Športové aktuality
10 min. čítania

Jubilant Branislav Slamka sa trénersky pričinil o viac ako sto medailí z vrcholných podujatí a vraví: Strieborné medaily z Pekingu a Londýna sú samostatnou kategóriou

Profile picture for user horvath
Martin
Horváth
Foto
TASR/Michal Svítok

Strelecký tréner Branislav Slamka je jeden z najúspešnejších slovenských koučov v rámci olympijských športov, keďže jeho zverenci si vybojovali viac ako sto cenných kovov z vrcholných podujatí dospelých i mládeže. Stojí za olympijskými medailami a titulmi majsterky sveta v trape Zuzany Rehák Štefečekovej i za úspechmi takisto majstrov sveta v trape Erika Vargu a Mariána Kovačócyho, i ďalších. Rovnako bol pri prvom tzv. olympijskom bode pre Slovensko na OH 1996 v Atlante, o ktorý sa 6. miestom zaslúžil jeho o šesť rokov mladší brat Vladimír Slamka.

Úspešný strelecký tréner v disciplíne trap Branislav Slamka sa narodil 14. júna 1960 vo Zvolene, takže nedávno oslávil šesťdesiatku. K športovej streľbe ho priviedli rodičia. Kouč patriaci pod Športové centrum polície sa pričinil o viac ako sto medailí z vrcholných podujatí pre slovenskú športovú streľbu, pričom Zuzanu Rehák Štefečekovú priviedol k dvom strieborným olympijským medailám. Okrem iného stál pri tituloch majstrov sveta Zuzany Rehák Štefečekovej, Erika Vargu i Mariána Kovačócyho. Zúčastnil sa na olympijských hrách 1996 v Atlante, 2008 v Pekingu, 2012 v Londýne, 2016 v Riu de Janeiro. Jeho zverenci vybojovali štyri miestenky do Tokia 2020.

Ako ste sa dostali k športovej streľbe?

Rodičia sa venovali športovej streľbe ako rozhodcovia.Už v kočíku ma brávali so sebou na strelnicu na Sliači. Aktívne som sa začal športovej streľbe venovať v 12 rokoch. Do 14 rokov som hrával aj futbal, ale potom už športová streľba dostala prednosť.

Aká bola vaša cesta k trénerstvu?

Bola to zvláštna hra osudu. Ako reprezentant ČSSR a člen Strediska vrcholového športu Rudá hvězda Brno som časovo nezvládalpočas štúdia na VŠLD vo Zvolene zúčastňovať sa pravidelne na výcviku na vojenskej katedre. Ten by mi zaručoval „len“ ročný pobyt na základnej vojenskej službe.Po jeho ukončení by som bol pracoval na Lesnom závode vo Zvolene, na ktorý som bol po ukončení štúdia pridelený. To, že som vojenskú katedru neabsolvoval, všakznamenalo pre mňa dva roky základnej vojenskej služby (ZVS).Najskôr som absolvoval mesačný základný výcvik v Prostějove. Po jeho ukončení som bol prevelený na letisko v Hradci Králové. Popri bežných vojenských povinnostiach sme mali utvorené veľmi dobré podmienky na športovú prípravu vo VTJ Dukla Hradec Králové.

Vtedy ste sa rozhodli, že sa stanete trénerom?

Asi po roku som sa dozvedel, že sa v Trnave pripravuje otvorenie Strediska vrcholového športu mládeže pri bývalom Zväzarme a vznikne tam profesionálne trénerské miesto. Nasledovalo náhodné stretnutie na strelnici v Trnave s plukovníkom Janákom, ktorý v tom čase mal vo Zväzarme na starosti športovú streľbu. Poznali sme sa z niekoľkých zahraničných výjazdov. Po krátkom rozhovore som sa rozlúčil a už som odchádzal zo strelnice. Neviem, čo ma donútilo vrátiť sa a položiť spomínanému funkcionárovi otázku : „Nehľadáte do Trnavy trénera?“ Skoro mi vyrazila dych jeho odpoveď: „Už asi tri mesiace čakám, kedy mi položíš túto otázku...“  V tej chvíli sa zmenil celý môj život. Veľmi si cením, že počas druhého roku vojenskej služby mi vedenie VTJ Dukla Hradec Králové umožnilo začať sa pripravovať na trénerské povolanie. Získal som potrebnú trénerskú kvalifikáciu. Pomáhal som pri plánovaní a vedení tréningového procesu. Po ukončení ZVS v roku 1987 som sa presťahoval do Trnavy a začal som prácu profesionálneho trénera.

