Nagy po druhej olympiáde: Vlak nám stále uniká a neviem, čo s tým

Tokio 26. júla (TASR) – Slovenský plavec Richard Nagy nebol spokojný so svojím výkonom na olympijských hrách 2020. V oboch rozplavbách na 400 m pol.pr. aj 200 m motýlik výrazne zaostal za postupovými časmi a priznal, že momentálne na viac nemá.

Po neúspešnom vystúpení v Tokiu ho ešte viac trápilo celkové smerovanie slovenského plávania, ktoré podľa neho nemá koncepciu a nedokáže držať krok s európskou či svetovou konkurenciou.

Nagy obsadil vo svojej prvej disciplíne 23. miesto časom 4:18,29, pondelňajší motýlik zvládol časom 2:01,91 minúty. V celkovej klasifikácii bol na 37. priečke, pričom do semifinále postúpilo 16 najlepších.

„Mohlo to byť lepšie, ale teraz na viac nemám. Nie som spokojný. Na 100 aj 150 m som bol na tom ešte celkom dobre, ale na poslednej päťdesiatke ma to dobehlo. Ako sa hovorí u nás: ´vyhodilo mi poistky´. Rozsypal som sa a už sa s tým nedalo nič robiť. Taký je delfín, taká je táto disciplína," povedal.

Dvadsaťosemročný plavec sa dostal do Tokia s B-limitom na pozvánku od Medzinárodnej plaveckej federácie (FINA). Tá mu prisúdila štart aj na 200 m motýlik, teda v disciplíne, ktorej sa špeciálne nevenuje.

„Bolo prekvapenie, že to tu budem plávať, prvýkrát na olympiáde som plával 200 m motýľa. Musím to trošku dobehnúť." Po nevydarenej olympiáde si dopraje oddych a potom sa opäť začne pripravovať, tento rok by sa chcel kvalifikovať na šampionáty v krátkom bazéne a na budúci na MS, ktoré sa uskutočnia taktiež v Japonsku.

„Som rád, že mám OH za sebou, mrzí ma, že to bol takýto čas. Som veľmi rád, že som tu mohol byť a že sa to vôbec koná, ale na olympiáde mám predviesť to najlepšie a to sa nestalo. O rok sú MS znova v Japonsku a to už bude taká moja posledná veľká súťaž. Pokúsim sa na ňu pripraviť čo najlepšie. Dúfam, že už do toho nepríde žiadny Covid-19 a nič podobné. Budem mať jednu poriadnu sezónu v bazéne a potom uvidíme," uviedol.

Slovenské plávanie v uplynulých rokoch zaostáva za konkurenciou a podľa Nagy sa to v ďalších rokoch príliš nezmení. „Ten vlak nám utekal vždy. Mali sme pár jednotlivcov ako Martina Moravcová, Ľuboš Križko, Tomáš Klobučník, Katarína Listopadová, ja a teraz Andrea Podmaníková, ktorí tomu ako tak stíhajú. Ale tu neexistuje dlhodobá koncepčná príprava, tu nikto nerobí s juniormi a oni tiež nechcú robiť sami na sebe, takže ten vlak nám bude stále utekať. Je to o to smutnejšie, že ja som tu a mám poriadny kus roboty, aby som dobehol zvyšok sveta, a doma je to presne také isté. Chalani majú poriadny kus roboty, aby dobehli mňa. Čiže rozdiely medzi našim štartovým poľom a tým, čo stretneme, keď vytiahneme päty za hranice, sú naozaj obrovské. Máme čo robiť, ja musím začať od seba a skúsim to opäť o čosi dobehnúť."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR