Návrh nového Zákona o športe: Aké zmeny čakajú športovú obec?

V súčasnosti je v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh nového Zákona o športe z dielne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) listom svojho prezidenta ponúkol pomoc zástupcov športovej obce pri tvorbe návrhu zákona. Žiaľ, tento návrh bol pripravovaný bez priamej participácie športového hnutia za zatvorenými dverami ministerstva.

Aj napriek tomu, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) ako predkladateľ návrhu nového Zákona o športe konštatuje, že cieľom návrhu je úprava v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe a skúsenosti zväzov, nie je zrejmé, od ktorých športových organizácií čerpalo MŠVVaŠ SR informácie, keďže nikto zo športového hnutia nebol členom pracovnej skupiny.

Súvisiace

Nový Zákon o športe je v medzirezortnom pripomienkovom konaní

Čítajte >

Návrh prináša prísnejšie lehoty pre športové organizácie a nové povinnosti. Právne oddelenie SOŠV spracovalo sumár najzásadnejších zmien v porovnaní so stále platným a účinným Zákonom o športe č. 440/2015 Z. z. Čas na pripomienkovanie návrhu zákona je do 6. 3. 2023

Všetky dokumenty k návrhu nového Zákona o športe

SUMÁR NAJZÁSADNEJŠÍCH ZMIEN

§3

V predloženom návrhu Zákona o športe sa nanovo upravujú viaceré pojmy dôležité pre športovú obec.

Navrhuje sa nová definícia športovej činnosti aj súťažného športu. Zároveň dochádza k úprave definície športovca, športového výkonu a spôsobov vykonávania športu profesionálnym a amatérskym športovcom. Novo sa definuje aj školský šport, ktorý je financovaný štátnymi prostriedkami z MŠVVaŠ SR priamo, a nie cez financovanie zriaďovateľov škôl a školských zariadení.

V porovnaní s aktuálnou úpravou sa bližšie špecifikuje definícia športového odvetvia kolektívneho športu a aktívneho športovca. Cieľom predkladateľa je, aby nedochádzalo k rôznemu výkladu tohto pojmu a tiež k umelému vytváraniu súťaží. V súvislosti s definíciou aktívneho športovca je relevantná aj zmena pojmu súťaž.

§ 4

Mení sa definícia športovej organizácie. Budú nimi len tie organizácie, na ktoré sa vzťahuje regulácia podľa tohto zákona: športové kluby, národné športové organizácie, národné športové zväzy a právnické osoby, ktoré sú zakladajúcim dokumentom národného športového zväzu poverené riadením súťaží.

§ 6 až 8

Nová úprava nahrádza výkon funkcie kontrolóra kontrolným orgánom, ktorý má najmenej troch členov.

Navrhuje sa tiež zredukovať kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie člena kontrolného orgánu.

Upravujú sa aj úlohy kontrolného orgánu a postup pri kontrole. Zákon určuje lehoty, v rámci ktorých musí kontrolovaný subjekt poskytnúť súčinnosť kontrolného orgánu. Taktiež sa určuje lehota pre kontrolný orgán na vypracovanie výsledku kontrolnej činnosti, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konaní. Po novom sa výkon kontrolnej činnosti kontrolného orgánu vzťahuje aj na dcérske spoločnosti športových organizácií, keďže v mnohých prípadoch sú podľa prekladateľa financované aj zo štátnych zdrojov, resp. športové organizácie prostredníctvom svojich dcérskych spoločností vykonávajú a financujú športovú činnosť.

Funkcia kontrolóra športovej organizácie zaniká najneskôr 31. decembra 2023. Ak kontrolór podľa predpisov účinných do 30. júna 2023 vykonáva aj funkciu predsedu kontrolného orgánu, ktorý je kolektívnym orgánom, funkcia predsedu kontrolného orgánu zostáva zachovaná do uplynutia funkčného obdobia príslušného kontrolného orgánu.

§ 9

Najmä menším zväzom, ktoré často nemajú jednak kapacitné alebo finančné možnosti, sa umožňuje, aby si v spolupráci s inými národnými športovými zväzmi mohli zriadiť spoločné orgány na riešenie sporov.

Naša poznámka: V tejto súvislosti aj SOŠV pracuje na vytvorení spoločného športového arbitrážneho tribunálu na rozhodovanie sporov v oblasti športu, ktorý by bol zriadený podľa vzoru Športového arbitrážneho súdu (CAS) v Lausanne. Takýto unifikovaný orgán by mal rozhodovať spory rýchlejšie, odbornejšie, nestrannejšie, lacnejšie a najmä vo vnútri športového hnutia.

§ 12 až 14

Po novom sa definuje, čo musí splniť žiadateľ, ak chce byť uznaný za národný športový zväz. Nová úprava sa ďalej odlišuje od doterajšej napríklad v tom, že sa už nevyžaduje minimálny počet klubov.

Uvedené zároveň eliminuje rôznorodosť financovania, resp. financovanie „športových zväzov pre neuznané športy“ prostredníctvom príspevku na národný športový projekt. Ak národný športový zväz splní podmienky uvedené v zákone, získa právny nárok na príspevok. Dotačná výzva pre neuznané športy by už po novom nemala byť vyhlasovaná.

Menia sa aj povinnosti zväzu. Zavádzajú sa dve nové povinnosti. Jednou je povinnosť  schvaľovať do 30. apríla kalendárneho roka rozpočet na prebiehajúci kalendárny rok a čerpanie rozpočtu za predchádzajúci kalendárny rok v štruktúre určenej ministerstvom školstva.

Druhou je povinnosť vyhotovovať zo zasadnutí najvyššieho orgánu a najvyššieho výkonného orgánu zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam a uchovávať ho najmenej dva roky od skončenia funkčného obdobia príslušného orgánu; na žiadosť člena národného športového zväzu je povinný mu tento záznam zväz sprístupniť.

Naša poznámka: Vyhotovovanie zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu zo zasadnutí najvyššieho orgánu a najvyššieho výkonného orgánu vnímame ako ďalšiu byrokratickú povinnosť, ktorá je v rozpore s cieľmi novely – odstraňovať administratívnu záťaž. Navyše už v súčasnosti sa vyhotovuje zo zasadnutí zápisnica, ktorá má presne zákon špecifikované náležitosti a v ktorej je uvedené meno, priezvisko a podpis predsedajúceho a zapisovateľa. Dokonca mnohé zväzy využívajú aj inštitút overovateľa.

Tieto dokumenty sa riadne zverejňujú. Tento proces je už vžitý a riadne ho všetci plnia. Takúto povinnosť navyše nemajú žiadne iné právnické osoby či ustanovizne. Dokonca povinnosť vyhotovovať a zverejňovať zvukový záznam nemá ani vláda SR a iné štátne orgány. Ide tak o neprimeranú povinnosť zo strany štátu a zásah do fungovania športových organizácií. Celkovo tak ide o nadbytočnú povinnosť so zvýšenou administratívnou a archivačnou povinnosťou. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že záznam má slúžiť pre potreby členov. V takom prípade nie je jediný dôvod, pre ktorý by mal byť vynucovaný zákonom a nie ponechaný na vnútornú úpravu zväzu.

Takisto návrh zákona prináša limitáciu použitia zisku obchodnej spoločnosti, ktorú založil alebo má v nej podiel národný športový zväz.

§ 15

Zavádza sa subsidiárne použitie pravidiel Zákona o športe v oblasti orgánov národného športového zväzu. Ak pre konkrétnu skutočnosť pravidlá medzinárodnej športovej organizácie pre príslušný šport určujú iné podmienky, ako sú v Zákone o športe, majú nadradené postavenie.

Tieto zmeny vychádzajú z toho, že predpisy medzinárodnej športovej organizácie môžu rozdielne, prípadne vhodnejšie upravovať určité pravidlá a skutočnosti pre orgány národných športových zväzov v príslušnom športe, ako Zákon o športe, keďže sú adresnejšie a Zákon o športe je všeobecný, pretože práve medzinárodné športové organizácie disponujú zodpovedajúcimi informáciami a majú vedomosť, ktoré skutočnosti, a akým spôsobom je potrebné regulovať na medzinárodnej úrovni. Ak sú predpisy medzinárodnej športovej organizácie prísnejšie voči orgánom národného športového zväzu, tieto predpisy majú prioritu pred Zákonom o športe. Neplatí to však opačne. Zákon o športe má prednosť, ak je prísnejší voči orgánom, ako to upravujú predpisy medzinárodnej športovej organizácie.

Upravuje sa po novom, že každý člen národného športového zväzu má hlasovacie právo, čo doteraz v zákone chýbalo.

Zároveň sa tiež navrhuje, aby bol najmenej jeden zástupca športovcov členom najvyššieho orgánu a bol volený (nie len navrhovaný) športovcami s príslušnosťou k národnému športovému zväzu.

Naša poznámka k predchádzajúcim dvom odsekom: Z návrhu nie je zrejmé, ako si predkladateľ predstavuje realizáciu týchto ustanovení v praxi (ktorí športovci majú voliť – aktívni alebo všetci?) a ako má byť voľba procesne nastavená.

§ 16

Navrhuje sa tiež upraviť novým spôsobom konflikt záujmov.

V novo navrhovanom ustanovení prípadov konfliktu záujmu, ku ktorým dochádza často v národných športových zväzoch, sa navrhuje, aby konflikt záujmov nevznikol v prípade, ak ide o výhodnejšiu ako trhovú cenu alebo ak ide o prípad riadne vysúťaženého dodávateľa v súlade so Zákonom o verejnom obstarávaní. Napríklad to platí pre prípad, ak štatutár športovej organizácie je zároveň dodávateľom tovaru alebo služieb pre národný športový zväz a dodá ho lacnejšie, než je obvyklá trhová cena.

§ 17

Pozvánka, návrh programu zasadnutia a podklady na zasadnutie sa majú zasielať osobám oprávneným zúčastniť sa na riadnom zasadnutí najmenej desať dní pred konaním zasadnutia. Súčasná sedemdňová lehota sa má predĺžiť.

Naša poznámka: Súčasnú lehotu považujeme za dostatočnú a nevidíme dôvod na jej prísnejšiu úpravu.

§ 18

Určujú sa rozhodnutia najvyššieho orgánu, na ktoré sa vyžaduje kvalifikovaná väčšina hlasov.

Naša poznámka: Z návrhu nie je jasné, či sa kvórum bude počítať zo všetkých alebo len z prítomných členov. Podľa § 3 písm. o) pôjde pravdepodobne o kvalifikovanú väčšinu všetkých členov. To je celkom prísna úprava a môže to do budúcna komplikovať hlasovania o niektorej z vymedzených oblastí, ktoré sú uvedené v návrhu.

Zároveň návrh priznáva budúcim členom národného športového zväzu právo stať sa členom národného športového zväzu, ak splnia podmienky požadované na vznik členstva v národnom športovom zväze, určené v zakladajúcom dokumente. O vylúčení člena národného športového zväzu rozhoduje najvyšší orgán, alebo po novom aj disciplinárny orgán v prípade závažných porušení zákonov alebo predpisov zväzu, ale iba ak to určuje zakladajúci dokument národného športového zväzu.

Naša poznámka: Ako základný princíp sa nám javí, že právo vylučovať člena by mal len ten orgán, ktorý ho za člena prijal. A tým disciplinárna komisia nie je.

§ 19

Nezávislý pozorovateľ určený ministerstvom školstva sa môže zúčastniť na voľbách najvyššieho orgánu alebo najvyššieho výkonného orgánu aj bez žiadosti člena národného športového zväzu. Po novom sa tak budú môcť nezávislí pozorovatelia určení ministerstvom školstva zúčastniť na voľbách bez pozvania.

Naša poznámka: Tento zámer sa nám javí ako zásah do autonómie občianskych združení. Tým viac, že nie je známe, že by sa objavili nejaké problémy s aktuálne platným režimom pozývania zástupcov ministerstva.

§ 20 a 21

Navrhuje sa vypustiť zo zákona úprava Slovenského olympijského a športového výboru a Slovenského paralympijského výboru. Ich postavenie v rámci zákona sa definuje všeobecne, ako pri iných národných športových organizáciách.

Vypúšťa sa zo zákona ochrana olympijských symbolík.

Naša poznámka: Vypustenie ustanovení o ochrane olympijských symbolík je v rozpore s medzinárodným dohovorom z Nairobi. Zaujímavosťou je, že ešte účinný zákon zrušil samostatný zákon č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore a časť tejto úpravy prevzal a súčasný návrh už túto zákonom garantovanú ochranu toho najhodnotnejšieho, čím olympijského hnutie disponuje, odstraňuje úplne.

§ 22

Zákon definuje pojmy profesionálneho športovca, amatérskeho športovca a aktívneho športovca. Zo zákona sa vypúšťajú pojmy vrcholový športovec a talentovaný športovec.

Za jednu účasť na súťaži sa považuje jeden súťažný deň. Medzi jednotlivými účasťami na súťaži sa vyžaduje uplynutie najmenej desať dní. Za účasť na súťaži sa nepovažuje účasť na súťaži školského športu.

Naša poznámka: Tento návrh je úplne v rozpore s reálnou športovou praxou a nemá logický ani právny podklad. Sú športy, v ktorých sa preteky alebo súťaže uskutočňujú aj dva alebo viac súťažných dní za sebou. Nevidíme v tom žiadny racionálny dôvod, aby takýto štart nemal byť započítaný do účastí na súťaži aktívneho športovca.  Navyše lehota desať dní zahŕňa dva víkendy. V kolektívnych športoch je hustota zápasov niekoľkonásobne vyššia, než jeden za desať dní, ale rovnako tak aj v ďalších športoch. Nechápeme prečo je cieľom MŠVVaŠ SR zasahovať do termínovej listiny pretekov a súťaží národných športových zväzov, resp. nezapočítavať takéto aktívne štarty.

§ 23

Cieľom návrhu zákona je tiež úprava procesov pri jednotlivých úkonoch súvisiacich s výkonom súťažného športu ako podnikania. Úkony ako vznik oprávnenia na výkon podnikania, zmeny v podnikaní a pozastavenie podnikania bude zastrešovať jednotné kontaktné miesto, ktoré tieto skutočnosti zapíše do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

§ 25

Po novom sa budú zdravotné prehliadky povinne vykonávať raz ročne iba u reprezentantov. Pravidlá týkajúce sa povinnosti podrobiť sa lekárskej prehliadke profesionálnych či amatérskych športovcov zostanú v kompetencii národných športových zväzov.

§ 26 a 27

Z definície športového odborníka sa vypúšťajú pojmy funkcionár, kontrolór a dopingový komisár, keďže ich činnosť nespočíva vo vykonávaní športu, ani v priamom organizovaní športu (riadenie, resp. administratívne zabezpečenie športu už po novom netvorí súčasť definície športovej činnosti).

§ 28

Zákon zavádza novú definíciu trénera, ako odborne spôsobilého športového odborníka, ktorý vedie športovca pri vykonávaní športu s cieľom zlepšenia jeho športového výkonu a zvyšovania kondície. Päťstupňový kvalifikačný systém zostáva nezmenený. Po novom sa zavádza pravidlo, že nadobudnuté vzdelanie potrebné na výkon činnosti trénera má neobmedzenú časovú platnosť, ako je to aj v prípade akýchkoľvek iných profesií.

§ 29

Navrhujú sa aj úpravy vo vzťahu k vzdelávaniu, najmä vo vzťahu k inštruktorom športu. Novým spôsobom sa upravuje všeobecná spôsobilosť, na nadobudnutie ktorej bude potrebné buď absolvovať príslušné vzdelávanie, alebo skúšku bez potreby ďalšieho overovania, alebo doškoľovanie.

Zákon zavádza novú definíciu inštruktora, ako odborne spôsobilého športového odborníka, ktorý vedie pohybovú aktivitu inej fyzickej osoby a táto pohybová aktivita nie je súťažným športom. Na základe navrhovanej úpravy sa upúšťa od trojstupňového kvalifikačného systému inštruktorov a ponecháva sa jeden kvalifikačný stupeň.

Spresňujú sa požiadavky na vzdelávanie potrebné na získanie odbornej spôsobilosti na výkon činnosti inštruktora športu, pretože v nesúťažnom športe nejde o dosiahnutie maximálneho športového výkonu, na rozdiel od súťažného športu.

§ 32 až 42

Dochádza k novej úprave zmluvných vzťahov pre oblasť športu. Navrhuje sa upraviť postavenie profesionálnych športovcov v zmluvnom vzťahu so športovou organizáciou na základe osobitného vzťahu medzi klubom a športovcom podľa zmluvy „sui generis”, pričom sa zachovávajú v čo najväčšej miere práva športovcov tak, aby sa ich postavenie približovalo postaveniu zamestnanca a existovala jedna typová zmluva a aby nevznikali nepomenované zmluvy.

Vypúšťa sa tiež úprava zmluvy o príprave talentovaného športovca v kontexte zrušenia inštitútu talentovaného športovca. Upravuje sa aj možnosť, aby amatérski športovci boli odmeňovaní príležitostne, ak nemajú príjmy ani zo závislej činnosti a ani zo sústavného vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti ako profesionálni športovci.

V zmluve o profesionálnom vykonávaní športu sa prelínajú prvky zamestnaneckého vzťahu s prvkami samostatne zárobkovej činnosti. Tento právny vzťah nie je možné považovať za obchodnoprávny vzťah, pracovný pomer, obdobný pracovnoprávny vzťah ani za iný pracovnoprávny vzťah.

Taktiež úprava náležitosti zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu reflektuje skutočnosť, že nejde o zamestnanecký vzťah, a teda dochádza aj k úprave terminológie. Terminologické pojmy mzda, priemerný zárobok, pracovný čas a odpočinok sa vypúšťajú, používajú sa pojmy odmena a čas na regeneráciu.

Profesionálnemu športovcovi, ktorý vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, vznikne v porovnaní so súčasným stavom nová povinnosť, platiť si samostatne poistné podľa osobitných predpisov - Zákona o zdravotnom poistení a Zákona o sociálnom poistení v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby. Rovnako bude športovec povinný sám si zdaňovať aj svoj príjem zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

§ 43

Navrhuje sa rozšíriť dohodu o vykonávaní športovej činnosti tak, aby sa vzťahovala aj na športovca. Tým sa umožní uzatvárať takúto dohodu aj so športovcami mladšími ako 18 rokov, ako aj s amatérskymi športovcami, ktorí nie sú k dispozícii športovej organizácii počas celého dňa.

Dohoda o vykonávaní športovej činnosti reguluje výkon športovej činnosti športovcov alebo športových odborníkov pre športovú organizáciu alebo inú osobu v športe za odmenu v rozsahu najviac 30 hodín týždenne. Navrhovaná úprava vychádza z predošlej právnej úpravy, avšak mení sa aj názov tohto zmluvného typu na dohodu, aby sa zdôraznil amatérsky charakter tejto činnosti. Teda, že nejde o hlavnú zárobkovú činnosť športovca alebo športového odborníka.

Tento zmluvný vzťah sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah.

§ 44

Zavádza sa nová typová zmluva o náhrade za stratu času športového odborníka, ktorá predstavuje tiež príležitostný príjem, ale viaže sa len na športového odborníka. Uvedeným sa nahrádza inštitút náhrady straty času športového odborníka, ktorý vykonával svoju činnosť podľa doterajšej úpravy v režime dobrovoľníka. Dôvodom je, aby tento v praxi často zaužívaný systém v športe mohol naďalej fungovať v rovnakom režime pri zohľadnení skutočnosti, že nejde o klasické dobrovoľníctvo.

§ 47 a 48

V súvislosti s financovaním športu sa príspevok na národný športový projekt mení na príspevok na plnenie úloh verejného záujmu.

Navrhuje sa zaviesť jednotný orgán financovania športu, t. j. ministerstvo školstva (okrem dvoch rezortných stredísk, ktoré budú aj naďalej financovať a riadiť ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra). Finančné prostriedky sa budú poskytovať prostredníctvom zmluvy s ministerstvom školstva, aj keby o financovaní rozhodovala vláda a prostriedky by pochádzali z rozpočtovej kapitoly iného ministerstva.

Navrhuje sa tiež vypustiť inštitút spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, pretože aplikačná prax ukázala, že je málo efektívny. Za každé porušenie zákona bude po novom sankcia. Ak príjemca prestane spĺňať podmienky, bude mu môcť ministerstvo školstva pozastaviť financovanie. Príspevok národnému športovému zväzu bude po novom zložený z dvoch častí. Základná časť (paušálna) pre všetky zväzy v rovnakej sume bude určená na zabezpečenia základného fungovania každého zväzu. Druhá časť bude percentuálne vypočítaná podľa vzorca, v závislosti od športovej úspešnosti zväzu, veľkosti jeho mládežníckej členskej základne a popularity daného športu.

Prostriedky schválené v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva určené na šport, okrem prostriedkov pre Fond na podporu športu a prostriedkov na príspevok za zásluhy v oblasti športu, sa budú rozdeľovať nasledovne:

1. v objeme 82 % na poskytovanie príspevku národným športovým zväzom,

2. v objeme 5 % na poskytovanie príspevku top športovcom okrem finančných prostriedkov na zabezpečenie zdravotne znevýhodnených top športovcov,

3. v objeme 2,7 % v roku, v ktorom sa konajú olympijské hry, a 2,2 % v roku, v ktorom sa nekonajú olympijské hry, na poskytovanie príspevku národnému olympijskému výboru,

4. v objeme 1 % v roku, v ktorom sa konajú paralympijské hry, a 0,5 % v roku, v ktorom sa nekonajú paralympijské hry, na poskytovanie príspevku národnému paralympijskému výboru,

5. v objeme 5 % na poskytovanie príspevku na súťažný šport zdravotne znevýhodnených vrátane finančných prostriedkov na zabezpečenie zdravotne znevýhodnených top športovcov a na rozvoj športu zdravotne znevýhodnených,

6. v objeme 2 % na podporu a rozvoj školského športu,

7. v objeme 0,3 % na značenie turistických trás,

8. v objeme 3 % v roku, v ktorom sa nekonajú olympijské a paralympijské hry, a 2 % v roku, v ktorom sa konajú olympijské a paralympijské hry, na úlohy ministerstva školstva v oblasti športu.

§ 49

Spresňujú sa podmienky poskytnutia príspevku národnému športovému zväzu.

Na poskytnutie prostriedku je nárok za podmienky, že jednak národný športový zväz o príspevok písomne požiada, a zároveň, ak splní zákonom ustanovené podmienky. Pritom sa už nepoužíva fikcia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, ale podmienky sú jasne uvedené v zákone a ich nesplnenie predstavuje prekážku poskytnutia finančných prostriedkov.

Keďže podľa MŠVVŠ SR niektoré národné športové zväzy nenavrhovali váhy jednotlivých športových odvetví korektne v súlade s výškou členskej základne alebo s popularitou športových odvetví, navrhuje sa, aby po novom určovalo váhy ministerstvo školstva na základe návrhov národných športových zväzov.

Upravuje sa aj terminológia týkajúca sa poskytnutia finančných prostriedkov športovým klubom zo strany národného športového zväzu na podnet útvaru vládneho auditu Ministerstva financií SR s cieľom jednoznačnosti. Národný športový zväz finančné prostriedky použije tak, že ich poskytne športovým klubom, čím sa z pohľadu národného športového zväzu príspevok považuje za použitý. Národný športový zväz však bude naďalej zodpovedný za to, že finančné prostriedky športové kluby použijú na športovú činnosť v súlade so zákonom.

Výdavky na správu a prevádzku národného športového zväzu vynaložené z príspevku národnému športovému zväzu nesmú prekročiť sumu určenú najvyšším orgánom národného športového zväzu na základe rozpočtu schváleného v  štruktúre určenej ministerstvom školstva, najviac však 15 % z ročnej sumy príspevku národnému športovému zväzu. Ak je táto suma nižšia ako 25 000 eur, platí, že tieto výdavky nesmú prekročiť 25 000 eur. Zavádza sa tak minimálna hranica, pri ktorej neplatí podmienka 15-percentného obmedzenia výdavkov na správu a prevádzku národných športových zväzov. Dôvodom je umožniť menším národným športovým zväzom udržať svoju základnú prevádzku, a teda existenciu, z dôvodu diverzifikácie portfólia športov - suma 25 tis. eur zhruba zodpovedá ročnej cene práce zamestnanca národného športového zväzu a nákladom na prenájom kancelárie.

Národný športový zväz je zároveň povinný použiť najmenej 15 % prostriedkov z príspevku národnému športového zväzu na účel športu mládeže s jeho príslušnosťou, a to ich poukázaním športovým klubom podľa počtu aktívnych športovcov do 23 rokov. Ak niektorý zo športových klubov príslušnú časť z príspevku národnému športovému zväzu nepoužije, vráti tieto prostriedky národnému športovému zväzu, ktorý ich použije na športovú činnosť.

Naša poznámka: Navrhujeme zvýšiť percentuálnu hranicu na výdavky na správu a prevádzku národného športového zväzu na 20 % z ročnej sumy príspevku národnému športovému zväzu. Vo všeobecnosti si myslíme, že v tejto kapitole je málo finančných prostriedkov. Ponechaním príspevku na hranici 15 % na prevádzku NŠZ ostal v zákone opäť podobný problém, ktorému čelia športové zväzy, a to nedostatok pracovníkov v administratíve pri stále narastajúcom rozsahu povinností. Je potrebné tiež zohľadniť súčasný vývoj inflácie.

§ 50 až 53

Ak prijímateľ finančných prostriedkov neplní podmienky ustanovené v zákone alebo v zmluve, ministerstvo školstva bude disponovať oprávnením zastaviť poskytovanie finančných prostriedkov. Navrhované ustanovenie umožní, aby ministerstvo školstva mohlo vytvárať tlak na prijímateľa verejných prostriedkov, aby si plnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti.

Počas neplnenia zákonných alebo zmluvných podmienok sa zavádza krátenie zákonného príspevku za každý deň neplnenia povinností. Po obnovení plnenia podmienok (po odstránení nedostatkov) prijímateľ nemá nárok na doplatenie príspevku za obdobie, kedy podmienky neplnil.

§ 57

Ďalšou novinkou je nulová podpora tradičných športových podujatí.

Návrh zákona totiž nepočíta s podporou tradičných podujatí, ako tomu bolo doteraz cez dotačný režim v rámci každoročnej výzvy.

Oblasti športových podujatí sa návrh vôbec nevenuje. Výnimkou je len jedno ustanovenie, ktoré upravuje, že vláda SR schvaľuje garancie v rozsahu podľa schváleného štátneho rozpočtu na príslušný rok pre významnú súťaž (pozn. majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy, svetový pohár alebo iná svetová súťaž v súťažnom športe, alebo medzinárodná súťaž v pôsobnosti medzinárodnej športovej organizácie, ktorej členom je národná športová organizácia), ktorej organizovanie medzinárodná športová organizácia podmieňuje garanciou štátu, na území ktorého sa má významná súťaž uskutočniť.

Naša poznámka: Organizovanie takýchto podujatí propaguje šport, pohybové aktivity a predovšetkým zdravý životný štýl medzi mladými ľuďmi. Športové vzory, ktoré sa na takýchto podujatia predstavia, napomáhajú väčšiemu zapojeniu detí a mládeže do športovania. Z týchto dôvodov navrhujeme upraviť v zákone aj financovanie tradičných športových podujatí na území Slovenska.

§ 59

Ruší sa členenie čestných titulov v športe. V platnosti ostane len čestný štátny titul – majster športu. Ustanovenie, umožňujúce držiteľovi čestného štátneho titulu sa bezodplatne zúčastňovať na verejných športových podujatiach, sa taktiež vypúšťa.

§ 60 a § 61

Navrhuje sa zároveň upraviť aj postavenie a pôsobnosti hlavného kontrolóra športu.

Cieľom návrhu je, aby sa kontrolná činnosť hlavného kontrolóra športu sústredila na činnosť národných športových zväzov a národných športových organizácií. Umožňuje sa mu aj výkon kontrolnej činnosti v dcérskych spoločnostiach národných športových zväzov. Hlavný kontrolór športu bude mať väčší dosah na kontrolné orgány, ktoré bude metodicky usmerňovať a kontrolovať.

Hlavný kontrolór športu bude po novom vykonávať štátnu službu na Úrade vlády Slovenskej republiky.

Po novom sa tiež upravuje, že hlavný kontrolór športu alebo ním poverený zamestnanec je oprávnený sa zúčastniť na zasadnutí najvyššieho orgánu národného športového zväzu a národnej športovej organizácie alebo najvyššieho výkonného orgánu národného športového zväzu a národnej športovej organizácie.

Naša poznámka: Tento zámer sa nám javí ako zásah do autonómie občianskych združení. Tým viac, že nie je známe, že by sa objavili nejaké problémy s aktuálne platným režimom pozývania zástupcov ministerstva alebo HKŠ. Kontrola použitia verejných prostriedkov je v súčasnosti zabezpečená silnou reguláciou a slovenský právny poriadok upravuje početné kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú transparentné využívanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov, preto takéto návrhy vnímame ako neprimerané zásahy do autonómie a združovacieho práva bez potrebného právneho základu.

§ 63 až 69

Po novom sa navrhuje upraviť aj časť o Informačnom systéme športu, kde sa navrhujú nové registre.

Zavádza sa register verejných prostriedkov v športe (informačné zjednotenie financií v športe) a register športovej infraštruktúry.

Register športových výsledkov na významných súťažiach bude obsahovať údaje na výpočet príspevku národnému športovému zväzu a aj pre register medailových ocenení.

Na rozdiel do súčasného znenia zákona, podľa ktorého do Informačného systému športu zapisujú údaje všetky športové organizácie, (čo znamená reálne niekoľko stoviek, potenciálne niekoľko tisícov športových subjektov), bude zápis údajov do Informačného systému športu povolený len národným športovým zväzom, národným športovým organizáciám, vzdelávacím inštitúciám a orgánom verejnej moci.

Vo vymedzených prípadoch sa mení miesto zverejňovania informácií - z Informačného systému športu na webové sídlo. Ide o informácie, ktoré sú dôležité pre členov národných športových zväzov, alebo o informácie, ktoré sa doteraz v Informačnom systéme športu nevyužívali, čím zbytočne byrokraticky a administratívne zaťažovali tieto subjekty.

§ 69

Návrh prináša tiež prísnejšie lehoty pre športové organizácie.

Športové organizácie budú mať po novom povinnosť zverejňovať v informačnom systéme športu:

• pozvánku a návrh programu zasadnutia najvyššieho orgánu, vrátane podkladov na zasadnutie najvyššieho orgánu najneskôr 10 dní pred dňom konania zasadnutia, (teraz je to najmenej sedem dní predo dňom konania zasadnutia)

• zápisnicu zo zasadnutia najvyššieho orgánu, najvyššieho výkonného orgánu a kontrolného orgánu, najneskôr do 14 dní odo dňa zasadnutia príslušného orgánu, vrátane správy volebnej komisie a prezenčnú listinu, (teraz je to najneskôr 25 dní odo dňa konania zasadnutia, rovnaká lehota platí aj pre správu volebnej komisie, pri ktorej je to najneskôr do 25 dní odo dňa konania volieb).

Naša poznámka: Súčasné zákonné lehoty považujeme za dostatočné a primerané. Nevidíme dôvod na ich sprísňovanie. Napríklad pri nariadení zverejňovať zápisnice do 14 dní namiesto aktuálnych 25 dní si je treba uvedomiť, že žiadne zväzy nemajú samostatného človeka len na vyhotovenie zápisu. Tieto osoby sa venujú aj chodu zväzu i  ďalším činnostiam, predovšetkým organizácií súťaží, reprezentáciám, rozvoju daného športu a pod. Sprísnenie tejto lehoty prináša len ďalší časový tlak a nemožnosť venovať sa rozvoju športovej činnosti v NŠZ.

Novinkou sú tiež tieto lehoty zverejnenia údajov:

• Označenia a názvy svojich orgánov a mená a priezviská členov svojich orgánov, ich funkčné obdobie, spôsob a podmienky navrhovania kandidátov na volené funkcie a podmienky ich zvolenia sú športové organizácie sú povinné zverejniť najneskôr 10 dní pred dňom konania zasadnutia,

• rozhodnutia disciplinárnych orgánov a rozhodnutia orgánov na riešenie sporov, najneskôr tri dni od právoplatnosti rozhodnutia,

• uznesenie kolektívneho orgánu do troch dní od jeho schválenia,

• rozpočet a jeho čerpanie v štruktúre určenej ministerstvom školstva schválený najvyšším orgánom kvalifikovanou väčšinou, každoročne do 30. apríla.

§ 70 až 76

Nová úprava sa týka aj rozšírenia pôsobnosti Antidopingovej agentúry SR aj na boj proti negatívnym javom v športe, a teda proti manipulácii športových podujatí, rasovej alebo rodovej diskriminácii a nenávistným a násilným prejavom v športe.

§ 85 až 88

V súvislosti s navrhovaným zmenami budú musieť národné športové zväzy zosúladiť svoje stanovy a predpisy upravujúce kontrolné orgány s novelizovanými predpismi a zriadiť a obsadiť kolektívny kontrolný orgán najneskôr do 31. decembra 2023.

Cieľom predkladateľa je, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2023.

Všetky dokumenty k návrhu nového Zákona o športe

Čas na pripomienkovanie daného materiálu je do 6. 3. 2023