Ktoré trénerské úspechy si vážite najviac?

Moji športovci získali zatiaľ viac ako sto medailí na vrcholných podujatiach dospelých aj mládeže. Každá z nich má svoju cenu, za každou sa skrýva iný príbeh. Dve strieborné medaily z OH 2008 a 2012 sú však samostatnou kategóriou. Pre mňa medzi najcennejšie patrí viacero ďalších úspechov. Pozrime sa na to chronologicky. Na OH 1996 Atlanta to bolo 6. miesto Vladimíra Slamku a zisk prvého bodu z OH pre samostatné Slovensko. Potom finále Svetového pohára v Pragersku v roku 2004, v ktorom Zuzana Štefečeková zvíťazila rozdielom triedy nad súperkami vrátane medailistiek z OH v Aténach. Bola to naša spoločná „pomsta“ za to, že vedenie ISSF ani neodpovedalo na žiadosť o pridelenie voľnej karty a neumožnilo vtedy vekom ešte juniorke zúčastniť sa na OH 2004. Ďalej je to 1. miesto Zuzany Štefečekovej na SP v čínskom Čchingjuane v roku 2006. Toto víťazstvo znamenalo zisk účastníckeho miesta na OH 2008 hneď pri prvej príležitosti. Navyše vyrovnala v základnej časti svetový rekord a vo finále utvorila nový. Tento úspech bol o to cennejší, že vo finále zdolala tri vynikajúce domáce pretekárky.

Branislav Slamka so Zuzanou Rehák Štefečekovou po zisku striebra na OH v Londýne 2012
Foto
TASR/Martin Baumann

Mali ste prsty aj v ďalších výrazných výsledkoch pre slovenskú športovú streľbu. Ktoré by ste ešte spomenuli?

Nemôžem nespomenúť zisk titulu majstra sveta v roku 2009 v Pragersku Mariána Kovačócyho, o rok neskôr titul majsterky svetav Mníchove pre Zuzanu Štefečekovú, rovnaký úspech Erika Vargu v roku 2014 v Španielsku. Rovnako sú to 1. miesta v koncoročných svetových rebríčkoch za rok 2014 Zuzany Štefečekovej a Erika Vargu. Erik Varga obhájil v talianskom Lonate v roku 2015 titul majstra sveta z predošlého roka z Granady. Tento úspech bol obzvlášť cenný, pretožev priamom súboji o zlato pokoril domáceho štvornásobného svetového šampióna. Na MS 2018 v Čchangwone v trape Zuzana Rehák Štefečeková získala zlato a Erik Varga striebro. V mix trape si spoločne vybojovali zlato, navyše v základnej časti vyrovnali svetový rekord. Týmito výsledkami Slovensku zabezpečili získanie celkovo štyroch účastníckych miest na OH 2020.

Aké spomienky máte na olympijské hry?

Odpoveď na túto otázku by som rozdelil na tri časti. Olympijské hry 1996 v Atlante majú samostatné postavenie. Z pohľadu strelcov - nikto o nás nič nevedel, nikto od nás nik nečakal.  Doslova sme si užívali atmosféru OH. Keď sme v trape dosiahli postup do finále, získali prvý bod z OH pre samostatné Slovensko a potom ukázal svoje schopnosti Jožko Gönci, vracali sme sa domov hrdí, že sme „postavili“  strechu nového Národného streleckého centra. Uplynulo 24 rokov a ešte sa nezačali kopať základy...

Následne ste v Pekingu 2008 a v Londýne 2012 získali striebro so Zuzanou Rehák Štefečekovou. Ako si spomínate na ne?

Tam sa už naše postavenie v porovnaní s OH 1996 veľmi zmenilo. Očakával sa od nás úspech.Myslím si, že sme tieto očakávania naplnili. Okrem medailí Zuzany Štefečekovej veľmi dobré výsledky a umiestenia dosiahli aj Erik Varga s Máriom Filipovičom.

V úlohe trénera ste pôsobili aj v Riu de Janeiro 2016. Čo ste si odniesli z tohto podujatia?

