Historický bronzový skok z olympijského Mníchova má 50 rokov
Slovenská atletika pred 50 rokmi prežívala v posledný augustový deň veľkú radosť. Na olympijských hrách 1972 v Mníchove skočila Eva Šuranová 667 cm a po súťaži v skoku do diaľky jej zavesili na krk bronz. Bola to prvá a dodnes jediná olympijská medaila, ktorú získala slovenská atlétka.
Eva Šuranová v olympijskom roku 1972 zlepšila pred Mníchovom československý rekord v skoku do diaľky na 658 cm. Vyhrala aj domáci šampionát a konečne ju nominovali na olympijské hry do Mníchova. Tam cestovala ako matka 20-mesačnej dcérky. Na OH 1972 sa zapísala do histórie slovenského športu.
Olympijská radosť v Mníchove
Rodáčka z maďarského Ózdu, ktorá odmala vyrastala vo Veľkom Blahove pri Dunajskej Strede, sa 31. augusta 1972 do večerného finále mníchovskej olympijskej súťaže diaľkarok dostala z predpoludňajšej kvalifikácie výkonom 638 cm zo siedmeho miesta. V A-skupine bola najlepšia, po prvom pokuse ďalšie dva vynechala. V B-skupine bolo lepších šesť diaľkarok. Celkovo do boja o medaily postúpilo 14 z 33 pretekárok z 19 krajín. Na postup bolo potrebných 630 cm.
Vo finále sa však Šuranová s predpoludním výrazne zlepšila. Dvakrát prekonala vlastný československý rekord. Už výkon 660 cm z druhého pokusu by jej napokon zaručil bronz, ale potom vo štvrtom doskočila ešte ďalej – na 667 cm s podporou vetra 0,9 m/s. Prvý pokus mala 651 cm, tretí a piaty bol neplatný a v šiestom jej namerali 627 cm.
Zdolali ju len domáca hviezda Heide Rosendahlová z NSR (678 cm z prvej série) a Bulharka Diana Jorgovová (677 cm zo štvrtej). Za Šuranovou skončili napríklad domáca Heidi Schüllerová, ktorá dostala česť zložiť prísahu športovcov na otváracom ceremoniáli OH 1972 (bola piata), aj obhajkyňa zlata z Mexico City 1968 Rumunka Viorica Viscopoleanuová (siedma).
„Strieborná medailistka bola lepšia o 10, zlatá víťazka o 11 centimetrov. Sporné boli moje dva pokusy s prešľapmi, ktoré atakovali zlato, najmä ten druhý. Stopu po prešľape som na plastelíne ani nevidela. Na stupni víťaziek som sa tvárila preto nejako kyslo. Ale absolútne spokojná som aj s bronzovou medailou. To, že som jediná, sa dá vyjadriť aj inak. Počas 118 rokov od hier prvej novovekej olympiády v roku 1896 nebol nik zo slovenských atlétok lepší, čiže mám záber v troch storočiach,“ spomínala Šuranová v archívnom rozhovore.
Olympijská a atletická rodina si 50. výročie zisku bronzovej olympijskej medaily Evy Šuranovej pripomenie aj 7. septembra o 14.00 h v priestoroch Slovenského olympijského a športového múzea v Dome športu v Bratislave.
Jedna disciplína jej nikdy nestačila
Jediná slovenská olympijská medailistka v atletike už na základnej škole v Dunajskej Strede sa vtedy ešte ako Kucmanová venovala atletike, basketbalu aj hádzanej. V roku 1962 ju zlákal atletický tréner Ladislav Pápay do klubu DAC Dunajská Streda. Tam sa však sústredila na viacero disciplín, konkrétne na šprinty a skok do diaľky. Po maturite sa presunula do Bratislavy.
Tam sa jej v atletickom oddieli Slávie SVŠT ujal legendárny tréner Pavol Glesk. Debutovala na Európskych halových hrách v Dortmunde 1966. V skoku do diaľky skončila ôsma. Štafeta na 4 x 1 kolo v zložení Macounová, Hiltscherová, Kucmanová, Lehocká získala bronz. O rok v Prahe zopakovala 8. miesto v diaľke a štafete v zložení Putnová, Seifertová, Kucmanová, Lehocká pomohla k striebru.
Na OH v Mexico City len ako diváčka
Napriek tomu, že v skoku do diaľky vyhrala v rokoch 1965 - 1968 na majstrovstvách ČSSR štyrikrát za sebou, na olympijské hry 1968 v Mexico City 1968 cestovala len ako turistka. Pri tvorbe nominácie zostala ako prvá pod čiarou. Cestu jej zaplatil oddiel. Kucmanová vtedy splnila olympijský limit 631 cm, no zväz uprednostnil českú strednotratiarku Jehličkovú. Rok po olympijských hrách skončila na európskom šampionáte v Aténach 1969 na siedmom mieste. Následne sa vydala a odišla na materskú dovolenku, po ktorej sa do sveta športu vrátila už ako Eva Šuranová.
O dva roky nasledoval ďalší úspech
Po olympijskom bronze v Mníchove nasledoval ďalší cenný úspech. Stalo sa to hneď o dva roky. Na európskom šampionáte v Ríme 1974 získala výkonom 660 cm striebro, len o päť centimetrov ju preskočila Maďarka Ilona Bruzsenyáková.
„Posúvala som si rozbeh, a to som nemala robiť. Zase som kľúčový skok prešliapla,“ spomínala na svoj strieborný úspech.
Štartovala aj na OH 1976 v Montreale, kde však v kvalifikácii nezaznamenala platný pokus. Mimochodom, tam mala v skoku do výšky medailu na dosah jej rovesníčka Mária Mračnová, ktorá skončila štvrtá... Šuranová sa nepresadila ani na ME 1978 v Prahe, po ktorých sa s vrcholovou atletikou rozlúčila. Kariéru ukončila vo veku 32 rokov.
Všestranná atlétka Eva Šuranová
Okrem diaľky bola Šuranová skvelá aj v šprintoch (i cez prekážky) a vo viacbojoch. Na majstrovstvách Československa získala dohromady osem titulov v skoku do diaľky, dva na 100 m prekážok, po jednom v behu na 100 m, v päťboji a v štafete na 4x100 m. Triumf získala aj v hale v behu na 50 m. V rôznych disciplínach utvorila spolu 25 československých rekordov.
Eva Šuranová zomrela 31. decembra 2016 v Bratislave, dva roky po tom, ako ju naši športoví novinári vyhlásili za Športovú legendu. Po slávnosti vtedy povedala, že túto poctu prežívala ešte emotívnejšie, ako zisk olympijskej medaily.
