Naša Gymnastka storočia, Športová legenda a čestná členka SOŠV Marianna Némethová-Krajčírová oslavuje vo štvrtok 75
Pôvodom Košičanka Marianna Némethová-Krajčírová (všeobecne nazývaná Marika) je dodnes najúspešnejšia športová gymnastka v slovenskej histórii. Prvého júna oslavuje 75. narodeniny.
Napriek tomu, že individuálnymi kovmi sa mohla pochváliť len na európskych šampionátoch (jej ďalšie medaily sa zrodili v súťažiach družstiev), patrila v druhej polovici 60. rokov minulého storočia k najlepším gymnastkám na svete. Trojnásobná olympionička a držiteľka dovedna šiestich medailí z vrcholných súťaží (dve striebra z OH, zlato a bronz z MS, dva bronzy z ME) prekonala svoju slovenskú predchodkyňu z predvojnových čias Matyldu Pálfyovú.
Kto je Marianna Némethová-Krajčírová
Fotografia z obdobia, keď Marika patrila medzi najlepšie športové gymnastky na svete.Narodená 1. júna 1948 v Košiciach. Zaslúžilá majsterka športu (od roku 1966), držiteľka čs. štátneho vyznamenania Za vynikajúcu prácu (1969), najúspešnejšia slovenská gymnastka 20. storočia (2000) a nositeľka titulu Športová legenda (2016). Počas športovej kariéry členka TJ BSP Vinohrady Bratislava.
Najväčšie športové úspechy:
OLYMPIJSKÉ HRY
Tokio 1964 – členka strieborného družstva, 22. vo viacboji
Mexico City 1968 – členka strieborného družstva, 9. vo viacboji, 4. v preskoku
Mníchov 1972 – členka 5. družstva, 18. vo viacboji.
MAJSTROVSTVÁ SVETA
Dortmund 1966 – členka zlatého družstva, 7. vo viacboji, 5. v preskoku,
Ľubľana 1970 – členka bronzového družstva, 20. vo viacboji, 5. na bradlách.
MAJSTROVSTVÁ EURÓPY
Amsterdam 1967 – bronzová vo viacboji aj na bradlách, 4. v preskoku aj v prostných bola štvrtá, 5. na kladine piata.
PREDOLYMPIJSKÉ PRETEKY
Mexico City 1967: členka zlatého družstva, 2. vo viacboji.
GENERÁLKA NA MS
Ľubľana 1969: 1. vo viacboji.
MAJSTROVSTVÁ ČSSR
získala 4 tituly medzi ženami, v Bratislave v roku 1970 absolútny.
Narodila sa s vykĺbenými nožičkami
Marika sa narodila v Košiciach. Na svet prišla s vykĺbenými nožičkami. Otec, ktorý bol vojak z povolania, ale telom i dušou športovec, sa s tým nezmieril a zaumienil si, že jeho dcéra musí dostať základy športovej gymnastiky, pretože práve tento šport môže pomôcť jej hendikep po čase napraviť.
„Do troch rokov veku som podľa lekárov na tom nebola zdravotne dobre, ale postupne sa vďaka rôznym cvičeniam môjho ocka všetko začalo zlepšovať. Často ma aj vešal na stromy... Som mu za to nesmierne vďačná. Jeho cvičenia som neskôr zužitkovala v gymnastike. Vypestoval vo mne veľkú silu. Síce kĺby mi nedovoľovali, aby som mala potrebný pohybový rozsah, ale nahrádzala som ho výbušnosťou, silou a rýchlosťou,“ povedala predčasom pre časopis Olympic.sk.
Do svetovosti vyrástla v Bratislave pod vedením Jána Čížika
Gymnastike sa Marika vedno s mladšou sestrou Dášou začala venovať v Bratislave, kam sa rodina presťahovala v roku 1956. Otec dcéram doma vymýšľal rôzne cvičenia. V byte na siedmom poschodí na Krížnej ulici mali veľkú chodbu, na ktorej postavil obom dcéram kladinu. Nemala predpísanú šírku desať centimetrov, bola o dva centimetre užšia.
„Občas v noci ma ocko zobudil a nechal ma prejsť po tej kladine. Využívala som ju dosť často, aj keď sa na nej nedali robiť veľké cviky. Bola výborná na stabilitu. Veľmi mi to pomohlo. Na veľkých pretekoch som síce mávala z kladiny rešpekt, ale nikdy som z nej nespadla,“ spomínala.
Do svetovej výkonnosti vyrástla Marika v Slavoji Vinohrady pod vedením trénera Jána Čížika. Ten ju viedol od jej jedenástich rokov. So sestrou najprv začínali cvičiť v Sokolovni na Hlbokej ulici, ale neskôr trénovali aj na škole na Vazovovej ulici.
„Už v tom čase to bola uznávaná škola, nebolo jednoduché sa tam dostať. Ale môj tréner Janko Čížik tam viedol gymnastický krúžok, a tak som tam mohla prestúpiť – a už rok predo mnou aj sestra, ktorá sa neskôr stala dorasteneckou majsterkou ČSR.“
Na OH 1964 v Tokiu v 16 rokoch najmladšia členka výpravy ČSSR
Z reprezentačného tímu ČSSR pred olympiádou v Tokiu jeho najmladšia členka Marianna Krajčírová vytlačila najstaršiu - olympijskú víťazku na kladine z Ríme 1960 a dvojnásobnú majsterku sveta Evu Bosákovú.
„Dievčatá z Čiech a Moravy ma medzi seba dobre prijali, necítila som žiadne znevýhodnenie. Vďaka povahe som sa rýchlo prispôsobila novému prostrediu. Navyše hneď sa ma ujala Věrka Čáslavská, bola mi akoby staršia sestra,“ spomína Marika.
Na OH 1964 v Tokiu bola Marika ako 16-ročná najmladšia členka československej výpravy. Málokto vtedy tušil, že jej tréningová motivácia vtedy bola vidina psíka. Totiž keď ako štrnásťročná vyhrala juniorské majstrovstvá ČSSR a zaradili ju do širšej reprezentácie žien, otec – dôstojník sa s ňou stavil, že ak sa prebojuje do olympijského tímu, bude si môcť do činžiaku vybrať šteniatko vlčiaka. To ju lákalo viac, než celá olympiáda...
Okrem slávnej Věry bol priamo v Tokiu jej „tútorom“ v olympijskej výprave 30-ročný kapitán futbalového tímu ČSSR Anton Urban. S odstupom rokov Marika priznala: „Ja som si ako šestnásťročná vôbec neuvedomovala, čo znamená účasť na OH. Až krátko pred mojimi prvými cvičeniami som začala viac vnímať atmosféru a celé olympijské dianie.“
Čáslavská v Tokiu získala tri zlaté medaily a Marika stabilným výkonom prispela k druhému miestu družstva. Vo viacboji obsadila 22. miesto. Celá sedmička našich strieborných gymnastiek však dostala len jednu-jedinú medailu. Až v roku 2017 im Český olympijský výbor dal vyrobiť repliky medailí. Vtedy už Čáslavská nežila... Na verejnej rozlúčke s najslávnejšou česko-slovenskou olympioničkou všetkých čias v septembri 2016 v Národnom divadle v Prahe bola Marika jednou z osobností, ktoré na ňu spomínali.
S družstvom v Dortmunde 1966 majsterka sveta
Po tokijskom rýchlom úspechu Krajčírovej výkonnosť ďalej rástla. Na svetovom šampionáte 1966 v Dortmunde sa podieľala na historickom víťazstve družstva ČSSR nad dovtedy suverénnym družstvom ZSSR, víťaziacim všade nepretržite od OH 1952. Oba tímy delilo len 38 tisícin bodu. Rusky Čáslavskej a spol. pri blahoželaní sľubovali odplatu o dva roky na olympiáde v Mexiku...
Vo viacboji Marika v Dortmunde skončila siedma, v preskoku piata. Preskok mala zo štyroch náraďových disciplín najradšej. Ako tretia na svete, po krajanke Bosákovej a Japonke Onovej, v ňom zvládla takzvanú letku. Na MS v Dortmunde ju predviedla ako jediná zo súťažiacich.
Dva individuálne bronzy z ME v Amsterdame a výborná predolympijská generálka
V životnej forme však bola Krajčírová o rok neskôr na európskom šampionáte v Amsterdame. Čáslavská tam predĺžila svoju neporazenosť a vybojovala si tak ako v Sofii 1965 všetkých päť zlatých, ale blysla sa aj Krajčírová – vo viacboji i na bradlách získala bronz, v preskoku a v prostných bola štvrtá, na kladine piata!
„Bolo úžasné vybojovať si finále na každom náradí a dvakrát stáť na stupni víťaziek po boku Věrky Čáslavskej,“ vyznala sa predčasom.
V tom roku mala Marika naozaj veľkú formu. Na predolympijských pretekoch v Mexico City (Čáslavská tam neštartovala) skončila druhá vo viacboji. Predstihla ju len sovietska hviezda Kučínská, až tretia za Slovenkou skončila ďalšia skvelá gymnastka ZSSR Petriková. A Slovenka bola aj členka družstva, ktoré triumfovalo o 20 tisícin bodu pred ZSSR.
Dráma pred OH v Mexico City a nezabudnuteľné privítanie
Niekoľko týždňov pred olympijskými hrami 1968 v Mexico City vtrhli do Československa vojská Varšavskej zmluvy, ktoré udusili „pražskú jar“ a demokratizačný proces. Naše gymnastky sa vtedy pripravovali v Šumperku. Na tréningoch zavládla po agresii ponurá atmosféra a gymnastky vôbec nevedeli, či sa na olympiádu pôjde.
Čáslavská, ktorá na jar podpísala manifest Dvetisíc slov, dogmatickými komunistami označený za kontrarevolučný, sa od družstva na nejaký čas radšej oddelila. Obavy z jej zatknutia spôsobili, že sa skrývala na chate Vřesová studánka v okolí Šumperku, kde na jej bezpečnosť dohliadali chlapi z horskej služby. Namiesto telocvične trénovala niekoľko dní v lese a aby si udržala na dlaniach mozole, vo veľkom prehadzovala lopatou uhlie...
V hlavnom meste Mexika sa však napokon zišli reprezentanti krajiny napadnutých aj štátov agresorov. Na otváracom ceremoniáli dostala naša výprava rovnaký aplauz, ako domáca. „Keď naša výprava vstúpila na štadión, všetci diváci povstali a mohutne aplaudovali. Takto nám vyjadrili veľkú podporu. Bol to nezabudnuteľný moment,“ spomína.
Obhajoba striebra s družstvom, v preskoku 25 tisícin od bronzu
Duel československých gymnastiek na čele s Čáslavskou a sovietskych s novou hviezdou Kučinskou pútal prvoradú pozornosť sveta. V súťaži družstiev vo fantastickej búrlivej atmosfére družstvo ZSSR napokon vyhralo len o 65 tisícin bodu. Marika je dodnes presvedčená, že rozhodkyne mali toto poradie pripravené vopred, aby Čáslavská a Československo nemohli vyhrať všetko.
Věra Čáslavská napokon získala z piatich individuálnych disciplín spolu štyri zlaté a jeden strieborný kov. Výborne sa držala aj jediná Slovenka v šesťčlennom tíme. Vo viacboji skončila Krajčírová deviata a v preskoku štvrtá - len 25 stotín od olympijského bronzu...
S odstupom času priznala, že na medailu by musela mať dlhšiu druhú fázu skoku. Cvičila však s veľkými bolesťami, pretože od príletu do Mexika ju sužoval veľký vred na stehne. V súťaži družstiev si pri cvičení na bradlách zo stehna vytrhla kus mäsa. Motivácia všetkých československých gymnastiek v súboji so súperkami, ktorých krajina nás okupovala, však bola bezhraničná a všetky dokázali siahnuť na dno síl – samozrejme, aj Marika.
Na záver mexických hier sa vedno s ďalšími členmi výpravy ČSSR zúčastnila na svadbe Čáslavskej s atlétom Josefom Odložilom v gigantickej katedrále Zócalo. Mexičania za plavovlasou kráľovnou hier šaleli. Desaťtisíce ľudí sa chceli dostať na svadobný obrad a každý by sa najradšej dotkol nevesty. Novomanželov museli chrániť naši zápasníci a vzpierači. Pre Krajčírovú to bol až stresujúci zážitok. „Povedala som si vtedy, že ak by som mala mať takúto svadbu, tak sa radšej nevydám,“ priznáva.
Z niekdajšieho benjamínka líderka bronzového družstva na MS
Po rozlúčke Čáslavskej sa Marike (v roku 1969 sa vydala a odvtedy súťažila pod priezviskom Némethová) otvorila cesta k tomu, aby sa stala domácou jednotkou, hoci konkurencia bola tvrdá. Československé gymnastky v tom čase predstavovali takú extratriedu, že najlepšie znamenali naozaj veľa aj v medzinárodnom meradle. Rok pred svetovým šampionátom 1970 v Ľubľane pri generálke na toto podujatie Krajčírová excelovala, keď triumfovala vo viacboji.
S Marikou ako líderkou - veď v tom roku získala titul absolútnej majsterky ČSSR - družstvo ČSSR získalo na MS 1970 v Ľubľane bronzovú medailu. K tímovému bronzu pridala Némethová štvrté miesto na bradlách. K medaile družstva prispela aj ďalšia Slovenka Ľubica Krásna (neskôr pod menom Rísová špičková medzinárodná rozhodkyňa). Odvtedy sa už žiadny zástupca slovenskej gymnastiky k svetovému cennému kovu neprebil...
Na Marikinej tretej olympiáde v Mníchove 1972 to však už nebolo také slávne. Pôvodne tam ani nechcela štartovať, ale nechala sa presvedčiť: „Bola som už staršia a mala som vďaka skúsenostiam usmerňovať mladšie dievčatá.“ V súťaži družstiev tím ČSSR už neatakoval medailové pozície. Klesol na piate miesto a jeho najstaršia členka vo viacboji skončila osemnásta. Potom ukončila pretekársku kariéru.
Trénerka viacerých reprezentantiek ČSSR, aj svojej dcéry
Následne Marianna Némethová-Krajčírová roky pracovala ako trénerka mládeže, v Bratislave viedla napríklad neskoršie reprezentantky ČSSR sestry Andreu a Miriam Hullové, či Denisu Šarmírovú.
Jej dcéra Marianna Némethová (ročník 1974) sa dostala do juniorskej reprezentácie, kariéru jej ukončilo zranenie. Neskôr sa vydala do Slovinska, pričom za manžela si vzala šéfa tamojšieho gymnastického zväzu. Ich dcéra, Marikina vnučka Zala Benediková, sa prebojovala so slovinskej reprezentácie.
Dvadsať rokov v Taliansku, po návrate práca s detičkami
Od roku 1992 Marika pôsobila 20 rokov v talianskom Pavone del Mella neďaleko od Brescie. Tam sa venovala hlavne rekreačnej gymnastike. Pred dovŕšením šesťdesiatky sa vrátila na Slovensko a niekoľko rokov sa venovala trénovaniu mládeže. Deti viedla v gymnastickej telocvični v bratislavskej Petržalke (odtiaľ sa na olympijské hry prebojovali Samuel Piasecký i Barbora Mokošová), ktorá nesie jej meno.
Slovenská gymnastická federácia zvolila Mariannu Némethovú-Krajčírovú za najlepšiu slovenskú gymnastku 20. storočia. Klub športových redaktorov jej v decembri 2016 udelil titul Športová legenda.
Na slávnosti v novej budove Slovenského národného divadla sa Marika vtedy zo zdravotných dôvodov (komplikácie po výmene bedrového kĺbu) nemohla zúčastniť, preto si ocenenie prevzala až v januári 2017.
„Chcela by som sa poďakovať všetkým redaktorom, ktorí má ocenili. Je to najväčšia pocta pre športovca a úžasný pocit. Bola som dojatá, keď mi povedali, že ma vyhlásia za Športovú legendu. Myslím si, že je to najväčšia pocta pre športovca, ktorý niečo dosiahol,“ povedala pri tejto príležitosti.
Krátko pred jubileom prijatie za čestnú členku SOŠV
Od Medzinárodného olympijského výboru dostala pred niekoľkými rokmi diplom Žena a šport. Slovenský olympijský výbor si Mariannu Némethovú-Krajčírovú v roku 2003 uctil udelením Strieborných kruhov SOV. V roku 2014 jej udelil Zlatý odznak SOV. A teraz koncom mája, krátko pred jej 75. narodeninami, bola prijatá za čestnú členku Slovenského olympijského a športového výboru.
V kontakte so SOŠV je neustále. Nielenže sa zúčastňuje na rozmanitých olympijských akciách, ale počas víkendov pôsobí ako sprievodkyňa návštevníkov Slovenského olympijského a športového múzea.
SOŠV jubilantke Marike Némethovej-Krajčírovej srdečne blahoželá!
