Šport a olympizmus
Bratislava
7 min. čítania

Na stretnutí zástupcov SOŠV so športovými zväzmi rezonovali viaceré významné témy

Profile picture for user soucek
Ľubomír
Souček
Stretnutie viedol generálny sekretár SOŠV Jozef Liba (vľavo), informáciu o aktuálnej situácii v slovenskom športovom hnutí predniesol viceprezident SOŠV Zdenko Kríž.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Zlepšenú pandemickú situáciu v posledných týždňoch využil Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) na stretnutie so zástupcami športových zväzov, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 17. júna v bratislavskom hoteli NH Gate One. Viedol ho generálny sekretár SOŠV Jozef Liba. Informáciu o aktuálnej situácii v slovenskom športovom hnutí v zastúpení prezidenta SOŠV Antona Siekela podal viceprezident Zdenko Kríž.

Momentka z rokovania

Okrem príprav na Hry XXXII. olympiády v Tokiu, o ktorých budeme informovať samostatne, sa hovorilo aj o ďalších dlhodobo významných športových témach. Ako aktualita odznela informácia o presťahovaní celého sekretariátu SOŠV z doterajšieho sídla organizácie na Kukučínovej ulici do kompletne renovovaného Domu športu na Junáckej ulici, ktoré sa uskutoční v krátkom čase.

Na prízemí Domu športu získa po prvý raz vlastné výstavné priestory Slovenské olympijské a športové múzeum. Slávnostné otvorenie Výstavnej siene profesora Vladimíra Černušáka bude už v stredu 23. júna. V rovnaký deň sa na Slovensku i na celom svete bude oslavovať Olympijský deň.

Počas konania olympijských hier v Tokiu (od 23. júla do 8. augusta) bude SOŠV v Olympijskom tréningovom centre X-bionic sphere organizovať Olympijský festival. Toto podujatie s bezplatným vstupom umožní verejnosti aj doma nielen prežiť atmosféru olympijských hier (prostredníctvom priamych prenosov na veľkých obrazovkách), ale aj sa naživo zoznámiť s množstvom športov a užiť si množstvo rozmanitých aktivít, vrátane kultúrneho programu. RTVS bude mať na Olympijskom festivale svoje štúdio a FUN Radio živé vysielanie.

V diskusii na záver stretnutia rezonovali predovšetkým problémy športových zväzov so štátnymi finančnými kontrolami, s nevyhovujúcim Zákonom o športe i so vzorcom na rozdeľovanie príspevku uznanému športu, aj so spôsobom fungovania Top tímu.

Koncepcia slovenského športu do roku 2030

Účastníci stretnutia dostali podrobnejšiu informáciu o stave prípravy dlhodobej koncepcie rozvoja slovenského športu do roku 2030. SOŠV pôvodne predpokladal, že takúto koncepciu dá po voľbách vo februári 2020 spracovať nová slovenská vláda. Ale vzhľadom na to, že šport dostal v jej programovom vyhlásení len veľmi malý priestor, SOŠV vlani vyšiel s vlastnou iniciatívou. Na príprave koncepcie spolupracuje s veľkou poradenskou firmou PwC Slovensko.

Prezentácia východísk z analýzy.

„Nedávno sme ukončili prvú fázu práce na príprave koncepcie, ktorá sa zameriavala na analýzu súčasného stavu športu na Slovensku. Na stránke www.olympic.sk si ju každý záujemca môže nájsť v sekcii projekty. Teraz pracujeme na druhej fáze, ktorá zahŕňa stretnutia s kľúčovými autoritami športu a verejných politík, činnosť pracovných skupín, aj prípravu vízie a tvorbu samotného strategického dokumentu. Táto fáza by mala byť ukončená v priebehu septembra. A potom už bude nasledovať samotná implementácia stratégie do praxe. Výsledkom by mal byť dlhodobo udržateľný model športu pre inovatívny a inkluzívny rozvoj zdravého Slovenska,“ informoval výkonný riaditeľ SOŠV Gábor Asványi.

Šport je aj významné hospodárske odvetvie

Na stretnutí vystúpili aj externí konzultanti spoločnosti PwC Slovensko, analytici Boris Miškovič a Matej Bobovník. Uviedli, že pri spracovaní analýzy dali bokom emócie a pracovali s dátami Eurostatu. Došli k záveru, že Slovensko v porovnaní s inými krajinami Európskej únie výrazne zaostáva vo výške verejných výdavkov pre oblasť športu. Pritom šport má nezastupiteľné miesto aj ako oblasť priemyslu. Nemal by teda prosiť o štátnu podporu, ale je legitímne, aby sedel pri rokovacom stole a právom si nárokoval časť verejných financií.

„Šport zďaleka nie je len záľuba, ale je to odvetvie, ktoré produkuje tovary a služby a viaže na seba štátnu aj súkromnú spotrebu. Vynaloženie jedného eura verejných financií do športu prináša 2,79 eura pre HDP štátu,“ uviedol okrem iného Matej Bobovník. Podľa jeho slov by sa mal šport uchádzať aj o peniaze z eurofondov, ktoré v predošlých rozpočtových obdobiach EÚ nemohol využívať. Generálny sekretár Jozef Liba v tejto súvislosti informoval, že SOŠV od 1. septembra zamestná špecialistu na  na využívanie eurofondov v športe.

Na širší rozmer športu ako odvetvia, ktorá má významný prínos aj pre oblasť cestovného ruchu, poukázal zase Martin Mňahončák z platformy rozvoja športu a cestovného ruchu. Hovoril o príprave integrovaných územných stratégií.

„Šport určite nemôže byť len ,prilepený´ k vzdelávaniu, veď má silnú väzbu aj na oblasť cestovného ruchu. Naša platforma sa v spolupráci so samosprávnymi krajmi stará o prípravu regionálnych dokumentov. Toto rozpočtové obdobie EÚ nesmieme prespať. Musíme predložiť našu stratégiu, víziu aj dokumenty, aby sme sa pohli dopredu,“ apeloval a upozornil: „SOŠV investuje do prípravy národnej stratégie, ale nemôže riešiť regionálne stratégie.“

Fond na podporu športu čelil množstvu zmien

Medzi témami stretnutia bola aj informácia o činnosti Fondu na podporu športu (FNPŠ), ktorý z rôznych dôvodov v roku 2020 musel čeliť nielen početným personálnym zmenám, ale aj zmenám priorít oblastí ním podporovaných aktivít. A dôsledkom celkového diania aj pandémie bolo napokon aj výrazné zníženie pôvodne schválených investícií do zlepšenia stavu športovej infraštruktúry národného významu. Celkový „balík“, vyčlenený na tento účel na trojročné obdobie, sa z pôvodných 60 miliónov eur zmenšil o 21 miliónov eur.

Člen správnej rady FNPŠ Gábor Asványi informoval, že na sanovanie dôsledkov pandémie pre športové kluby fond vyčlenil sumu 10 miliónov eur. Na základe vypísaných výziev sa profesionálne kluby mohli uchádzať celkove o 6 miliónov eur a neprofesionálne o 4 milióny eur. Reálne čerpanie týchto prostriedkov však bolo len približne polovičné – vo výške 3,5, resp. 1,7 milióna eur.

Ďalších 15 miliónov eur FNPŠ v ďalšej tohtoročnej výzve vyčlenil na športovú infraštruktúru národného významu. Žiadosti sa podávali do konca marca, celý proces bude vyhodnotený v júli. Fond dostal spolu 206 žiadostí na investície v celkovej výške 43,8 milióna eur. Pre formálne nedostatky komisia vylúčila 13 žiadateľov. „Celý proces sťažuje neexistencia národnej stratégie rozvoja športovej infraštruktúry,“ poznamenal predseda komisie fondu pre športovú infraštruktúru Gábor Asványi.

Hovorilo sa aj o situácii v lyžovaní

Viceprezident SOŠV Zdenko Kríž sa vo svojom úvodnom vystúpení vyjadril aj na margo komplikovanej situácie v rozpoltenom lyžiarskom hnutí. Niektoré úlohy národného športového zväzu pre lyžovanie namiesto Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA), kto má tento status pozastavený, naďalej vykonáva SOŠV.

Kríž informoval, že výkonný výbor SOŠV pred niekoľkými dňami ustanovil pracovnú skupinu na vedenie diskusií so SLA aj so Zväzom slovenského lyžovania (ZSL). Na riešenie praktických úloh, súvisiacich so zabezpečením účasti lyžiarov na súťažiach FIS (a tie prebiehajú aj v lete), zase organizácia prijala Dušana Ťažkého, ktorý len nedávno opustil funkciu riaditeľa odboru športu na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR.

O lyžiarskej téme sa potom znovu hovorilo aj na samý záver stretnutia, keď vystúpil najprv výkonný viceprezident ZSL Ladislav Smolen a po ňom aj prezident SLA Ivan Ivanič.

Tagy
paris

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV