v triatlone, lebo neviem dobre plávať. Aj ja som si myslela, že kvôli tomu sa nebudem môcť nikdy pretekať v zahraničí. Začína sa plávaním a od toho sa odvíjajú ďalšie disciplíny. Takže, ak nevyplávam v skupine, preteky sú stratené.
Napriek tomu si sa rozhodla venovať triatlonu profesionálne?
Keď som bola juniorka, začal ma trénovať Peťo Balla, mladý tréner s úžasnou energiou. On mi vnukol myšlienku, či nechcem ísť na majstrovstvá sveta v Londýne, vraj na to mám. Sľúbil mi, že zlepšíme aj plávanie a nakoniec som sa tam dostala. Prvý rok v kategórii U23 sa mi dokonca podarilo v Bratislave na Európskom pohári obsadiť štrnáste miesto. Predbehla som aj vtedy najlepšiu Slovenku Ivanu Kuriačkovú. To bolo pre mňa znamenie, že aj ja môžem niečo dosiahnuť.
Z čoho pozostáva tréning triatlonistky?
Momentálne mám v pondelok, v stredu a v piatok ľahšie tréningy na vytrvalosť a techniku. V utorok a vo štvrtok mám intenzívny tréning. Poobede idem zvyčajne behať alebo bicyklovať. Pred sezónou alebo tesne pred pretekmi mám všetky tri disciplíny každý deň. Posledné dva roky je mojím trénerom môj priateľ, takže je to o to ľahšie. Vidí na mne, keď som unavená a máme možnosť sa o tom porozprávať aj doma.
To je veľká záťaž. Dokážeš to vyvážiť primeranou regeneráciou?
Regenerácia by mala byť kvalitná, ale to je u nás športovcov problém. Trénujeme, kým telo vydrží a regenerácia sa u nás veľmi podceňuje. Ja sa snažím ísť raz do týždňa na masáž, večer robiť strečing a dokonca mi Slovenská triatlonová únia kúpila masážnu pištoľ, ale stále je to málo. Hovorí sa, že regenerácia by mala tvoriť tridsať percent z času trénovania. Takže ak trénujem dvadsaťjeden hodín, regeneráciu by som mala mať sedem hodín, a to rozhodne nemám.
Kto sa stará o to, aby si mala dostatočnú regeneráciu?
Väčšinou ja sama. Maséra si musím nájsť. V Brne, v Bratislave aj v Košiciach mám stálych masérov, ktorí ma už poznajú. Snažím sa dohodnúť si to tak, aby som všade, kam prídem, mala k dispozícii masáže. Platím si to všetko zo svojho, ale keď je príležitosť, dám si náklady preplatiť Slovenskou triatlonovou úniou alebo Olympijským štipendiom solidarity, ktoré dostávam.
Vyzerá to na celkom vysoké náklady. Koľko ťa mesačne stojí triatlon?
Keď som bola mesiac na sústredení, letenka tam a späť stála okolo päťsto eur aj s batožinou a bicyklom. Ubytovanie stojí okolo dvadsať eur na noc, takže spolu približne šesťsto eur. Stravu si väčšinou varím, takže to je na mesiac asi tristo eur. To už máme tisícpäťsto eur, a to ešte nepočítam masáže, výživové doplnky, bazén, posilňovňu. Takže ešte ďalších možno dvesto eur. Záleží to od toho, aký je mesiac. Keď necestujem, je to menej a naopak, keď lietame po pretekoch, je to ešte oveľa viac.
Kto to všetko platí?
Všetky preteky počas olympijskej prípravy a kvalifikácie som mala chvalabohu hradené buď od Slovenskej triatlonovej únie, alebo od Športového centra polície, ktoré ma tiež podporuje. U nich som vedená ako zabezpečený športovec, takže dostávam finančnú podporu. Takmer tri mesiace som strávila na Kanárskych ostrovoch na sústredení. Mám to šťastie, že všetky náklady som si dokázala zaplatiť z týchto troch balíčkov. Nemusím teraz naháňať kvôli peniazom sponzorov alebo sa snažiť brigádovať popri dvojfázových tréningoch.
Čo všetko si balíš na také sústredenie?
Vždy si beriem svoj bicykel. Dá sa v zahraničí požičať, ale keďže ja sa na ňom potom pretekám, potrebujem naň byť zvyknutá a dokonale ho poznať. K nemu vždy beriem nejaké základné náradie, aby som ho vedela opraviť, keď sa niečo náhodou stane. Potom prilba, tá je len jedna. Čo sa týka tenisiek, tie si väčšinou beriem dvoje. Jedny na dlhé trate a druhé na rýchlostné tréningy. Sú športovci, ktorí potrebujú aj päť párov.
Na sústredení si bola takmer tri mesiace. Stačili ti tam dvoje tenisky?
Keď sme na Kanárske ostrovy odchádzali, plánovali sme ísť na tri týždne. Korona spôsobila, že sa nám to nečakane pretiahlo. Už som cítila, že ma začínajú bolieť nohy z toho, že mám zlé tenisky, takže som si musela v zahraničí kupovať nové.
A čo vybavenie na plávanie?
Väčšinou plavky, okuliare a čiapku. Neoprén si nosievam so sebou. Nepoužívame ich bežne, väčšinou iba do oceánu, keď je studená voda.
Od čoho závisí, či budeš plávať v neopréne, alebo bez neho?
V našich pravidlách je, že ak má voda nad dvadsať stupňov, plávame bez neho. Ak má pod dvadsať, plávame v neopréne.
Je v tom veľký rozdiel?
Áno, treba si to natrénovať. Nemôžem rok neplávať v neopréne a zrazu na pretekoch plávať v ňom. Trošku to škrtí, trošku to obmedzuje v pohybe, takže si na to treba zvyknúť. Ak nemám možnosť plávať vonku, trénujem to v bazéne.
Trénuješ aj vyzliekanie z neoprénu?
Treba sa naučiť aj to, lebo ak sa niekomu zasekne ruka alebo si ho nevie stiahnuť, môže stratiť strašne veľa času. Tesne pred prezliekaním si dám v bazéne rýchlu päťdesiatku, aby som sa zadýchala a aby som mala ruky trošku unavené, potom rýchlo vyleziem a čo najrýchlejšie sa vyzliekam.
Ako potom vyzerá tvoj kufor, keď niekam cestuješ? Čo všetko v ňom nájdeme?
Snažím sa nebrať príliš veľa vecí. Mám špeciálny kufor, v ktorom je pripevnený bicykel. Okrem neho je v ňom aj neoprén, všetky topánky a nejaká výživa. Nedávam doň veľmi ťažké veci, aby pri presunoch nepoškodili rám bicykla. Okrem toho mám klasický kufor s oblečením, kam dávam všetko ostatné oblečenie a hygienické potreby.
Čaká ťa náročná záverečná kvalifikácia na olympijské hry v Tokiu. Ako vidíš šance na postup?
Cítim sa dobre. Viem, že som sa výkonnostne posunula, takže verím tomu, že budem lepšie pripravená, ako tie roky dozadu a výsledky si vylepším. Som pozitívne naladená.
Takže odklad Hier na rok 2021 ti neprekážal?
Nemala som z toho vrásky, lebo som vedela, že s tým nič nenarobím. Hovorila som si, že je to pre mňa príležitosť dohnať zameškané. Zároveň som mala čas dobiť sa energiou a znova chytiť dych do triatlonu.
Čo myslíš tým - znova chytiť dych?
Naša kvalifikácia trvá dva roky, a to je veľmi dlho. Ja som to brala vždy veľmi poctivo, takže som sa zamerala iba na triatlon a už mi to prerastalo cez hlavu. Potrebovala som trošku vypnúť, robiť aj niečo iné ako triatlon. Pre mňa bola korona ako záchrana, oddýchla som si a znova som dostala chuť trénovať.
Aké by pre teba bolo dostať sa na olympijské hry?
Už len tým, že sa tam dostanem, si jeden veľký sen a cieľ splním. Veľmi ma teší, že budem môcť reprezentovať Slovensko a ukázať, že aj v takejto malej krajine vyrastajú kvalitní športovci. Zároveň to bude odmena, za všetku tú drinu a ja sama sebe dokážem, že na to mám a všetky tie tréningy nevyšli nazmar. Hoci mi predpovedali, že sa nikam nedostanem a v triatlone nikdy nebudem úspešná, dokážem, že keď je vôľa a chuť, všetko sa dá.
Máš ešte nejaký ďalší cieľ po olympijských hrách?
Vyšší cieľ ako olympiáda asi nie je, ale teraz viem, že zatiaľ na tom nie som tak, aby som mohla pomýšľať na pódiové umiestnenie. Stále budú ciele dostať sa na ďalšiu olympiádu a za tie tri roky už možno budem na medailovej úrovni. Zároveň sa chcem umiestňovať na Svetových pohároch stále lepšie. Vyššie a vyššie ciele sa nájdu vždy.
Romana Gajdošová
Rok narodenia: 1994
Miesto narodenia: Košice
Pozícia v rebríčku štartovej listiny na OH 2021: 78
Pozícia vo svetovom rebríčku: 108
Najlepšie umiestnenie vo Svetovom pohári: 10. miesto na ITU Triathlon World Cup v Antverpách 2019
