Dvojnásobný olympionik a medailista z MS i ME vo vzpieraní, rodák z Hlohovca Anton Baraniak, oslavuje 70
Vzpierač Anton Baraniak sa síce do medzinárodnej špičky zaradil až odchode z Hlohovca do Bohumína na Morave, ale hodno pripomenúť, že jedna z veľkých postáv tohto športu v bývalom spoločnom štáte pochádza zo Slovenska a rád sa sem vracia. Dvojnásobný olympionik a mnohonásobný medailista z majstrovstiev sveta i Európy (MS a ME) Anton Baraniak oslavuje 20. júna 70 rokov. V rokoch 1983, 1986, 1987 získal trofej pre najlepšieho vzpierača v Československu - Zlatú činku a v ankete o najlepšieho československého vzpierača histórie sa v roku 1993 umiestil v prvej desiatke. Je členom Siene slávy českého vzpierania.
Vzpierať začal Anton Baraniak už v Hlohovci, potom pôsobil v Dukla Trenčín, ale výrazne sa presadil až v dosť neskorom vzpieračskom veku v Bohumíne. Do tamojšieho oddielu ŽD (Železiarne a drôtovne) v roku 1976 odišiel preto, lebo v Trenčíne mal konflikty s niektorým nadriadeným. Svoj prvý titul majstra ČSSR získal ako Bohumínčan až ako 27-ročný v roku 1978. Až vtedy sa dostal aj do československej reprezentácie, v ktorej vydržal celých desať rokov a končil ako 37-ročný veterán po olympijských hrách 1988 v Soule.
Baraniak súťažil medzi mužmi postupne až v štyroch hmotnostných kategóriách - do 90, 100, 110 a nad 110 kg. Získal v nich spolu osem titulov majstra ČSSR v dvojboji (1978, 1979, 1981, 1983, 1985, 1986, 1987, 1988) a prekonal spolu 34 československých rekordov.
Hlohovecký rodák sa výrazne sa presadil aj na vrcholných podujatiach. Na svetových a európskych šampionátoch získal spolu 18 medailí – 6 strieborných a 12 bronzových. V dvojboji bol bronzový na MS v rokoch 1982 v Ľubľane, 1983 v Moskve aj 1987 v Ostrave (neďaleko od Bohumína). Na ME získal v dvojboji striebro v Katoviciach 1985 a bronzy v rokoch 1982 a 1983. Kľúčové úspechy teda dosiahol až po tridsiatke. Sám však označuje za svoj najväčší úspech bronz v nadhode do 100 kg na MS 1978 v americkom Gettysburgu, čo bola jeho vôbec prvá veľká medaila.
Žiaľ, na olympijských hrách sa Anton Baraniak zďaleka tak výrazne nepresadil. V Moskve 1980 skončil rodák v Hlohovca v kategórii do 100 kg v dvojboji siedmy. V súťaži triumfoval výkonom 405 kg jeho krajan Ota Zaremba, Baraniak dvihol o rovných 20 kíl menej. Pripísal si tri olympijské rekordy (v trhu 160 a 165 kg, v nadhode 210 kg), ktoré však boli počas súťaže zakrátko viackrát prekonané.
O štart na OH 1984 v Los Angeles ho pripravil československý bojkot týchto hier, ktorý sa zrodil pod veľkým tlakom Sovietskeho zväzu. A tretí olympijský štart na záver vrcholnej kariéry v Soule 1988 sa pre Baraniaka – podobne ako aj pre ďalších jeho kolegov z reprezentácie ČSSR – skončil neslávne. Pripísal si len výkon 175 kg v trhu, v nadhode nemal platný pokus. Nedvihol základ 210 kg. Pritom jeho osobný rekord v tejto disciplíne mal hodnotu až 234,5 kg... V trhu mal osobné maximum 188,5 kg, v dvojboji 420.
Na vrcholnej úrovni síce vzpierať prestal, ale stále sa udržiaval vo forme a úspešne sa zúčastňoval na veteránskych súťažiach. V rokoch 1993, 1994 a 1996 sa stal majstrom Európy v kategórii Masters a utvoril viacero svetových aj európskych veteránskych rekordov. K vzpieraniu priviedol aj svoje deti. Jeho dcéra Silvia aj syn Marek sa prebojovali do českej reprezentácie.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantovi srdečne blahoželá!
