Šport a olympizmus
Bratislava
8 min. čítania

O pôsobení Vladimíra Černušáka, ktorého storočnicu sme si nedávno pripomenuli, v štruktúrach Československého zväzu telesnej výchovy píše Ján Holko

Ján Holko
V roku 1972 Vladimír Černušák ako podpredseda ÚV ČSZTV viedol československú výpravu na ZOH v Sappore. Na fotografii z olympijského sľubu výpravy v Prahe stojí vedľa krasokorčuliara Ondreja Nepelu, ktorý si v Sappore vybojoval zlatú medailu.
Foto
Archív SOŠM

V deň 100. výročia narodenia historicky prvého predsedu Slovenského olympijského výboru (SOV, na jeho čele stál v rokoch 1992 – 1999) a historicky prvého Slováka v Medzinárodnom olympijskom výbore (MOV) profesora Vladimíra Černušáka – 25. novembra – sa mal v priestoroch výstavnej siene Slovenského olympijského a športového múzea v Dome športu v Bratislave, nesúcej jeho meno, uskutočniť seminár venovaný tomuto významnému jubileu. Žiaľ, nepriaznivá pandemická situácia si vynútila jeho zrušenie. Postupne však zverejníme referáty, ktoré na seminári mali odznieť.

Autorom textu druhého referátu je bývalý športový novinár, neskôr významný športový funkcionár (okrem iného predseda Slovenského združenia telesnej kultúry) a dlhodobo publicista v oblasti športovej histórie Ján Holko. Jeho text zverejňujeme s drobnými redakčnými úpravami a s pridaním medzititulkov.

„Pred desiatimi rokmi dnešné Slovenské olympijské a športové múzeum vydalo v edícií ,Z depozitára múzea´ hodnotný dokument s názvom ,Vladimír Černušák´.

Počas slávnostného krstu rečníci spontánne porovnávali dve výrazne osobnosti  spoločenského života – profesora Vladimíra Černušáka a majstra Ladislava Chudíka. A v prítomnosti pána profesora vyjadrili svoje vnútorné presvedčenie: Čím je Ladislav Chudík pre slovenskú kultúru, tým ste Vy, pán profesor, pre slovenský šport. Výraznou a nezabudnuteľnou postavou, ktorá svojím životom prerástla svoju dobu, morálnou a rešpektovanou autoritou, ktorá rozdávala múdrosť, pohodu a nádej.

Pôsobenie Vladimíra Černušáka v športovom hnutí

Profesor Vladimír Černušák pri skladaní prísahy člena Medzinárodného olympijského výboru v roku 1982.
Foto
Archív SOŠM

Dovoľte, aby som pripomenul funkcie profesora Černušáka počas pôsobenia v štruktúrach Československého zväzu telesnej výchovy (ČSZTV):

člen predsedníctva Slovenského ústredného výboru (SÚV) ČSZTV od ustanovujúceho valného zhromaždenia v roku 1957,

predseda Slovenskej telovýchovnej organizácie (STO), neskôr predseda SÚV ČSZTV v rokoch 1969 – 1983

podpredseda ÚV ČSZTV v rokoch 1969 – 1983,

podpredseda Československého olympijského výboru v rokoch 1969 – 1992, vedúci čs. výpravy na ZOH 1972 v Sappore a 1976 v Innsbrucku.

Popri výkone funkcií v telovýchovnej organizácii bol Vladimír Černušák od roku 1981 členom Medzinárodného olympijského výboru, v rokoch 1976 – 1986 poslancom Slovenskej národnej rady, ďalej členom Výboru pre telesnú výchovu a šport vlády ČSSR a SSR a ďalších verejných inštitúcií.

Namiesto pokračovania na akademickej pôde prevzal funkcionársku zodpovednosť

Mám ťažkú úlohu na malom priestore vyjadriť prínos profesora Černušáka vo vedúcich funkciách v ČSZTV. Doteraz sa nikto nepokúsil zhodnotiť činnosť ČSZTV pre československý a slovenský šport, a tým ani jeho predstaviteľov.

Podľa môjho názoru sa v 70. rokoch vykonalo veľa užitočného pre  šport. Bolo veľkým šťastím pre slovenský šport, že v hektickom aj prelomovom období sa postavil na čelo Slovenskej telovýchovnej organizácie nekonfliktný a rozvážny typ človeka. Jeho voľba bola výrazom autority a politickej dôvery telovýchovnému odborníkovi.

Riaditeľa Výskumného ústavu FTVŠ UK zvolili za dekana fakulty a mohol pokračovať v úspešnej kariére na akademickej pôde. Napriek tomu uprednostnil pôsobenie v spolkovej sfére.

Vladimír Černušák na klosnku svojho funkcionárskeho pôsobenia v športe.
Foto
Ján Súkup

Pán profesor vyrástol z individuálneho športu – plávania, kde sa musel vždy spoliehať sám na seba. V práci však podporoval kolektívny prístup. Považujem za potrebné povedať, že spolupracovníkom vždy dôveroval. Nebol len náš šéf a líder. Určite sme mali pred ním rešpekt, ale súčasne sme oceňovali jeho ľudský prístup, podporu a pochopenie pri riešení rôznych situácií.

Športovci majú svoje vzory, ku ktorým sa verejne hlásia, Na funkcionárskej úrovni to tak často nebýva, ale v prípade pána profesora urobili viacerí výnimku.

Spisovateľ Ladislav Ballek voľakedy napísal: Aby mal človek šťastie, musí mať dobrých učiteľov. Toto šťastie ma v živote neobišlo. Šťastie má rôzne podoby, ale tie najkrajšie získa v ľudských vzťahoch.

Profesor Černušák sa ako predseda SÚV ČSZTV mohol oprieť o veľmi dobrých podpredsedov – Miroslava Červenku pre športu, Jána Školu a Gejzu Balogha pre ekonomiku, ale aj o široký aparát. Ako sme mi boli hrdí na neho, tak on bol hrdý najmä na tých, ktorí dokázali meniť športové predsavzatia na konkrétne skutky.

Významná podpora olympijským snahám vo Vysokých Tatrách

Športovci sa zapíšu do histórie merateľnými výsledkami, výsledky funkcionárov nie sú také čitateľné a často sú výsledkom kolektívneho úsilia. V pamäti slovenského športu sa zachovalo veľa top rozhodnutí, ktoré inicioval alebo na ktorých sa podieľal profesor Černušák.

Profesor Černušák pevne stál pri organizátoroch nezabudnuteľných majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970 vo Vysokých Tatrách. Zaslúžil sa okrem iného o upokojenie situácie okolo ich usporiadania. Niektorí politici totiž žiadali vzdať sa ich organizácie. Jedni na protest proti okupácií, iní z obáv z diváckych protestov voči reprezentantom ZSSR.

Úspech svetového lyžiarskeho šampionátu zdvihol kredit Tatier do nadoblačných výšin a stal sa z nich možný kandidát na hostiteľstvo zimných olympijských hier – sprvu dokonca už na rok 1980, ale po publikovaní zámeru Moskvy kandidovať na olympijské hry  1980 zmenenom na rok 1984.

Tatranskú prihlášku na usporiadanie ZOH 1984 mal profesor Černušák na zasadnutí Asociácie národných olympijských výborov (ANOV) v lichtenštajnskom Vaduze v roku 1977 so sebou, ale po rozhodnutí ÚV KSČ a telefonáte z Prahy ju nemohol odovzdať.

Prepájal šport s vedou a školstvom, aktívne propagoval pravidelný pohyb

Športu sa Vladimír Černušák aktívne venoval do pokročilého veku, na fotografii ako šesťdesiatnik na Bielej stope SNP.
Foto
Archív SOŠV

Profesor Černušák mal záujem prepojiť šport s vedou a školstvom. Ešte na FTVŠ UK pracoval v expertnej skupine, ktorá overovala účinnosť experimentálnych športových tried v individuálnych športoch. Viedol skupinu v plávaní.

Slovensko malo aj v tomto období ambície čo najviac sa podieľať na československej reprezentácií. K tomu mala prispieť progresívna práca s talentovanou mládežou, i finančná podpora slovenskej vlády na budovanie národných športových výberov a na ďalšie aktivity.

Podporoval aj masový rozvoj telesnej výchovy a športu. Prejavilo sa to nielen v úspešnom priebehu československých spartakiád a telovýchovných slávností, na plnení podmienok odznaku zdatnosti, utváraní odborov základnej a rekreačnej telovýchovy (ZRTV) a turistiky v telovýchovných jednotách, na ďalších aktivitách, ale aj v budovaní kontaktov s partnermi telovýchovného hnutia.

Pravidelný pohyb považoval za neoddeliteľnú súčasť životného štýlu a sám bol príkladom. Cvičil každý deň, ako priamy účastník SNP sa zúčastňoval na Bielej stope SNP. Keď sa rozbiehali pohybové aktivity v materských školách, nehanbil sa chodiť cvičiť so svojou vnučkou. A nezabudli sme ani na to, že keď bolo pekné počasie, zavolal šoféra, že príde do úradu pešo. Pohyboval sa celý život, vrchovato naplňoval olympijské ideály kalokagatie.

Šport bol uňho na prvom mieste, mal prirodzenú autoritu a rešpekt

Ako spomínajú jeho spolupracovníci, šport a jeho rozvoj boli u profesora Černušáka vždy na prvom mieste. Uvedomoval si, že bez utvárania adekvátnych podmienok nemôžeme napredovať.

Šport nebol vtedy odkázaný iba na dotácie zo štátu. ČSZTV zostavoval rozpočet z viacerých zdrojov. Významnú čiastku tvorili výťažky z podniku SAZKA, ktorá bola podnikom ČSZTV. Ale mali sme aj vlastné príjmy z hospodárskych zariadení Slovenskej organizácie ČSZTV. Počas jeho predsedovania bolo postavených viacero športových objektov a zriadení, vrátame Domu športu.

Vladimír Černušák bol excelentným predstaviteľom SÚV ČSZTV a slovenského športu vôbec. Šport ani vtedy nebol prechádzkou ružovým sadom a prinášal množstvo zložitých situácií a konzultácií.

Pán profesor bol známy tým, že nikdy nezvyšoval hlas, bol dobrým partnerom na rokovanie. Pokojným, trpezlivým prístupom  a silou argumentov získaval partnerov pre konštruktívne riešenie. Mal prirodzenú autoritu a rešpekt. Vážili si ho v Prahe, všade, kde zavítal. Po zásluhe sa stal prvým Slovákom v Medzinárodnom olympijskom výbore.

Profesor Vladimír Černušák svojím životným príbehom prerástol hranice svojej krajiny. Bolo pre nás cťou pracovať po jeho boku a učiť sa od neho. Nielen ako od predsedu, vysokoškolského pedagóga a vedca, ale aj ako od noblesnej osobnosti, ktorá zanechala hlbokú stopu.“

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri