Európa doháňa ostatné kontinenty, v bieloruskom Minsku sa v júni 2019 uskutočnia II. európske hry
BRATISLAVA (sou) - Panamerické aj Ázijské hry sa konajú už od roku 1951, Africké od roku 1965. Tri kontinenty sú v tomto smere desaťročia pred tým, na ktorom sa zrodil staroveký aj moderný šport (ba tiež olympiády) a ktorý historicky dominuje na olympijskej scéne – pred Európou. Po premiére v azerbajdžanskom Baku 2015 sa na budúci rok v júni v bieloruskom Minsku ešte len druhý raz uskutočnia Európske hry.
Európske váhanie okolo kreovania multišportových kontinentálnych hier bolo logické. Veď moderný šport má kolísku v Európe, ktorá celosvetovo hrala takmer vo všetkých športoch prím – aj na olympijských hrách. Na ilustráciu niekdajšej reality: najstaršia svetová športová federácia – gymnastická FIG – vznikla transformáciou európskej FEG, existujúcej už od roku 1881. Európske šampionáty vo viacerých športoch majú vyše storočnú tradíciu. Pre kontinentálne federácie sa stali rozhodujúcim zdrojom príjmov, nemali preto záujem o konkurenciu.
Kým na olympijské hry z Ameriky s výnimkou USA a Kanady a z Ázie okrem Japonska neprichádzali silné výpravy a Afrika mala len symbolické zastúpenie, európske národné olympijské výbory necítili potrebu vlastných multišportových hier. Na iných kontinentoch však práve tie znamenali pre väčšinu krajín kompenzáciu ich nízkej účasti aj úspešnosti pod piatimi kruhmi. Okrem toho ostatné kontinentálne hry vznikli v období, keď bola prehustenosť medzinárodného športového kalendára len zlomková v porovnaní s dneškom.
Premiéra za cenu kompromisov
O myšlienke kontinentálnych hier v Európe sa neplodne debatovalo hádam štvrťstoročie. S plnou vážnosťou sa ňou začal zaoberať až prechádzajúci prezident Európskych olympijských výborov a bývalý šéf írskeho NOV Patrick Hickey. Dal vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti Európskych hier a 8. decembra 2012 na valnom zhromaždení EOV v Ríme presadil ich schválenie. Ostrieľaný írsky športový a olympijský harcovník akoby dúfal, že si tým postaví pomník…
Podarilo sa mu to napriek tomu, že v prehustenom kalendári súťaží sa priestor na nové megapodujatie hľadal veľmi ťažko. Pravda, za cenu kompromisov: atletika bola v programe len symbolicky v podobe III. ligy majstrovstiev Európy družstiev (vďaka tomu s účasťou Slovenska), plavecké športy s vekovým obmedzením do 18 rokov a so statusom juniorských majstrovstiev Európy a z kolektívnych hier sa v olympijskom formáte predstavil len volejbal... A v programe EH sa objavili aj niektoré neolympijské športy, z ktorých jeden (karate) sa však medzičasom stal už olympijským.
Vydarená megaouvertúra v Baku
Keď sa rodí niečo nové, najťažšie je nájsť toho, kto na seba zoberie riziko prvolezca – v tomto prípade aj veľké ekonomické bremeno. Ambiciózny kandidát sa objavil na samom konci Európy: v moslimskom Azerbajdžane pri Kaspickom mori, kde je už na dohľad Ázia. Jeho prezident a de facto vládca krajiny Ilham Alijev je aj šéfom Azerbajdžanského olympijského výboru. A práve on presvedčil Hickeyho, že ideálnym miestom na premiéru bude 2,5-miliónové Baku, metropola plná významných stavieb pomenovaných po jeho nebohom otcovi a bývalom prezidentovi Hejdarovi Alijevovi.
Za šéfku organizačného výboru prezident Ilham Alijev vymenoval svoju manželku Mehriban Alijevovú a za výkonného šéfa ministra športu Azada Rahimova. Obaja dostali úlohu najať špičkových exper
tov najmä zo zahraničia. Napokon ich angažovali až okolo štyristo. Tí, ktorí mali najviac skúseností z príprav predchádzajúcich letných či zimných olympijských hier, v organizačnom výbore obsadili takmer všetky kľúčové pozície. Náklady súvisiace s megapodujatím sa vyšplhali údajne aýž na 8 miliárd dolárov.
Ouvertúra nového megapodujatia sa vydarila. V Baku ho pripravili tak, že sa pompéznosťou a kvalitou športovísk podobalo na olympijské hry, rozmermi dediny pre športovcov ich dokonca prekonalo. Na premiérovej edícii tohto multišportového podujatia v júni 2015 v Baku súťažilo viac než 6000 športovcov zo všetkých 50 európskych krajín. Súťaže sa uskutočnili v 253 disciplínach 31 športových odvetví 20 športov. SOV vyslal do Baku najväčšiu športovú výpravu v histórii Slovenskej republiky – bolo v nej 257 ľudí, z toho 167 športovcov. Podujatie trvalo viac než dva týždne (17 dní), od 12. do 28. júna 2015.
Namiesto Holandska Bielorusko
Po veľkolepom Baku bolo veľmi otázne, kto bude schopný a ochotný zorganizovať druhú edíciu takéhoto mamutieho podujatia. Európske olympijské výbore síce krátko pred začiatkom EH v Baku pridelili právo usporiadať II. európske hry v roku 2019 Holandsku, ktoré uspelo s projektom podujatia v ôsmich mestách, z toho však rýchlo zišlo. Projekt totiž nezískal vládnu podporu. Na záverečnom ceremoniáli v Baku tak nebolo komu odovzdať vlajku Európskych olympijských výborov…
V kuloároch sa už vtedy hovorilo o záujme Ruska, Turecka aj Bieloruska usporiadať EH 2019. Mnohým nevoňalo, že po najvýchodnejšej možnej destinácii by podujatie zase malo byť na východe Európy, a znovu v krajine s autoritatítnym režimom. Ale keď sa na západe reálny kandidát nenašiel, uspelo Bielorusko.
EOV sa rozhodli pokračovať v novej tradícii aj po tom, čo ich šéf Patrick Hickey neslávne skončil vo všetkých olympijských funkciách po obvinení z kšeftovania so vstupenkami na OH 2016 v Riu de Janeiro. Nový prezident EOV Janez Kocijančič považuje Európske hry tiež za veľmi dôležité.
Repríza v Minsku v udržateľnejšom formáte
Na rozdiel od Baku, kde odbornú stránku prípravy EH zabezpečovali predovšetkým zahraniční experti vedení Britom Simonom Cleggom, v Minsku je všetko v rukách bieloruských organizátorov. Clegg, ktorý je výkonným riaditeľom EOV pre Európske hry, je v súčasnosti len v pozícii určitého supervizora a „styčného dôstojníka“ medzi EOV a MEGOC. Každý mesiac strávi v Minsku týždeň.
„Majú tu výborný domáci organizačný tím s bohatými skúsenosťami z vrcholných podujatí a šéfovia misií NOV vysoko ocenili kvalitu tunajších športovísk, aj dediny pre športovcov. Ľudia v Bielorusku rozumejú športu, ktorý tu stojí veľmi vysoko,“ povedal Simon Clegg na tlačovke po júlových dvoch seminároch pre národné olympijské výbory.
„Musím povedať, že hoci Bielorusi pripravujú II. európske hry bez väčšej zahraničnej pomoci, chystajú podujatie na vysokej úrovni. Bol som prekvapený kvalitou tamojších športovísk, aj spôsobom ich prevádzkovania. Celkove som mal z Minska silný dojem, z toho, ako to tam vyzerá, aj z organizačného štábu,“ uviedol po návrate z Minska športový riaditeľ SOV Roman Buček, ktorý by na II. európskych hrách mal viesť slovenskú výpravu.
Hoci v Bielorusku je toto podujatie takisto ako predtým v Azerbajdžane predmetom prvoradého štátneho záujmu, II. európske hry v Minsku budú mať výrazne menší rozsah ako I. EH v Baku. Uskutočnia sa počas 10 dní. Podľa stanovených kvót sa očakáva účasť 4082 športovcov zo všetkých 50 európskych krajín. Domáce Bielorusko má vyhradených 201 miest, z ďalších krajín dovedna 3766 športovcov bude súťažiť na základe splnenia kvalifikačných kritérií európskych športových federácií a zvyšných 115 miesteniek bude rozdelených na princípe univerzality.
„Pre Európske olympijské výbory je extrémne dôležitá udržateľnosť Európskych hier. Nechceme gigantické podujatie a ani budovanie množstva nových športovísk, ktorých neskoršie využitie by bolo problematické. Minsk v tomto smere ukazuje správnu cestu,“ konštatuje Simon Clegg.
