Náš hviezdny kajakár Erik Vlček si pri nohejbale komplikovane zlomil nohu a značne poranil koleno, čaká ho šesť týždňov s fixovanou nohou
Z Komárna prišla zlá správa, ktorú zverejnila RTVS vo štvrtkovej večernej hlavnej televíznej spravodajskej relácii. Náš hviezdny kajakár, 38-ročný trojnásobný olympijský medailista, desaťnásobný majster sveta a jedenásťnásobný majster Európy Erik Vlček si pri nohejbale na záver dvojtýždňového karanténneho pobytu komárňanských kajakárov po návrate z USA v lodenici miestneho klubu zlomil pravú nohu a vážne poškodil pravé koleno. Roztrieštená zlomenina píšťaly a navyše ešte aj pretrhnutie menisku a roztrhnutie predného skríženého väzu si vyžiadali takmer trojhodinovú operáciu, počas ktorej mu zlomenú kosť spojili ôsmimi skrutkami. Museli mu dať aj kostný implantát.
„Stalo sa to ešte v sobotu, v predposledný deň našej karantény. Hrali sme nohejbal dvaja proti dvom a ja som dopadol na vystretú nohu. Koleno mi prepružilo dopredu a nešťastie bolo hotové,“ povedal nám Erik Vlček včera už z domova v Komárne, kam ho v piatok ráno prepustili po stredajšej operácii. Podstúpil ju v Dunajskej Strede.
Prečo absolvoval operáciu až niekoľko dní po úraze? „Pretože ortopéd MUDr. Jozef Almásy z Dunajskej Stredy, ktorý je v okolitom regióne známy ako špičkový odborník na kolená, bol dovtedy v nútenej karanténe. Musel som čakať, kým sa mu skončí. Hneď po úraze som strávil noc v nemocnici v Komárne, ale tam mi nohu len zasadrovali. Potom som bol dva dni doma a následne ma previezli do Dunajskej Stredy, kde ma operovali,“ informoval nás Erik Vlček.
Pre najúspešnejšieho kajakára našej histórie je to v krátkom čase už tretia pohroma. Najprv sa z výborného tréningového pobytu v rámci prípravy na olympijskú sezónu v americkom Newport Beach spolu s ďalšími špičkovými komárňanskými kajakármi musel pre obavy z koronavírusu SARS-CoV-2 vrátiť domov predčasne. Potom sa na dva týždne spolu s „parťákmi“ od vody ocitol v nútenej karanténe v komárňanskej lodenici. A napokon sa na záver karantény dochrámal... Paradoxne, v tejto situácii mu vlastne prišlo vhod, že olympijské hry v Tokiu pre pandémiu koronavírusu preložili na ďalší rok... Ale keď sme mu to povedali, sucho reagoval: „Teraz mi to odloženie olympiády príde vhod, ale keby sa toto všetko okolo koronavírusu nedialo, tak by sme neboli doma a nehral by som nohejbal...“
Na otázku, ako sa momentálne cíti, Erik Vlček odpovedal: „Na to, že som len dva dni po operácii, celkom dobre. Ale som slabý, bolí ma noha a neviem si nájsť polohu. Beriem antibiotiká, lieky proti bolesti, aj proti zrážaniu krvi. Súčasný stav je pre mňa depresívny, pretože neviem, ako sa to bude vyvíjať a ako ma zranenie nohy bude pri športe obmedzovať v budúcnosti.“ Dodal, že desať dní po operácií má ísť na vyberanie stehov a dostane ortézu. Šesť týždňov bude mať nohu fixovanú v sadre, potom by mohol s ortézou pomaly začať rehabilitovať. Takže to vyzerá na dlhú prestávku. Skrutky by mu z nohy mali vybrať zrejme až po piatich – šiestich rokoch.
Pre kajakára nohy nie sú v lodi zďaleka také dôležité ako ruky, ale takéto zranenie sa môže na jeho ďalšej príprave po absolvovaní rehabilitácie určitým spôsobom podpísať. „Určite to nebude také zlé, ako by bolo zranenie trebárs ramena, čo je pre kajakára kľúčový kĺb. Ale je zrejmé, že ma zranenie bude nejakým spôsobom obmedzovať v kondičnej príprave, pri ktorej výrazne zapájame aj nohy. Konkrétne pri plávaní, na veslárskom trenažéri, či pri bicyklovaní. A otázne je, či ma noha nebude príliš bolieť pri nasadaní do lode a vystupovaní z nej, a takisto aj pri posede a pádlovaní. To sa ešte len dozviem,“ uzavrel Erik Vlček.