Určite išlo o sklamanie nielen pre mňa. Pri neúčasti Zuzany Rehák Štefečekovej sa celý tlak presunul na mužskú časť môjho tímu. Nemyslím si, že by však to spôsobilo náš neúspech. Veď obaja moji  športovci už dokázali získať tituly majstrov sveta. Poctivo „odmakali“ celú prípravu. Veľakrát som sa po návrate z Ria k tejto olympiáde vracal.  Zvažoval som, čo som mal v príprave a samotnej súťaži urobiť ináč. Odpoveď som nenašiel. Tieto olympijské hry „vďaka“ poveternostným podmienka boli v našej disciplíne o šťastí, a to pri nás nestálo.

Čo pre Vás celkovo znamená pojem olympijské hry?

Poviem to jednoducho a výstižne - niečo výnimočné! Ide o športový sviatok s neopakovateľnou atmosférou.

Branislav Slamka so Zuzanou Rehák Štefečekovou a Erikom Vargom
Foto
TASR/Martin Baumann

Dlhoročne spolupracujete s olympijskou medailistkou Zuzanou Rehák Štefečekovou a s viacnásobným majstrom sveta Erikom Vargom. Aká je s nimi spolupráca?

Mal som to šťastie, že som mohol byť pri oboch počas celej ich športovej kariéry. S Erikom od roku 1989 a Zuzkou od roku 1996. Obaja sú výnimočné osobnosti. Čo sa týka streľby, obaja majú dokonale zvládnutú streleckú techniku a sú psychicky odolní v tých najvypätejších chvíľach vrcholných súťaží. Dnes už im neprikazujem, ale spoločne pracujeme na plánoch športovej prípravy a hľadáme každý rok optimálny variant. Mojou úlohou je zabezpečiť im podmienky na nerušenú športovú prípravu a byť oporou počas vrcholných súťaží.

Vidíte budúcnosť slovenskej športovej streľby vo svetlých farbách?

Čo satýka Slovenska, konečne začína byť reálna výstavba Národného streleckého centra v Trnave. Primátor mesta Trnava ponúkol pozemky s ideálnou polohou a s dostatočnou rozlohou. Bude však potrebné vyriešiť financovanie tohto zámeru. Vyzerá to tak, že po 24 rokoch čakania sa dočkáme. Za výsledky, ktoré pre našu krajinu po celom svete dosahujeme, si zaslúžime mať konečne vybudovaný dôstojný centrálny stánok.

Aký pohľad máte na svetovú streleckú scénu?

Športová streľba bola jedným z deviatich športov na prvých novovekých OH v Aténach 1896. K dnešnému dňu má Medzinárodná strelecká federácia (ISSF) 161 členských krajín. Myslím si, že aj napriek rôznym tlakom športová streľba má a bude aj naďalej mať svojich priaznivcov. Rovnako si myslím, že sa budeúspešne rozvíjať. Svetová športová streľba od konca roku 2018 pod novým vedením ISSF prechádza pozitívnymi zmenami. Konečne bolo nahradené staré vedenie, ktoré nepretržite 38 rokov viedlo náš šport.V  poslednom období už bolo brzdou rozvoja športovej streľby. Myslím si, že veľký význam pre ďalší rozvoj športovej streľby bude mať zmluva medzi ISSF a Eurosportom. Tá garantuje vysielanie priamych prenosov z vrcholných streleckých podujatí na dlhšie obdobie. Konečne bude mať športová streľba šancu získať silných sponzorov. Momentálne prechádzame určitým obdobím hľadania správneho formátu finálových častí pretekov, aby boli zaujímavé pre televízneho diváka. Pokiaľ to nové vedenie ISSF úspešne zvládne, vytvorí šancu spopularizovať náš šport podobne, ako sa to v minulosti podarilo vedeniu biatlonu.

Ak sa pozrieme na bližšiu budúcnosť, čo vás čaká?

Po preložení OH na budúci rok a zrušení všetkých vrcholných podujatí v tomto roku, mňa aj mojich športovcov potešila iniciatíva Európskej streleckej konfederácie (ESC) pokúsiť sa usporiadať ME 2020 koncom septembra na Cypre. Do 26. júna 2020 mali zaslať všetky členské štáty svoje stanovisko k prípadnej účasti. Čakáme na definitívne rozhodnutie, ktoré má byť zverejnené 1. júla 2020.

Čo by ste odkázali nádejným strelcom?

Musia si uvedomiť, že šport nerobia pre trénera, pre rodičov, ale pre seba. Musia mať z neho radosť a nesmú sa nechať odradiť prípadnými prvými neúspechmi.

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri