Šport a olympizmus
Bratislava
4 min. čítania

Fenomenálna gymnastka Věra Čáslavská, ktorá Slovensku dala unikátny dar, by sa v utorok dožila osemdesiatky

Profile picture for user soucek
Ľubomír
Souček
Věra Čáslavská s jednou zo svojich zlatých medailí z OH 1964 v Tokiu, ktorú venovala Slovensku. K unikátnemu daru patrili aj jedna zlatá medaila z OH 1968 v Mexico City.
Foto
TASR/Martin Baumann

Fenomenálna športová gymnastka Věra Čáslavská bola Češka, ale jej mimoriadne úspechy v 60. rokoch minulého storočia veľmi tešili aj Slovensko. Gymnastická diva, ktorá nás po ťažkej chorobe navždy opustila 30. augusta 2016, by 3. mája oslávila osemdesiatku.

Rodáčka z Prahy je historicky najúspešnejšou olympioničkou z našich končín. Drží viacero rekordov československého športu, ale aj rekordy „svetové“.

KRÁĽOVNÁ TOKIA 1964 AJ MEXICO CITY 1968

Věra Čáslavská v časoch najväčšej gymnastickej slávy pri svojom unikátnom cvičebnom prvku na bradlách.
Věra Čáslavská v časoch najväčšej gymnastickej slávy pri svojom unikátnom cvičebnom prvku na bradlách.
Foto
Archív autora

Věra Čáslavská bola najúspešnejšou účastníčkou až na dvojo olympijských hrách – v Tokiu 1964 získala tri zlaté a jednu striebornú medailu, v Mexico City 1968 štyri zlaté a dve strieborné.

Z Čáslavskej celkove 11 olympijských medailí pochádza až sedem zlatých a jeden strieborný kov z individuálnych súťaží dovedna v piatich disciplínach. Tým sa až dodnes nemôže pochváliť žiadna iná žena na svete.

Ako druhá a posledná v histórii dokázala v gymnastickom viacboji na OH obhájiť absolútny titul.

Tichý protest Čáslavskej proti okupácii Československa sovietskou armádou na stupni víťaziek počas sovietskej hymny po cvičení v prostných na OH 1968, kde vyhrala spoločne s Petrikovou zo ZSSR.
Tichý protest Čáslavskej proti okupácii Československa sovietskou armádou na stupni víťaziek počas sovietskej hymny po cvičení v prostných na OH 1968, kde vyhrala spoločne s Petrikovou zo ZSSR.
Foto
Archív SOŠV

V Japonsku aj v Mexiku sa stala miláčikom publika. V Tokiu jej ako prvej žene vôbec na prejavenie maximálnej úcty venovali stáročia starý samurajský meč. V Mexico City sa okrem jedinečných športových výkonov zapísala do histórie aj tichým protestom proti vojenskej okupácii svojej vlasti počas sovietskej hymny po súťaži v prostných, v ktorej sa delila o prvenstvo s Petrikovou zo ZSSR. Na konci hier sa na jej svadbu s atlétom Josefom Odložilom v najväčšej mexickej katedrále El Zócalo pokúšali prebiť desaťtisíce fanúšikov.

Koncom roka 1968 Věra Čáslavská zvíťazila v najrenomovanejšej ankete ISK o najúspešnejšiu športovkyňu sveta. A v ankete o najznámejšiu žena sveta skončila druhá za niekdajšou prvou dámou USA Jacqueline Kennedyovou. Pred ňou z československých športovcov jedine fenomenálny vytrvalec Emil Zátopek nadobudol také celosvetovo slávne meno.

K siedmim zlatým olympijským kovom pridala štyri tituly majsterky sveta (vrátane absolútneho v Dortmunde 1966, kde priviedla k zlatu aj družstvo ČSSR) a jedenásť titulov majsterky Európy (pritom v Sofii 1965 aj v Amsterdame 1967 vyhrala všetkých päť disciplín!). Päť rokov (1964 – 1968) vo viacboji nepoznala premožiteľku. Rekordné štyri razy triumfovala v československej ankete o najúspešnejšieho športovca roka.

Věra Čáslavská spolu s najúspešnejšou slovenskou gymnastkou 20. storočia Mariannou Némethovou-Krajčírovou, ktorá s ňou bola v družstve majsteriek sveta 1966, aj strieborných olympijských medailistiek 1964 a 1968.
Věra Čáslavská spolu s najúspešnejšou slovenskou gymnastkou 20. storočia Mariannou Némethovou-Krajčírovou, ktorá s ňou bola v družstve majsteriek sveta 1966, aj strieborných olympijských medailistiek 1964 a 1968.
Foto
Ľubomír Souček

CHARAKTEROVÁ PEVNOSŤ

Okrem športovej úspešnosti a ženského šarmu si Věra Čáslavská vyslúžila mimoriadny obdiv aj za charakterovú pevnosť. Jej tichý protest proti sovietskej okupácii zaregistroval celý svet. Keď sa ju v rámci normalizácie po apríli 1969 komunistická moc s podporou sovietskych tankov tlačila do odvolania podpisu pod manifestom Dvetisíc slov, odmietla to. Najslávnejšia športovkyňa sveta bola potom päť rokov nezamestnaná.

Neskôr sa z nej stala medzinárodná rozhodkyňa aj úspešná trénerka reprezentantiek, ale pre režim bola stále nepohodlná. Na dva roky ju síce pustili pracovať ako trénerku do Mexika, ale dúfali, že sa odtiaľ nevráti a budú ju môcť očierniť ako emigrantku a zradkyňu. Ale ona si bola vedomá, že pre ľudí v Československu predstavuje symbol a napriek veľkým konfliktom s manželom sa vrátila domov.

Pred OH 1992 v Barcelone Věra Čáslavská ako predsedníčka Čs. olympijského výboru s plaveckou časťou výpravy. Vľava Martina Moravcová, vedľa nej ďalší Slovák Marcel Blažo.
Pred OH 1992 v Barcelone Věra Čáslavská ako predsedníčka Čs. olympijského výboru s plaveckou časťou výpravy. Vľava Martina Moravcová, vedľa nej ďalší Slovák Marcel Blažo.
Foto
Archív SOŠV

Po novembri 1989 sa znovu dostala na piedestál. Stala sa poradkyňou prezidenta ČSFR Václava Havla, predsedníčkou Československého olympijského výboru i členkou toho medzinárodného. Ale rodinná tragédia z roku 1993 ju uvrhla do dlhého obdobia ťažkých depresií. Napriek tomu sa po rokoch ešte vrátila do verejného života.

UNIKÁTNY DAR PRE SLOVENSKO

Věra Čáslavská zdôrazňovala, že vždy reprezentovala Československo a časť jej medailí patrí aj Slovensku. Potvrdila to unikátnym darom, keď Slovenskému olympijskému a športovému múzeu venovala dve svoje zlaté olympijské medaily – jednu z Tokia a druhú z Mexico City.

Slovenský olympijský výbor (SOV) Čáslavskú ako jediného „Neslováka“ prijal za svojho čestného člena. A keď po ťažkej chorobe pred šiestimi rokmi zomrela, na rozlúčke s ňou bola niekoľkočlenná oficiálna delegácia SOV.

Věra Čáslavská bola mimoriadna osobnosť nielen ako športovkyňa, ale aj ako človek. Jej pamiatku si hodno pripomínať s úctou i obdivom.

paris

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV