Legendárny slovenský bežec, štvornásobný olympionik Jozef Plachý, slávi sedemdesiatku!
BRATISLAVA 28. februára (SAZ) - Na mexickej olympiáde 1968 znalcom vyrazil dych neznámy 19-ročný Košičan Jozef Plachý: v európskom juniorskom rekorde 1:45,9 min sa dostal do finále osemstovky a v ňom ho vyrovnal, keď dobehol piaty, ako druhý Európan. O rok neskôr 31. júla 1969 pred 60-tisíc divákmi triumfoval v medzikontinentálnom dueli Európa – Amerika v Štuttgarte v československom rekorde 1:45,4 min, ktorý v listine slovenských vydržal až do roku 2008. Jeho víťazný štuttgartský finiš bol potom takmer desaťročie súčasťou znelky populárnej športovej relácie Góly – body – sekundy. Najlepší slovenský strednotratiar histórie a štvornásobný olympionik Jozef Plachý dnes oslavuje vzácne jubileum – sedemdesiatku.
Košický rodák, ktorý vyrastal v Barci neďaleko metropoly východného Slovenska, začal s atletikou až na strednej škole v roku 1965 u Ladislava Pötheho. Dovtedy hral stolný tenis a najmä futbal. „Mal som šťastie, že som mal dobrého učiteľa, ktorý mi dal skvelé základy atletiky,“ spomína Jozef Plachý. „Vytvorila sa veľmi dobrá skupina bežcov, viacerí neskôr dokázali veľké veci ako napríklad maratónec Pavol Madár. V dobrej partii bol aj tréning viac zábava ako drina.“
Na hviezdnu dráhu však Plachého, podobne ako strieborného na 1500 m z olympiády v Tokiu 1964 Josefa Odložila, poslal v Košiciach pôsobiaci český tréner Jan Liška. Prišiel k nemu v roku 1967 a hneď na ďalší rok prišiel olympijský úspech v Mexico City. „Dodnes sa na seba hnevám, že som po semifinále siahol v cieli po kyslíkovej fľaši, keďže štadión bol v situovaný v nadmorskej výške 2250 m, čo pomáhalo šprintérom a skokanom, no vôbec nie bežcom. Vdýchol som príliš studený vzduch a na druhý deň som cítil, že sa o mňa pokúša angína,“ spomínal Plachý. Napriek tomu vo finále vyrovnal vlastný juniorský svetový rekord 1:45,9 min zo semifinále a skončil piaty. Iba štyri desatinky za bronzovým Američanom Farrellom! V mexickom olympijskom finále sa od začiatku bežalo ako o život, víťazný Austrálčan Ralph Doubell vyrovnal svetový rekord 1:44,3 min.
Po senzačnom 5. mieste pod piatimi kruhmi sa Plachý na ME 1969 v Aténach ocitol v úlohe favorita číslo jeden. Trio bežcov z niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) však naňho „ušilo“ búdu: Schulze i Matuschewski sa vo finále obetovali, umožnili Frommovi drvivý nástup a Plachý stihol uchmatnúť už „len“ striebro (1:46,26). Bola to jeho jediná prehra v celej sezóne…
Na reparát na helsinských ME 1971 bola pre Plachého päťtýždňová príprava po zdravotných problémoch krátka, skončil šiesty (1:47,33). Prvého zlata (zároveň to bolo prvé mužské slovenské) sa dočkal až na halových ME 1972 v Grenobli – 800 m vyhral za 1:48,84. K nemu na ďalších HME pridal v Rotterdame 1973 i v Göteborgu 1974 bronzy (1:49,50 a 1:49,49) a v Holandsku aj striebro v štafete na 4 x 4 kolá v čisto slovenskej zostave Kováč, Samborský, Plachý a Šišovský.
O medaile sníval aj na mníchovských OH v roku 1972, ale v jeho semifinálovom behu sa v závere zozadu prihnal „fantóm v šiltovke“, neskôr zlatý Američan Wottle a pre Plachého zvýšilo len nepostupové 3. miesto. „Cítil som sa v životnej forme, no podcenil som finiš,“ vyčíta si dodnes.
Po ME 1974 (7. v semifinále), halových ME 1975 (4. vo finále) a OH 1976 (4. v rozbehu) bolo jasné, že potrebuje ráznu zmenu. Cez banskobystrickú Duklu prešiel do pražskej a na chýrnom mítingu P – T – S v Bratislave sa v roku 1977 zaskvel premiérou na 1500 m – časom 3:37,04 min po 11 rokoch vymazal Odložilov čs. rekord. O tri týždne vyhral v Štokholme skvele obsadenú míľu v čs. rekorde 3:54,7 (medzičas na 1500 m 3:35,8!) a v auguste triumfoval aj 1500 m na Svetovej univerziáde v Sofii (3:40,2). Na ME 1978 v Prahe však dobehol vo finále posledný, dvanásty, a na halových ME 1979 vo Viedni vypadol v rozbehu.
Najlepší slovenský strednotratiar histórie dal dôstojnú bodku za svojou kariérou už na štvrtých OH vo veku 32 rokov: v Moskve 1980 vo finále behu 1500 m za účasti súčasného prezidenta IAAF Sebastiana Coea a Steva Ovetta dobehol šiesty (3:40,7).
Jozef Plachý bol počas kariéry aj európskym rekordérom na 880 y (1:46,7, 1970) a získal 13 čs. titulov majstra ČSSR (10 na 800 m v neprerušenej sérii 1968 – 1977!, tri na 1500 m – 1978, 1980 a halový 1979, plus jeden na 4 x 400 m s Duklou Praha v r. 1977) a tri slovenské (na 800 m 1970, 1974 a na 4 x 400 m 1972 s VSŽ).
Slovenský rekord 1:45,4 v behu na 800 m zo stuttgartského duelu Európa – Amerika mu patril bez niekoľkých dní takmer 39 rokov! Až 12. júna 2008 ho na Zlatej tretre prekonal iný Jozef – Repčík. V tom čase druhý najstarší atletický slovenský rekord (staršieho dáta bola už len stovka Evy Gleskovej z olympiády v Mexico City - 11,29 s zo 14. októbra 1968) a najstarší mužský definitívne odišiel do histórie.
Keď si zalistujete v aktuálnom prehľade slovenských rekordov, ešte stále narazíte na meno Jozef Plachý. Pod holým nebom mu stále patria historicky najlepšie juniorské časy na 800 m (1:45,96 – pôvodne ručne meraných 1:45,9) a 1000 m (2:25,2) plus tisícka v kategórii mužov do 23 rokov (2:18,9). Vyštudovaný právnik drží aj historicky najlepšie časy na troch netradičných yardových tratiach (440 y – 48,3, 880 y – 1:46,7, 1000 y – 2:06,7).
Čerstvý jubilant, od dnes sedemdesiatnik Jozef Plachý, je držiteľ Strieborných kruhov SOV (2009). V roku 2013 ho uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky. V apríli 2016 však zväzu písomne oznámil, že z nej dočasne vystupuje až do uzatvorenia ním iniciovaného súdneho sporu s predošlým vedením SAZ o organizovaní súťaže Hľadáme nového Jozefa Plachého.
