Juraj Sagan má veľký zážitok z dlhého úniku v olympijských pretekoch, prekvapili ho tisícky divákov

Ak by sa na olympijských hrách rovnako ako na Tour de France udeľovala cena pre najväčšieho bojovníka dňa, jedným z kandidátov by bol v prípade dojazdu do cieľa Juraj Sagan. Dostal sa do úniku dňa, bol jeho lídrom a dirigentom, aj keď mu bolo jasné, že jeho aktivita sa skončí ešte pred cieľom.

Nikto však nevie, ako všetko nakoniec môže dopadnúť a skúšať je najmä v cyklistike potrebné. Veď aj víťazný Ekvádorčan Richard Carapaz využil zaváhanie súperov a úspešne sa im vzdialil.

Očakávaný scenár

Podobný scenár olympijských pretekov mužov sa dal očakávať. Porcia 234 km a 4865 nastúpaných výškových metrov naznačovali vývoj, že na začiatku sa vytvorí vpredu skupina, ktorú pelotón nechá odísť, v závere ju dostihne a rozhodne sa medzi najlepšími vrchármi. Tomuto predpokladu prispôsobil slovenský tréner Ján Valach aj taktiku. Juraj Sagan i Lukáš Kubiš sa od úvodu usadili na čele pelotónu.

Hneď po ostrom štarte v parku Musašinomori sa začal boj o únik dňa. Juraj Sagan sa vďaka bohatým skúsenostiam doň aj dostal. Pôvodne mala vedúca skupina osem členov, potom sa stenčila na päť. Cyklista v slovenskom drese bol jej lídrom. Spolujazdcom naznačoval, ako majú striedať i spolupracovať. Aj keď náskok vedúcej skupiny v jednej chvíli narástol až k dvadsiatim minútam, zástup prenasledovateľov im napokon nedal žiadnu šancu.

„Nie som najsilnejší v kopcoch, preto som sa snažil dostať do úniku. Chcel som mať náskok pred elitnými vrchármi, aby som mohol v závere prípadne v miernejšom tempe dosiahnuť dobrý výsledok. Škoda, že naša skupina nebola početnejšia či silnejšia. Mohli sme dosiahnuť viac,“ začal svoje hodnotenie Juraj Sagan.

V úniku najčastejšie komunikoval s Čechom Michalom Kukrlem, ktorý strávil predošlé dni v izolácii a ešte ráno pred pretekmi musel v Tokiu absolvovať test na koronavírus, aby mohol štartovať. Tridsaťdvaročný Sagan cyklistov vpredu usmerňoval, naznačoval im, kedy majú vystriedať, čo majú robiť. S profesionálnym pelotónom mal najväčšie skúsenosti, veď v ňom už viac ako desať rokov jazdí.

„Viem, čo je potrebné, ako sa pri jazde v úniku šetrí energia, ako ísť čo najviac efektívne, aby sme vpredu vydržali čo najdlhšie. Nechcel som, aby sme striedali klasický kolotoč, to by nebolo dobré. Každý mal potiahnuť a následne prestriedať. Najlepšie sme si rozumeli s Kukrlem, obaja sme mali záujem byť vpredu čo najdlhšie. Som rád, že aspoň on došiel do cieľa.“

Zlomená kľúčna kosť nerobila problémy

Vedúci pretekári zvládli v dobrom tempe stúpanie na Douši Road a v pohode prešli i cez priesmyk Kagosaka. Pri náročnom výstupe na hmlou a oblakmi zahalenú sopku Fudži však už zaberali ašpiranti na celkové víťazstvo a náskok úniku začal klesať. Do zjazdu išli Sagan a spol. s piatimi minútami k dobru. Po necelých 180 km už začal cyklista tímu Bora-Hansgrohe zaostávať a po krátkom čase preteky vzdal. V tom čase už bol aj celý únik minulosťou.

„Dĺžkovo, časovo i profilovo to boli veľmi náročné preteky. Bolo jasné, že sa o prvenstvo pobijú vrchári a s nimi bude držať krok maximálne Van Aert. Mne už jednoducho došli sily. Už sa nedalo pokračovať. Ešte sa mi nestalo, aby som mal náskok na pelotón dvadsať minút. Bol to zážitok byť tak dlho v úniku na takých veľkých pretekoch,“ poznamenal Žilinčan.

Jeho výkon výrazne neovplyvnila nedávna zlomenina kľúčnej kosti, pre ktorú vynechal júnové majstrovstvá Slovenska v Bánovciach na Bebravou. Po zranení ešte pred príchodom do Japonska absolvoval etapové preteky na Sardínii. Oveľa väčšie problémy mu však robila aklimatizácia na ázijské podmienky.

„Kľúčna kosť ma neobmedzovala. Možno v príprave, keď som musel vynechať zopár tréningov, ale teraz je to už fajn. Nie je však jednoduché precestovať pol sveta, prestaviť sa o sedem hodín a ešte si zvyknúť na tunajšie horúčavy a veľkú vlhkosť. Človek musí byť extrémne silný, aby niečo podobné zvládol,“ hovoril viacnásobný medailista zo slovenských šampionátov.

Trať na MS bude vyhovovať aj Petrovi Saganovi

Na olympijské hry napriek nedokončeniu pretekov bude spomínať len v dobrom, aj keď nezažil podobnú atmosféru ako jeho brat Peter v Londýne 2012 či v Riu 2016. Olympijskú dedinu si nemohol ani užiť, cyklisti bývali kúsok od cieľa na známom motoristickom okruhu pri hore Fudži. Ako jedni z mála športovcov si však mohli vychutnať prítomnosť divákov nielen pri cestách, ale aj v cieli. Organizátori pustili do areálu takmer štyritisíc divákov, keďže opatrenia v prefektúre Šizuoka nie sú také prísne ako v Tokiu. Ďalšie tisícky boli pri cestách.

„Klobúk dole pred organizátormi, ako zvládajú celú situáciu a zabezpečujú, aby hry boli bezpečné. Cesty boli skvele zabezpečené, fungovali sprievodné vozidlá i motorky. Sú to iné olympijské hry ako v minulosti, športovec z nich veľa pre opatrenia neuvidí. Celkovo bolo pri trati dosť ľudí, čo ma prekvapilo,“ pochválil Juraj Sagan.

Juraj Sagan odlieta z Tokia späť do Európy už v nedeľu. V nasledujúcich týždňoch ho čakajú štarty na dvoch podujatiach na severe Európy (Arctic Race a Okolo Nórska), s bratom Petrom pôjde na Binckbank Tour, následne aj na majstrovstvách Európy.

V septembri nastúpi na Okolo Slovenska a jeho sezóna by mala vyvrcholiť na majstrovstvách sveta v Belgicku. Po nich má v pláne ešte na október presunuté Paríž – Roubaix. „Mám bohatý program, ale môžu mi ho v Bore ešte kedykoľvek zmeniť,“ poznamenal a naznačil, že pre jeho brata Petra sú prioritou septembrové majstrovstvá sveta na flámskych cestách. „Belgická trať by mu mala profilovo sedieť oveľa viac ako olympijská. Rovnako by sa mohol pokúsiť uspieť aj začiatkom septembra na majstrovstvách Európy v talianskom Trente. Okruh favoritov bude veľký," dodal Juraj Sagan.