Šport a olympizmus
6 min. čítania

OLYMPIJSKÝ DEŇ: Dobrovoľníctvo prospieva duševnému zdraviu

Igor KOVÁČ

Olympijský deň každý rok umožňuje celému svetu zdieľať radosť zo športu. Oficiálne sa oslavuje na počesť výročia založenia novovekého olympijského hnutia 23. júna. Slovenský olympijský a športový výbor každoročne pripravuje viaceré aktivity, ktoré pripomínajú Olympijský deň. Pri ich organizovaní zohrávajú veľkú úlohu olympijské kluby pôsobiace v regiónoch. Počas júna si pripomenieme ich činnosť i predstavíme niektoré z nich.

Olympijská výchova v regiónoch stojí na základoch dobrovoľníctva

Aby sa olympijské ideály a hodnoty športu dostali k čo najširšej verejnosti a najmä, aby si ich osvojila mladá generácia, potrebujeme okrem silnej inšpirácie prostredníkov. O olympijskú výchovu sa v regiónoch starajú najmä olympijské kluby. Napriek nezanedbateľnej finančnej podpore zo strany SOŠV si ich činnosť stále zachováva štatút dobrovoľnosti. Členovia olympijských klubov ako dobrovoľníci vykonávajú rôzne činnosti a angažujú sa v rámci osláv Olympijského dňa i v ďalších aktivitách, ktoré organizujú počas roka. Dobrovoľnosť však so sebou nesie aj riziko, že kvalita a intenzita, s akou je činnosť klubov vykonávaná, môže byť rôzna.

Škandinávske krajiny sú všeobecne známe svojím ojedinelým prístupom k dobrovoľníckej činnosti. Podľa informácií Dánskeho olympijského výboru a Konfederácie športových zväzov (DIF) sa v marci 2017, napríklad, až 40 percent Dánov sa venovalo dobrovoľníckej práci počas posledných 12 mesiacov. Ak by sa k tomu prirátali aj tí, ktorí sa dobrovoľníctvu venovali aj predtým, podiel tých, čo participovali na dobrovoľníckej činnosti v niektorom období života, stúpne na 65 percent.

DIF ako jedna zo strešných organizácií dánskeho športu tiež uvádza, že v roku 2017 iba v rámci jeho štruktúr bolo v dobrovoľníctve aktívnych 470 922 ľudí. Ich pôsobenie v dánskom športe má mimoriadne dôležitú úlohu, či už v rámci športových klubov alebo pri organizácii domácich i medzinárodných športových podujatí. O význame dobrovoľníctva v dánskom športe svedčí aj skutočnosť, že ho DIF zaradila aj do svojej stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Dobrovoľníctvo sa totiž považuje, okrem zrejmých prínosov pre spoločnosť ako celok, aj za fenomén, ktorý má vedecky dokázaný pozitívny vplyv na fyzické a duševné zdravie dobrovoľníkov.

Podľa štúdie Wisconsinskej univerzity prospieva dobrovoľníctvo, napríklad, činnosti mozgu. Neurológ Richard Davidson, ktorý študuje vplyv emócií na činnosť mozgu, uvádza, že mozog sa správa úplne inak pri akte štedrosti, ako pri hedonistickom či ziskuchtivom čine. „Ak robíme niečo len sami pre seba, sú pozitívne emócie, ktoré prežívame, prchavé a závislé na vonkajších podmienkach. Naopak, ak robíme niečo nezištne pre druhých, pozitívne pocity majú dlhšie trvanie a presahujú okamih, kedy sme niečo urobili.“

Iná štúdia Exeterskej univerzity vo Veľkej Británii tiež zistila, že ľudia, ktorí sa venujú dobrovoľníckej práci, sú spokojnejší sami so sebou aj so svojím životom. Na základe analýzy 40 výskumov týkajúcich sa pôsobenia dobrovoľníctva zistili, že pomoc druhým zvyšuje celkový pocit pohody. Štúdia jasne poukázala na skutočnosť, že dobrovoľníctvo prospieva duševnému zdraviu a je účinnou prevenciou pred úzkosťami a depresiami.

Niektoré štúdie tiež uvádzajú, že dobrovoľná práca môže až o 20 percent znížiť úmrtnosť. Nezištná pomoc druhým má priaznivý vplyv na neuroendokrinný a imunitný systém celého organizmu, a tým aj na dĺžku života. Výskum skupiny dôchodcov ukázal, že dobrovoľnícka činnosť vykonávaná viac ako 200 hodín ročne znižuje riziko vysokého krvného tlaku. Iný výskum medzi mládežou zas poukázal na priaznivý vplyv dobrovoľníctva na duševnú pohodu i znižovanie hladiny cholesterolu či udržiavanie váhy.

Doktor John Rowe z Kolumbijskej univerzity v New Yorku na margo pozitívnych zdravotných účinkov nezištnej dobrovoľníckej činnosti priznáva, že existuje dostatok vedeckých informácií na to, aby mohla byť považovaná za významný prínos v rámci verejného zdravia. Tak, ako sa lekári pacientov pýtajú, či nefajčia, cvičia alebo sa zdravo stravujú, J. Rowe nevylučuje, že príde doba, keď podobne začnú odporúčať ako zdravotné opatrenie aj angažovanosť v dobrovoľníckych aktivitách.

AKO DEFINOVAŤ DOBROVOĽNÍCTVO?

Podľa dánskeho ministerstva sociálnych vecí je dobrovoľníctvo definované ako neplatená, dobrovoľne vybraná a organizovaná aktivita, vykonávaná z dôvodov solidarity a uskutočňovaná pre dobro spoločnosti viac ako pre dobro jednotlivca. Za dobrovoľnú činnosť však ministerstvo nepovažuje vykonávanie čestných funkcií v asociáciách a organizáciách, do ktorých bol kandidát riadne zvolený.

Pochopiteľne vo svete existuje rôzny pohľad na fenomén dobrovoľníctva. V snahe zjednotiť tieto rôznorodé prístupy vypracovala v roku 1999 celosvetová expertná skupina, reprezentujúca dobrovoľníctvo vo všetkých regiónoch sveta, jeho tri základné charakteristiky:

1. Dobrovoľníctvo je aktivita, ktorá nie je vykonávaná primárne pre finančný zisk, aj keď môže zahŕňať náhradu nákladov spojených s jej výkonom, prípadne symbolickú odmenu;

2. Dobrovoľnícke aktivity sú vykonávané dobrovoľne, na základe individuálnej, slobodnej vôle;

3. Dobrovoľnícke aktivity prinášajú prospech inému človeku ako dobrovoľníkovi alebo sú prospešné spoločnosti vo všeobecnosti, pričom sa uznáva, že dobrovoľníctvo prináša signifikantný benefit aj pre dobrovoľníka.

Za dobrovoľníctvo sa tak vo všeobecnosti považuje neplatená, uvedomelá činnosť, ktorá je vykonávaná z vlastnej vôle, v prospech druhých. Dobrovoľník je človek, ktorý bez nároku na finančnú odmenu venuje svoj čas, svoje schopnosti, vedomosti a energiu v prospech iných ľudí alebo spoločnosti.

Projekt
Olympijský deň
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri