Ôsmeho augusta oslávi sedemdesiatku brankár zlatého tímu futbalistov ČSSR na OH 1980 v Moskve a bronzový z ME 1980 Stanislav Seman
Bývalý futbalový brankár Stanislav Seman je v našich končinách unikát. V histórii je len jeden z dvoch Slovákov s olympijským zlatom z kolektívneho športu (na OH 1980 s ním bol v zlatom družstve ČSSR ešte František Kunzo), ako jediný Slovák pridal k olympijskému zlatu aj bronz z majstrovstiev Európy (v Taliansku 1980) a ako jediný Slovák si zahral na všetkých najväčších turnajoch, keď k účasti na OH a ME 1980 pridal aj účasť na majstrovstvách sveta (v Španielsku 1982). Košický rodák Stanislav Seman oslavuje 8. augusta sedemdesiatku.
Talent preukázal Seman už v mladom veku. Päťkrát si obliekol juniorský reprezentačný dres ČSSR. V Lokomotíve Košice sa brankársky učil od Antona Flešara, ktorý sa svojho času prebojoval až do „áčka“ ČSSR. Počas vojenčiny v Dukle Banská Bystrica sa v bránke striedal s podobne kvalitným Pavlom Michalíkom, ktorý tiež chytal aj za A-tím ČSSR. Napokon sa fúzatý Košičan sám dostal na úroveň, že v bránke mohol vyučovať iných. Bez jeho výdatného prispenia a „čarovania“ v bránke by sa historické olympijské zlato – jediné pre Československo v kolektívnom športe za desaťročia existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov - pravdepodobne nezrodilo...
Vo federálnej lige Seman odchytal za Lokomotívu Košice a Dukla Banská Bystrica 241 zápasov, s „Loky“ dvakrát získal Československý pohár. Ako 32-ročný odišiel na tri roky pôsobiť do cyperského klubu Nea Salamina Ammochostu.
Po skončení kariéry sa venoval trénovaniu brankárov v rôznych slovenských, ale aj zahraničných kluboch, i pri reprezentačnom tíme Slovenska do 21 rokov. Trénersky sa podpísal na raste takých brankárov, ako napríklad Ladislav Molnár, Kamil Čontofalský, či Dušan Kuciak.
Na olympiáde predviedol životné výkony
Dlhoročný brankár Lokomotívy Košice Stanislav Seman patril k najväčším oporám nášho zlatého tímu na olympijských hrách 1980 v Moskve. V olympijskom turnaji ukázal veľkú formu. Všetkých šesť zápasoch odchytal bez striedania a druhého brankára tímu Netoličku odsúdil na večné zahrievanie lavičky – bol to jediný zo sedemnástky zlatých medailistov, ktorý si na olympiáde vôbec nezahral... Nečudo, veď Seman v bránke exceloval. Počas 540 minút inkasoval len jeden gól - od Nigérijčana Nwesu, potom si celých 370 minút uchoval čisté konto.
Pripomeňme výsledky tímu ČSSR v olympijskom turnaji – v B-skupine, ktorá sa hrala na Kirovovom štadióne v Leningrade, s Kolumbiou 3:0, s Nigériou 1:1 a s Kuvajtom 0:0, vo štvrťfinále s Kubou 3:0, v semifinále už v Moskve na štadióne Dinama s Juhosláviou 2:0 a vo finále 2. augusta na moskovskom štadióne Lužniki s obhajcami zlata z NDR 1:0. O finálovom víťazstve rozhodol gólom v 77. minúte Jindřich Svoboda. Nemenej dôležitou postavou zápasu o zlato však bol aj Seman, ktorý bol podľa kapitána Luďka Macelu oporou v každom zápase, ale vo finále bol „priam skvelý“. Aj v semifinále na štadióne moskovského Dinama však žiaril, keď Juhoslovanom zlikvidoval štyri gólové šance.
„Každý zápas bol ťažký, ale najviac mi dalo zabrať semifinále proti Juhoslávii. Hrali za ňu skvelí hráči, viacerí si tiež zahrali na ME v Taliansku. Vo finále to nebolo až také ťažké, pretože sme už mali istotu minimálne striebra. Hrať finále na olympiáde síce určite nebolo psychicky ľahké, ale už som bol pokojnejší,“ zaspomínal si Stanislav Seman, keď sme pred dvoma rokmi telefonovali v súvislosti s výročím moskovského triumfu.
Takmer všetko, čo si z olympiády naživo pamätá, sa spája s futbalom. V Leningrade, kde náš tím odohral štyri zápasy, bývali totiž len štyri futbalové mančafty, žiadni ďalší olympionici. A v Moskve našich čakali už len dva kľúčové zápasy, na ktoré bolo treba sa plne skoncentrovať. Pritom finále sa hralo až v predposledný deň OH.
„V dedine sme si trochu užili olympijskú atmosféru, ale na žiadnu súťaž sme sa nedostali. Všetko sme sledovali len v televízii. Ale aspoň sme si vychutnali záverečný ceremoniál. Bol to jedinečný zážitok, spojený so silnými emóciami. Pochopiteľne, na olympiáde to bolo výrazne odlišné, než som zažil na majstrovstvách sveta aj Európy, kde náš tím mimo zápasov a tréningov bol v hotelovej izolácii. Celá olympiáda bola na tú dobu veľkolepá a pre nás futbalistov niečo extra,“ spomínal v rozhovore spred dvoch rokov Stanislav Seman.
Športovú hodnotu moskovského turnaja síce znižuje fakt, že tieto olympijské hry zažili výrazný bojkot zo strany Západu, ako aj notoricky známa futbalová realita, podľa ktorej je kvalita družstiev na OH vo všeobecnosti nižšia ako na majstrovstvách sveta či Európy, kde hrajú tie najväčšie hviezdy, ale aj tak – olympijské víťazstvo je raz a navždy olympijské víťazstvo...
Treba povedať aj to, na OH 1980 hrali viacerí skvelí futbalisti medzinárodného mena – za ČSSR napríklad Vízek, Berger, Lička, Radimec, Štambacher, za NDR Rudwaleit, Terletzki, za ZSSR Dasajev, Čivadze, Chidiatulin, Bessonov, Čerenkov, Baltača, Oganesian, za Juhosláviu zase Pantelič, Gudelj, Ivkovič, Primorac, či bratia Vujovičovci. Tieto štyri tímy sa výkonnostne výrazne oddelili od ostatných. Medzi 16 účastníckymi krajinami bolo z vtedajších futbalovo silných krajín už len Španielsko.
Pre históriu pripomeňme medailové tímy z OH 1980 v Moskve: 1. ČSSR (Seman, Netolička – Václavíček, Macela, Mazura, Rygel, Kunzo, Radimec, Rott, Štambacher, Němec, Berger, Svoboda, Šreiner, Vízek, Pokluda, Lička), 2. NDR, 3. ZSSR.
Krátko pred zlatom z OH bronz na ME, dva roky po hrách štart na MS
Na rozdiel od ďalšieho slovenského člena zlatého tímu ČSSR Františka Kunza sa Stanislav Seman dokázal prebojovať aj do A-tímu ČSSR, vedeného slovenským trénerom Jozefom Venglošom. V bránke „áčka“ stál dovedna v 15 medzištátnych zápasoch. V olympijskom výbere ČSSR v rokoch 1977 – 80 odchytal 13 zápasov.
V roku 1980 Seman zvládol pozoruhodný „dvojboj“ – len niekoľko týždňov pred olympijským zlatom sa radoval z bronzu na majstrovstvách Európy! Okrem neho si na oboch podujatiach zahrali aj Česi Štambachr, Vízek, Berger a Lička, na ME dostal v bránke šancu aj Netolička.
Znovu citát z nášho rozhovoru pred dvoma rokmi: „Išiel som na olympiádu s radosťou. Bolo to po majstrovstvách Európy v Taliansku, kde sme získali bronz. Na ME som odchytal len zápas proti Grékom. V ňom som sa zranil a už som si ďalej nezahral. Mal som síce medailu, ale tešil som sa, že na olympiáde si vynahradím to, čo som nemohol absolvovať na ME. Lekár MUDr. Ján Michalko ma pred Moskvou dal perfektne dohromady. Na olympiáde som sa už cítil dobre, v pohode. A forma mi tam gradovala. Keďže sme získali zlato, je to mňa krásna spomienka.“
Seman štartoval aj na majstrovstvách sveta 1982 v Španielsku. Tie sa však skončili pre nás neslávne a po nich ako tridsiatnik z reprezentácie vypadol. Je však jediný slovenský futbalista vôbec, ktorý si zahral na majstrovstvách sveta, Európy i na olympijských hrách, a jediný, ktorý má medailu ME aj z OH.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantovi Stanislavovi Semanovi srdečne blahoželá!
