Posledný rozhovor Dušana Danka: „Verím, že raz budeme všetci ťahať za jeden povraz“

Dušan Danko sa stal trénerom seniorskej reprezentácie v septembri 2018, keď na poste nahradil úspešného Jozefa Ďurisa. Predtým pôsobil na trénerskej stoličke mladíkov do dvadsať rokov, s ktorými vybojoval dve zlaté medaily z vrcholových šampionátov. Z majstrovského titulu sa dvakrát tešil aj ako hráč. V rozhovore nám porozprával o zostavovaní tímu, o posilách reprezentácie z radu hokejistov, ale aj o cieľoch Slovenska na blížiacich sa majstrovstvách sveta, ktoré bude hostiť košická Steel Aréna 14. až 22. júna 2019.

V čase realizácie tohto rozhovoru, sme ani len netušili, že našu hokejbalovú reprezentáciu na tohtoročnom šampionáte už nepovedie a že to bol zrejme posledný rozhovor, ktorý médiám poskytol. V pondelok 6. mája Dušan Danko podľahol ťažkej chorobe. Jeho blízkym a celej hokejbalovej rodine v mene Slovenského olympijského a športového výboru vyjadrujeme úprimnú sústrasť.

Ako ste sa dostali k reprezentácii seniorov?

Po troch tituloch majstra sveta sa predošlý tréner rozhodol odísť a s ním skončilo aj niekoľko výnimočných hráčov, dosť ťažko nahraditeľných. Keďže sme spolu s asistentmi doteraz pôsobili pri U20  a mali sme nejaké úspechy, tak sme boli oslovení výkonným výborom, či by sme nezobrali aj pozíciu v A-tíme. Uvažovanie bolo krátke a na túto pozíciu sme reflektovali jednoznačne. V mužstve mám ešte veľa spoluhráčov z môjho účinkovania v reprezentácii, dokonca niektorí sú ešte vekovo starší ako ja, čo ale vôbec neberiem ako hendikep. Mám vynikajúcich asistentov, či už Mariana Gregoríka, alebo Mojmíra Hojera. Našou úlohou je vytvoriť jeden kolektív, jednu rodinu, ktorá bude spolu vychádzať aj mimo ihriska.

Mohli by ste popísať priebeh prípravy mužstva na šampionát?

Absolvovali sme dve medzinárodné merania síl. Najprv to bol na konci roku 2018 dvojzápas s Českou republikou a vo februári zase Turnaj troch krajín, kde sa pridalo aj Švajčiarsko. Momentálne nás 25. mája čaká jednodňové sústredenie v Žiline. Bude pre hráčov, ktorí nepostúpili do play-off, respektíve vypadli v prvom kole. Ďalšie sústredenie nás čaká po 2. kole play-off, ktoré bude ešte bez účasti finalistov. Kalendár je veľmi plný, tak veríme, že po skončení ligy sa nám podarí stretnúť sa ešte minimálne raz už v kompletnom zložení.

Prišlo k omladeniu kádra, ako sa zatiaľ formuje zostava na šampionát?

Káder sa omladil, ale paradoxne nám pribudli hráči, ktorí by už pomaly spĺňali kategóriu Masters. Vyberali sme podľa aktuálnej výkonnosti a podľa vhodnosti na jednotlivé posty. Hráči vedia, ktorí z nich sú v širšej nominácii a ešte tam je otvorené jedno miesto pre nejakú hokejovú posilu. Na šampionát pocestujeme v zložení 22 hráčov do poľa a traja brankári.

Po skončení Stanislava Petríka je otvorená otázka brankára, dá sa vôbec zohnať na tento post adekvátna náhrada?

Vždy, keď sa s niekým stretnem a bavíme sa o hokejbale, padne téma gólmanov. Na Slovensku je veľa dobrých brankárov a budeme musieť vyberať z nich, tak veríme, že to potvrdia aj na šampionáte. Dôležité je, aby si udržali stabilnú výkonnosť. Momentálne ich je v hre ešte možno šesť, či sedem. Veríme, že aspoň jedného hokejového gólmana do mužstva pritiahneme. Denis Godla, Patrik Polc alebo Jaro Halák by boli určite veľkou posilou.

Komunikovali ste teda aj s gólmanom Godlom, ktorý sa však dlhšiu dobu hokejbalu nevenoval. Mohol by byť práve on oporou v bránke?

Áno, Denis bol oslovený a veríme, že túto kapitolu ešte neuzavrel. Teraz je v hre o hokejové majstrovstvá sveta a viem, že ešte nemá podpísanú hokejovú zmluvu na budúcu sezónu, tak mu dávame čas. Denis sa na svoju adresu veľmi skromne vyjadril, že hokejbal dlho nechytal a nevie, či by mu loptička nerobila problémy. Ale kto Denisa niekedy videl chytať, vie, že polovicu tréningu by si zvykal na loptičky a druhú polovicu by už ani jedna loptička za jeho chrbát neprešla.

Ako je to s hokejistami v hokejbale? Čo musia najviac doháňať a v čom naopak spočíva ich sila?

Čo sa týka hokejistov, aj tam sme v štádiu riešenia, koho áno, koho nie. Bohužiaľ, tento rok sa tak vyvŕbilo play-off, či už hokejové, alebo hokejbalové, že hokejisti, nad ktorými sme uvažovali, nestihli odohrať ani jeden ligový zápas. Teraz bude len na nás tréneroch, ako sa s tým popasujeme a koho zaradíme do mužstva. V čom spočíva ich sila? S niektorými z nich by pre súpera bola veľmi nebezpečná presilovka, čo je zároveň aj odpoveď na vašu otázku. Práve štandardné situácie by boli prínosom ich tam mať.

Hovorí sa o tom, že na šampionát majú záujem prísť Slovák, Chovan aj tradičná opora Patrik Svitana. Boli by pre tím povzbudením?

Patrik Svitana, Miško Chovan aj Marek Slovák by boli vzpruhou pre tím a určite by vzbudzovali aj rešpekt súperov, keďže tieto mená sa objavujú aj v hokejovej reprezentácii. Veľmi dobre poznáme ich kvality, takže ak potvrdia svoju chuť reprezentovať, niektorí z nich sa tam určite objavia. Ešte máme jeden strelecký skvost, ktorý začal na konci sezóny v Martine, tak uvidíme, ako vydrží forma jemu. Hokejbal mu chutí a robí radosť aj nám trénerom.

Aké sú ciele Slovenska? Bude sa akékoľvek umiestnenie okrem získania zlata považovať za neúspech? 

Začnem od konca. Pri súčasnej situácii a kvalite Česka, Kanady a USA je každá medaila obrovský úspech. Na šampionát ideme v pozícii veľkého favorita. V pozícii trojnásobného majstra sveta sa očakáva, že sme jasným ašpirantom na ďalšie zlato. My však ideme na turnaj s veľkou pokorou a rešpektom a nie preto, že sa to tak hovorí, ale preto, že to tak cítime. Veľakrát o úspešnosti a neúspešnosti turnaja rozhodujú maličkosti, šťastena, drobná chybička. My urobíme všetko pre to, aby sme po turnaji mohli chodiť so vztýčenou hlavou a povedali si, že sme urobili maximum pre náš spoločný úspech.

Ako vy osobne hodnotíte záujem o hokejbal zo strany médií?

V porovnaní s Českou republikou je to podstatne slabšie. Tam sa televízne prenosy vysielajú na športovom kanáli počas celého roka. O hokejbale sa v Česku píše viac, ale dôvod, prečo je to tak, vysloviť neviem. Tento rok, keďže sú ešte na Slovensku aj MS v hokeji a sú pred nami, tak vieme len veľmi ťažko preniknúť do médií ešte pred začatím hokejového šampionátu. Len, bohužiaľ, neviem, či už potom nebude na propagáciu málo času.

V akom stave sa momentálne nachádza slovenský hokejbal?

Veľmi ťažká otázka. Neviem, či som na ňu kompetentný odpovedať. Vymenilo sa vedenie v únii, snažia sa očistiť  meno hokejbalu od rôznych neprávd a fantazmagórií. Financie od štátu sa každoročne stenčujú. Paradoxne vtedy, keď sú výsledky najvýznamnejšie. V tomto športe je aj veľa neprajníkov, ktorí dobrej reputácii nepridávajú. Verím však, že sa to raz zmení a všetci budeme ťahať za jeden povraz a nie proti sebe.

Keďže ste v minulosti pôsobili v mládežníckych organizáciách, je na mieste otázka, aké má slovenský hokejbal vyhliadky do budúcnosti. Je tu dosť mladých talentov? Majú deti záujem o tento šport?

Bohužiaľ, nevidím to veľmi ružovo. Čoraz menej družstiev hrá v dorasteneckých ligách, talentov je stále menej a menej. Deti radšej vyhľadávajú inú činnosť, ako je šport, a to sa netýka iba hokejbalu. Hokejisti sa síce po skončení sezóny k nám pridávajú, ale to je veľmi málo. Na východe Slovenska je situácia lepšia, stred Slovenska si drží taký svoj slabší štandard a na západe Slovenska je to veľká bieda, pričom práve tu je najviac detí.