Športové aktuality
Rozhovor
8 min. čítania

Kondičný tréner Robert Bereš: Chára je prototyp toho, ako by mal vyzerať hokejista

Profile picture for user Krsko
Stanislav
Krško
Podľa kondičného trénera Róberta Bereša môže ísť Zdeno Chára príkladom každému športovcovi.
Foto
TASR/AP

Róbert Bereš je kondičný tréner, ktorý pôsobí v HC Slovan Bratislava aj v slovenskej hokejovej reprezentácii. Aj on je s výberom trénera Craiga Ramsayho na MS vo Fínsku, kde sa Slováci predstavia s historicky najmladším kádrom. S Berešom sme sa rozprávali o práci kondičného trénera, pohybovej zdatnosti detí, ale aj o tom, v čom by si všetci mali brať príklad od Zdena Cháru.

Čo všetko má v tíme na starosti kondičný tréner? Skúste popísať ako vyzerá jeho bežný zápasový deň.

Po príchode do práce sa s realizačným tímom dohodnem na pracovnej náplni. Zistím, aké majú požiadavky hokejoví tréneri z hľadiska mítingov, stretnutí s hráčmi... K tomu sa potom načasuje tréningová jednotka mimo ľadu - workout. Ten môže mať charakter rozcvičenia, aktivácie alebo môže byť zameraný napríklad na rozvoj dynamickej sily či rýchlostné cvičenie.

Po naplánovaní tréningového dňa sa ide ešte pred odchodom na ľad na konkrétny workout. Potom sa idú chalani prezliecť na tréning na ľade. V tom okamihu začínam mať na starosti zranených, nehrajúcich či chorých hráčov. S nimi idem na im prispôsobený workout. Keď skončia oni, prichádzajú chalani z ľadu a nasleduje druhá časť. Je to aktivita “cool down“ charakteru – na to, aby sa záťaž uvoľnila.

Potom vyhodnotíme tréning s trénermi. Takisto vyhodnocujeme rôzne parametre pomocou meracích prístrojov.

Oslávte s nami počas mája a júna Olympijský deň. Slovenský olympijský a športový výbor využíva Olympijský deň ako príležitosť na to, aby motivoval ľudí k vykonávaniu čo i len tých najjednoduchších aktivít, aby boli viac fyzicky aktívni. Aj malý pohyb sa počíta!

OLYMPIJSKÝ DEŇ

Čo sa podľa nich dá zistiť?

Je niekoľko foriem diagnostiky. Poznáme diagnostiku výkonovú či zdravotnú. Výkonovou sledujem parametre určitých výkonových schopností. V hokeji potrebujeme rýchlosť, dynamiku, silu či akceleráciu.

Zdravotná diagnostika nám povie o rôznych svalových dysbalanciách, či iných zdravotných patológiách. Tie potom s hráčom riešime podľa potreby.

Róbert Bereš počas MS 2021.
Foto
TASR - Jaroslav Novák

Ako vyzerá komunikácia kondičného trénera s hokejovými trénermi, fyzioterapeutmi, lekármi a masérmi?

Čo sa týka hokejových tréningov, tie majú vopred pripravené tréneri. Ak máme nejakých zranených hráčov, nasleduje komunikácia lekár, fyzioterapeut a kondičný tréner. Následne upovedomíme trénersky tím, aby vedeli s kým a v akom rozsahu môžu rátať.

Pri hráčoch po zranení má hlavné slovo doktor. On určí formu liečby. Fyzioterapeut pripraví presný protokol, podľa ktorého s nimi pracuje najskôr on. V štádiu, keď už môže cvičiť, nasledujem ja ako kondičný tréner. Ja dostávam hráča v štádiu, keď už nie je akútne zranený.

Fyzioterapia a kondičný tréning spolu veľmi úzko súvisia. Sú špecifiká, ktoré rieši len fyzioterapeut a naopak. Ja musím vedieť všetko o jeho práci aj on o mojej. Musí vedieť, ako a prečo zvyšujem napríklad záťaž a či to nespôsobí reverz zranenia.

Je v slovenských kluboch pravidlom, že majú k dispozícii fyzioterapeuta aj kondičného trénera?

Nie všade to takto funguje, niekde majú napríklad ľudí na polovičný úväzok. Niekde majú partnerské fyzioterapeutické ambulancie, niekde rieši takéto veci asistent trénera.

V čom sa líči práca v klube od práce v reprezentácii. Na krátkodobom turnaji, akým sú napríklad majstrovstvá sveta, zrejme nie je veľa času niečo meniť.

Keď prídu hráči na zraz, s každým absolvujeme pohovor. Pýtame sa ho, kedy naposledy trénoval, kedy naposledy cvičil v posilňovni, aké má zdravotné komplikácie a podobne. Snažíme sa hráčov synchronizovať do jedného tímového výkonu. Fyzický výkon už príliš zdvihnúť nevieme. Prípravné kempy pred MS sú len na to, aby sa hralo a chalani sa dali dokopy herne. Snažíme sa nastaviť im veci tak, aby mohli podať spoločný tímový výkon.

Viete v tíme spoznať „lajdákov”? 

Na reprezentačnej úrovni by sme lajdákov už nemali mať. Musím potvrdiť, že tam už takí chalani nie sú. Na klubovej úrovni sa nájdu hokejisti, ktorí majú radšej fyzickú prípravu a takí, ktorí sú radšej na ľade. Každý z nich však musí akceptovať, že v modernom hokeji je fyzická príprava nevyhnutná.

A čo v juniorských a mládežníckych tímoch?

Nie je cieľom ich vyhľadávať. Skôr edukovať hráčov, aby pochopili, že tréning mimo ľadu je nevyhnutný a bez neho nemôžu fungovať. Do určitého veku a určitej úrovne vám stačí talent. Keď ho však nepodporíte inými aktivitami, nemáte šancu. Môžete mať šikovné ruky, môžete mať rýchlosť, môžete mať strelu tip-top, no vždy vás to dobehne. Preto je v mládežníckych kategóriách cieľom dobre nastaviť tréningový proces mimo ľadu a vysvetľovať hráčom, prečo to potrebujú.

Máte pocit, že sa u mladých hráčov zlepšuje kondičná pripravenosť, alebo prichádzajú do tímov aj deti, ktoré majú čoraz slabšiu kondíciu?

Kondičná príprava sa určite zlepšuje. Máme moderné poznatky, dáta... Žiaľ, nerád to priznávam, úroveň pohybovej vzdelanosti je stále horšia. Deti sú menej fyzicky pripravené. O to viac sa v doraste a juniorkách musíme snažiť, aby sme zdvihli to, o čo prišli „ulicou” a bežnými aktivitami, ktoré kedysi fungovali.

Napríklad hodinami telesnej výchovy.

O tom sa ani nebavme, to je katastrofa. Mať hodinu telesnej výchovy dvakrát za týždeň...  Aj tri je málo. Mali by ju mať päťkrát ako v Škandinávii. U nás je to však takto. Keď to v kontexte všetko sčítate, nie je to dobré.

Napriek tomu, že mnohí začínajúci hokejisti nie sú tak pohybovo pripravení, na MS do Fínska odleteli aj traja mladíci, 17-ročný Adam Sýkora a 18-roční Juraj Slafkovský so Šimonom Nemcom. Prečo sa to práve im podarilo?

Hokejový talent prichádza väčšinou v sinusoidach. U nás prišli dva-tri ročníky, v ktorých máme niekoľko šikovných a talentovaných hráčov. Okrem talentu však netreba zabudnúť na fyzickú pripravenosť. U týchto hráčov je to veľmi rozumný pomer medzi dávkou ich talentu a pracovitosťou.

Po šampionáte ich čaká NHL combine, séria vstupných testov pred draftom. Dá sa na niečo takéto pripraviť, alebo sa už len ukáže, čo v nich skutočne je?

Na každú disciplínu sa dá pripraviť, ale NHL combine je tak komplexná záležitosť, že to už musíte mať natrénované. Ťažko sa budete pripravovať na desať disciplín. Je veľká pravdepodobnosť, že tí najlepší hráči budú šikovní aj v týchto testoch. Nemôžete mať všetky pohybové schopnosti na top úrovni, no je ideálne, keď ste v každej z nich čo najvyššie.

Kapitán Zdeno Chára na ZOH 2010 vo Vancouveri.
Foto
TASR

V NHL sa dáva za veľký príklad odhodlanosti a svedomitej kondičnej prípravy Zdeno Chára. Mali by si od neho brať mladí športovci príklad?

Zdeno je prototyp toho, ako by mal hokejista vyzerať a ako by sa mal pripravovať. Profesionalizmus na každom kroku, kam sa pohne. Nielen na zimnom štadióne, ale aj to ako sa správa v civile. Strava, spánok, doplnky, pitný režim, mentálna príprava... O tomto sa od neho môže učiť ktokoľvek.

Pred tréningom či pred zápasom chodí s veľkým predstihom do kabíny. Keď skončí, opäť sa venuje svojmu telu. Aj preto tá jeho hokejová dlhovekosť. Jeho telo je dokonale pripravované aj regenerované. Je jeden z fyzicky najlepšie pripravených hokejistov.

Môže sa však stať, že si mladý hráč pozrie, s akými váhami cvičí Chára a bude ho chcieť napodobňovať.

Viem, kam smerujete. Každý musí zdvíhať, behať, skákať úmerne svojmu veku a jeho genetickému potenciálu. Na to sú hokejoví odborníci a ďalší tréneri, ktorí by tento proces mali riadiť. Mali by sa s nimi poradiť, mládežník to ťažko odhadne.

Na druhej strane sú aktivity, ktoré môžete robiť od rána do večera a telu neublížite. Niekto, kto sa nevie dotknúť špičiek na nohách, môže robiť strečing. Ten, komu chýba vytrvalosť si môže ísť ráno zabehať. Niekto, kto je slabý, môže denne spraviť 50 kľukov, zhybov, drepov. Takto sa dá telo pripravovať.

ukazsa
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri