Olympijskí medailisti už doma, Zedníka i Stümpela mrzí nevyužitá šanca získať bronz
Bratislava 2. marca (TASR) - Najcennejšia časť slovenskej olympijskej výpravy z kanadského Vancouveru je už na Slovensku. Krátko po polnoci z pondelka na utorok z prezidentského špeciálu na bratislavskom letisku vystúpili zlatá a strieborná biatlonistka Anastasia Kuzminová a jej bronzový kolega Pavol Hurajt spolu s trénerom Jurajom Sanitrom. Za nimi nasledovala deviatka hokejistov Rastislav Staňa, Ivan Baranka, Martin Štrbák, Martin Cibák, Marcel Hossa, Branko Radivojevič, Richard Zedník, Jozef Stümpel a jediný zástupca Slovnaft extraligy Žigmund Pálffy spolu s asistentmi trénerov Františkom Hossom a Ľubomírom Pokovičom i ďalšími členmi realizačného tímu. Nechýbal ani prezident SOV František Chmelár. Napriek pokročilému času ich pred letiskovou budovou čakalo asi päťdesiat mladých fanúšikov.
Po krátkom zvítaní priamo na letiskovej ploche sa v rukách medailistov objavili kytice kvetov a v útrobách letiska nasledoval prípitok šampanským. Pre Slovensko boli XXI. ZOH vo Vancouvri najúspešnejšími v histórii, keď jeho športovci získali zásluhou biatlonistov tri medaily každého lesku. Začala to Kuzminová, ktorá hneď v úvodný deň získala pre Slovensko historicky prvú zlatú medailu. A tak ako sa olympiáda začala, sa mohla aj skončiť. Len krôčik chýbal hokejistom, aby posledný deň túto zbierku rozšírili o druhý bronz. Po nádejne rozohratej partii s Fínskom, keď po druhej tretine viedli 3:1, bola skutočne na dosah. Záverečná tretina ale všetko zvrátila v ich neprospech a po prehre 3:5 zostalo len veľké sklamanie z nevyužitej šance.
Cítiť to bolo zo slov Richarda Zedníka. Pritom on už, na rozdiel Gáboríka či Mariána Hossu, vie, ako chutí medailový úspech z vrcholného podujatia. "Nielen Marián Gáborík alebo Marián Hossa, každý sme chceli tú olympijskú medailu získať," vyjadril sa útočník ruského Jaroslavľu. "Je to ale niečo iné ako medaila z majstrovstiev sveta. Na olympiáde sa zišli najlepšie poskladané mužstvá sveta a keby sa nám tam podarilo získať medailu, to by bolo niečo ohromné. Boli sme blízko a nás veľmi mrzí, že sa nám to nepodarilo."
Na otázku, či to bol najvydarenejší turnaj tejto generácie, uviedol: "Keby sme mali tú medailu, tak poviem, že určite. No potom, keď sme ju nezískali, je to ťažké hodnotiť. Ale s predvedenou hrou proti mužstvám s akými sme sa stretli, môžeme byť spokojní, hrali sme vyrovnané partie." K jeho najsilnejším mimošportovým zážitkom bolo stretnutie s dcérkou Elou. "Boli sme tam kvôli hokeju, takže veľa času na pozeranie iných športov sme nemali. Ja som si odniesol najsilnejšie zážitky z toho, že som mohol tráviť chvíľky so svojou dcérou."
Aj zo skúseného Jozefa Stümpela vychádzali z odstupom času slová len veľmi ťažko. "Určite nás to bude dlho mrzieť. Ťažko povedať čo sa tam stalo, teraz sa to jednoducho nedá vysvetliť. Verili sme si, že na to máme, že dosiahneme úspech, bohužiaľ to nevyšlo." V zložení v akom sa vo Vancouvri stretli, sa už zrejme nikdy nestretnú. "Čo sme si povedali na rozlúčku? Nič, len sme si zaželali zdravie. Každého z nás mrzí, že sme ten úspech nedosiahli, boli sme k tomu veľmi blízko. Život však ide ďalej." Program hokejového turnaja im nedovolil zavítať na iné športoviská so slovenskou účasťou. Napriek tomu bolo pre neho najemotívnejším zážitkom, keď videl triumf biatlonistov. "Žiaľ, na návštevy iných športov čas nebol. Samozrejme, že najviac ma potešilo, keď som videl v televízii ako sa darilo Nasti a Paľovi, obom sme držali palce, ale palce sme držali všetkým." Už v stredu pokračuje ruská KHL. "Určite nebude ľahké preorientovať sa. Je to náročné na cestovanie, veľký časový posun. Už za poldňa musím letieť a hneď má čaká zápas. No treba sa do toho vžiť," uviedol Stümpel pri pomyslení na najbližšie hodiny.
Marcel Hossa po tom, čo sa mladým fanúšičkám popodpisoval na slovenské dresy a spolu s nimi vyfotografoval, sa potešil z toho, že si na olympijskom turnaji mohol zahrať spolu s bratom Mariánom, aj keď to nemalo dlhé trvanie. "Nehralo sa mi s ním zle," povedal a dodal: "Ale ukázalo sa, že tam bola potrebná zmena. Tá určite tímu prospela. Bojovali sme, bolo tam srdce. Škoda, že tých dvadsať minút sme nedotiahli do víťazného konca." Na zápas s Fínmi ani on asi dlho nezabudne. "Čím viac nad tým ale budeme rozmýšľať, tým viac to bude mrzieť. Treba na to už zabudnúť, aj keď to nebude ľahké, keď viete, že dvadsať minút ste boli od medaily s dvojgólovým náskokom. Hlavne preto, že taká šanca už asi ťažko v živote pre nás príde, hlavne na olympiáde. Taký je však hokej, treba sa s tým zžiť a ísť ďalej."
Branka Radivojeviča ešte aj teraz mrzela nevyužitá semifinálová šanca s Kanadou, aj keď... "Hovorí sa, že šťastie sa prikloni k lepšiemu. Myslím si, že Kanada bola 50 minút lepšia, my sme mali výborných posledných desať minút. Škoda, že sme nedali ten gól skôr. Proti Fínom sme boli lepší, mali sme to dobre rozohrané, no tretiu tretinu sme si sami spackali. Boli sme veľa vylučovaní a to nás stálo bronzovú medailu."
