Ján Volko na Európskych hrách na stovke skončil druhý, striebornú medailu si prevezme v pondelok
(Pre olympic.sk píše hlavný tlačový atašé slovenskej výpravy) – Hneď v úvodnej disciplíne prvého bloku súťaže miešaných atletických tímov vo formáte DNA na Európskych hrách v Minsku - v behu na 100 m – sa predstavil náš hlavný atletický tromf, úradujúci halový majster Európy na 60 m Ján Volko. V svojom tohtoročnom maxime 10,38 s “Johnny” vyhral presvedčivo a pre náš tím získal prvých 12 bodov. Druhý dobehol Nemec Michael Pohl (10,54), tretí Grék Ioannis Nayfantopoulos (10,54).
Volkov poludňajší výkon mu napokon vyniesol striebornú medailu – prvý slovenský kov na II. európskych hrách. Medailu si prevezme v pondelok na ceremoniáli v hlavnej mestskej fanzóne Európskych hier.
“Vo výsledkovej listine napísali, že vietor vial do chrbta (vo výsledkoch uvádzajú +1,2 m/s – pozn. autora), ale príliš sa mi to nezdalo – a ani ďalším pretekárom. Nevadí, podstatné je, že som vyhral a pomohol som tímu. Som si vedomý, že tu môžem získať aj individuálnu medailu, ale príliš som sa na to nezameriaval. Podstatné je, že som bol sám so sebou spokojný. Či môj výkon bude stačiť na medailu, však netuším. Je tu niekoľko kvalitných šprintérov, aj keď niektoré silné krajiny sem neposlali svojich najlepších,” sumarizoval svoje pocity.
Na to, či mu jeho výkon vynesie medailu – a na akú – si však Ján Volko musel počkať až do neskorého večera. Súťaže v štvrtom bloku totiž vyvrcholili až po desiatej večer miestneho času, ale na stovke sa rozhodlo už hneď po ôsmej. Z atlétov v zvyšných troch blokov tímovej súťaže s celkovou účasťou družstiev z 24 krajín ho napokon predstihol jediný – časom 10,35 s, teda o tri stotiny, Portugalec Carlos Nascimento o tri stotiny sekundy - s časom 10,35 s. Bronz si vybojoval turecký reprezentant Jak Ali Harvey za 10,42 s.
„Vážim si tento úspech. Pôvodne som si myslel, že sa bude udeľovať iba jedna medaila – za prvé miesto, takže striebro ma prekvapilo. Zlato bolo blízko, nebol som však celkom spokojný s časom. Vyrovnal som svoj nedávny výkon z mítingu P – T - S, ale dúfam, že v ďalšom dueli sa zrýchlim a presvedčím sa, že v príprave ideme správnym smerom,” komentoval konečné poradie stovky v Minsku a svoj výkon.
Súperov v treťom a štvrtom bloku súťaže vo formáte DNA si Ján Volko pozrel v televízii. „Čakanie bolo nepríjemné, pretože na dopingovej kontrole mi prišlo nevoľno. V poslednom behu som skôr predpokladal, že rýchly bude Harvey, a nie Nascimento. Škoda, že medzi nami nebol priamy súboj, nemohol som to ovplyvniť. Keby sme bežali spolu, mohlo to dopadnúť inak. Ale ja som sem v prvom rade prišiel bežať za tím. Nepremýšľal som o tom, že by som sem ja išiel získať medailu. Ale pre mňa je dôležitý pocit, že sa začínam cítiť lepšie. Prišiel som sem celkom v pohode, necítim sa príliš unavený. Čas 10,38 je síce slabý v porovnaním s tým, čo som bežal vlani, ale zase mám šesťtýždňový sklz v porovnaní s vlaňajškom kvôli zraneniu aj iným problémom. Je to stále cítiť.“
Fakt, že rozdelenie medailí sa nezrodilo v priamom súboji, ale takpovediac len na základe výsledkov štyroch rozbehov (v ktorých môžu byť veľmi odlišné poveternostné podmienky), je zarážajúci. Aj samotný Volko má z tohto modelu súťaže rozpačité pocity. Krátko po svojom dobehu sa zamyslel nad novým formátom súťaže, ktorý nesie honosný názov Dynamic New Athletics (DNA):
“Bolo naozaj veľmi zvláštne sedieť pred televíznou obrazovkou a získať striebro. Nie je to úplne podľa predstáv nás atlétov, ale jednoducho tak sú nastavené pravidlá. Keď to tak vymysleli, my môžeme podľa toho len súťažiť,“ poznamenal a dodal: „Formát DNA je niečo nové. Pre nás stovkárov to nie je taký rozdiel, ako pre niektorých iných, pretože stovka je stále stovka. Ale v našej atletickej obci sa s tým musíme nejako vyrovnať. Napokon to bolo divácky zaujímavý, najmä záverečná stíhacia štafeta. Je však zvláštne, že medaily sa rozdeľujú nie za priame súperenie vo finále, ale na základe samostatných behov v rôznych časoch dňa. Povedal by som, že to nie je úplne férové. Nie som tým nadšený, mne sa viac páči naša tradičná atletika, v ktorej je všetko objektívne.”
