Lekár Delej vyzýva športovcov: Takto dlho bez vrcholového športu len tak skoro nebudete, využite to na doliečenie zranení
Pandémia koronavírusu zasiahla celý svet. Výnimkou nie je ani profesionálny šport, ktorý sa zastavil takmer na celej planéte. Oslovili sme primára zdravotníckeho zariadenia Sportmed, člena Lekárskej a antidopingovej komisie SOŠV a bývalého lekára olympijských výprav Branislava Deleja, ktorý nám odpovedal na niekoľko otázok, týkajúcich sa koronavírusu a športu. V rozhovore sa dočítate, čo si myslí o návštevách prírody, behaní v rúškach aj o opatreniach v súvislosti so zákazom športových udalostí.
Ako vyzerá vaša práca počas pandémie koronavírusu?
Normálne pracujeme a fungujeme v tej „prvej línii”, ako sa hovorí. Naše zariadenie je stále otvorené a sme k dispozícii. Je pravda, že v tomto čase je menej preventívnych prehliadok u športovcov. Je to spôsobené tým, že aj my sme obmedzili činnosť na 50 %. Robíme denne päť či šesť prehliadok. V prípade, že by sa niekto utrpel úraz alebo mal ťažkosti, máme otvorenú aj ambulanciu.
Je koronavírus pre profesionálneho športovca nebezpečnejší ako pre iných ľudí?
Myslím, že je rovnako nebezpečný pre všetkých. Samozrejme, športovci majú lepšiu imunitu než bežná populácia. To ale neznamená, že sú voči koronavírusu odolnejší. Keďže mnohí z nich mali ešte nedávno pozitívnu cestovateľskú anamnézu, mali by dodržiavať karanténu a pri prvých príznakoch by mali kontaktovať lekára a podrobiť sa testom.
Existujú športy, v ktorých by mohlo byť riziko nákazy väčšie, napríklad pri plavcoch a ich zvýšenej záťaži pľúc?
Určite nie, nie je to špecifické pre športy. Samozrejme, väčšiemu riziku sú vystavení športovci, ktorí boli v kontakte s niekým nakazeným ako náš pozitívne testovaný boxer. Ale záťaž na pľúca alebo inú partiu určite nie. U športovcov nie je predispozícia, že by mali mať väčší nábeh na ochorenie COVID-19.
„Pohybové aktivity zlepšujú odolnosť organizmu.“
Môže naopak amatérsky šport pomôcť v prevencii?
Jednoznačne. Pohybové aktivity zlepšujú odolnosť organizmu. Treba sa ale vyhýbať veľkým skupinám. Som zástancom toho, aby sa ľudia šli aspoň poprechádzať niekde do parku či prírody. Taktiež viac odporúčam cvičiť napríklad v záhrade ako v uzavretom priestore. Je známe, že koronavírus to má na vzduchu ťažšie.
„Treba nosiť obyčajné rúška, cez ktoré sa ľahšie dýcha.“
Keď sme pri športovaní v prírode, ako je to s rúškom? Je bezpečné mať ho na sebe pri behu alebo cyklistike?
Je to bezpečné, ja osobne sa udržiavam v kondícii cyklistikou aj prechádzkami v lese. Podľa môjho osobného názoru, ak idem niekam do prírody, kde už nie sú ľudia, tak si rúško dám dole. Akonáhle však prídem do kontaktu s ľuďmi a do väčšej komunity, opäť si ho nasadím. Treba nosiť obyčajné rúška, cez ktoré sa ľahšie dýcha. Určite nie je na mieste používanie respirátorov. Keďže je všeobecné nariadenie, že rúška treba nosiť, musíme to rešpektovať.
Ako vnímate opatrenia v súvislosti so zrušením športových súťaží na Slovensku?
Aj na základe svetových štatistík vnímame, že opatrenia našej vlády, či už predošlej, alebo súčasnej, boli síce kruté a razantné, ale na druhej strane veľmi účinné. Oproti ostatným štátom máme, našťastie, veľmi nízku úmrtnosť. Určite bolo správne zakázať kontaktné a kolektívne športy.
„Výjazdy do zahraničia neprichádzajú do úvahy.“
Kedy sa podľa vás bude postupne uvoľňovať režim pre športovanie?
Myslím si, že v priebehu pár týždňov by sa to malo povoliť, podobne ako v Česku a v Rakúsku. Postupne by som povolil športy, ktoré sa vykonávajú vonku, alebo individuálne, ako napríklad tenis a stolný tenis. Kolektívne športy zatiaľ určite nie. Všetko však robiť len v rámci tréningu, žiadne preteky a už vôbec nie výjazdy do zahraničia. Tie neprichádzajú do úvahy. Pokiaľ by aj tréningy povolili, treba dbať na to, aby sa športovci nestretávali v šatni alebo nebodaj pod sprchami.
Vo svete začínajú vznikať myšlienky odohrať ligy v uzavretých komplexoch. Viete si niečo také predstaviť na Slovensku?
Počul som podobné myšlienky. Neviem však, či to kompetentní konzultovali aj s lekármi. Často sa pozerá len na športovca a na biznis. Nie je k tomu prizvaný športový lekár alebo hygienik. Práve oni by sa však mali vyjadrovať k tomu, ako to urobiť a v akej forme. Nevylučujem takúto alternatívu, ale športovci aj tak nebudú pred koronavírusom chránení. Ak sa tam však budú dodržiavať prísne hygienické opatrenia, viem si predstaviť, že by to mohlo fungovať.
Čo by ste na záver odkázali našim športovcom?
Hlavne, aby v tomto období zostali v dobrej psychickej kondícii, pretože tá je podstatnejšia ako fyzická. Samozrejme, nech sa udržiavajú v primeranej forme. A čo je podstatné, veľa športovcov má chronické zranenia. Nech aktuálnu situáciu využijú na návštevu odborníkov a doliečia si svoje zranenia. Taký dlhý interval bez vrcholového športu sa im tak skoro už nenaskytne.
Doc. MUDr. Branislav Delej, PhD., MPH.
Je primár, traumatológ, chirurg, telovýchovný lekár. Na olympijských hrách v Sydney 2000 pôsobil ako lekár výpravy Slovenskej republiky. Na olympiáde v Aténach 2004, Pekingu 2008, Londýne 2012, Soči 2014 a v Rio de Janeiro 2016 pracoval ako vedúci lekár výpravy. Zúčastnil sa aj na premiérových Európskych hrách 2015 v Baku, kde bol vedúcim výpravy. V súčasnosti pracuje ako primár v neštátnom zdravotníckom zariadení. Zároveň je i člen Lekárskej a antidopingovej komisie SOŠV a prezident Slovenskej spoločnosti telovýchovného lekárstva.
