Pre nádejných športovcov - juniorov SOŠV v duchu hesla „Sme jeden tím“ v Šamoríne zorganizoval premiérové JOT Games, prepájajúce vzdelávanie, športovanie a zábavu
Buď priamo pod hlavičkou Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) či Nadácie SOŠV, alebo s ich podporou sa realizuje viacero projektov pre slovenských mladých talentovaných športovcov. Medzi nimi dominujú Juniorský olympijský tím (JOT) a nadačný grantový projekt „Ukáž sa!“. Ale podpore sa teší napríklad aj projekt boxerskej akadémie Tomáša „Kida“ Kovácsa. Predovšetkým pre účastníkov týchto projektov SOŠV v spolupráci so svojou marketingovou spoločnosťou SOM, a.s., pripravil niečo nové – JOT Games v duchu ústredného hesla SOŠV „Sme jeden tím“. Toto podujatie osobitne podporili poisťovňa Kooperatíva a spoločnosť Lynx.
Premiéra týchto hier pre juniorov sa odohrala 5. a 6. augusta v krásnom prostredí Olympijského tréningového centra X-Bionic Sphere v Šamoríne. Vychutnalo si ju 17 mladých športovcov vo veku 16 – 19 rokov: rýchlostní kanoisti Matúš Jedinák (vlani strieborný v K1 na 200 m na MS juniorov), Katarína Pecsuková (strieborná v K1 na vlaňajších OH mládeže) a Jessica Zatlkajová, vodná slalomárka Emanuela Luknárová (víťazka OH mládeže 2018 v C1, k tomu aj bronzová v rýchlostnej kanoistike), karatisti Adi Gyurik (dvojnásobný kadetský majster Európy), Marek Šimun a Roman Hrčka, džudistka Nina Geršiová (bronzová na EYOF 2017), atléti Ľubomír Kubiš, Viktória Forster a Elena Dušková, triatlonistka Kristína Jesenská, zjazdová lyžiarka Rebeka Jančová, akrobatický lyžiar Michal Oravec, boxeri Marek Šimun, Roman Hrčka a taekwondistka Gabriela Briškárová. Každý dostal možnosť na JOT Games zobrať so sebou buď trénera, alebo rodiča.
JOT Games – to je vlastne team building, na ktorom sa mladí športovci z rôznych odvetví môžu navzájom spoznať (predsa „Sme jeden tím“), dozvedieť sa niečo dôležité pre svoju športovú kariéru aj život, inšpirovať sa „živými“ príkladmi veľkých športových osobností, a popri tom si spoločne zašportovať (v bazéne, na toboganoch, či v posilňovni) a aj sa zabaviť (pri vodnom póle na nafukovacích kolesách, na vodnej prekážkovej dráhe Aqua Ninja, pri súbojoch o to, kto sa udrží na nafukovacom plameniakovi či jednorožcovi, pri zápase sumo v špeciálnych nafukovacích odevoch, aj v tzv. escape room), to všetko v parádnom prostredí X-Bionic Sphere s výborným ubytovaním aj stravou.
V predošlých rokoch SOŠV organizoval podobné semináre pre našich kandidátov štartu na OH či ZOH. Teraz ich rozšíril aj na juniorov, pričom program prednášok, ale aj športových a zábavných aktivít, bol prispôsobený ich veku. Je to ilustrácia celkového záujmu SOŠV a Nadácie SOŠV o naše mladé športové talenty a ich celkový rast, nielen športový, ale aj osobnostný.
Prednášky o médiách, sociálnych sieťach, networkingu, aj o boji proti dopingu
Prvou témou pondelňajších prednášok v Tuli Cinema boli Sociálne siete. Jord Nikov z reklamnej agentúry Work&Hugs pre mladých športovcov napríklad zdôraznil, že sociálne siete im dávajú možnosť prezentovať vlastné videnie sveta aj športu. A ak sa ich prostredníctvom vedia výrazne zviditeľniť, tak im poskytujú nové príležitosti, vrátane možnosti získať sponzorov.
Bývalé tenistky Martina Suchá a Klaudia Malenovská z Balin Clubu v prednáške na tému Networking upozorňovali, že športovci sa už v juniorskom veku musia pripravovať na zlomový bod, keď sa ich športová kariéra raz skončí a na uľahčenie vstupu do „nového života“ si postupne budovať sieť kontaktov. Doplnili ju interaktívnou časťou so zapojením samotných športovcov do scénky, keď mladý športovec, ktorý sa po ukončení športovej kariéry chce venovať grafickému dizajnu, s využitím príhovoru trénera chce osloviť svojho doterajšieho sponzora s prosbou o pomoc pri štarte novej kariéry.
Utorňajšie prednášky otvorila téma Antidopingu v podaní riaditeľky Antidopingovej agentúry SR Žanety Csáderovej a vedúceho oddelenia ADA SR pre testovanie a prevenciu Tomáša Ragáča. Hovorili o celom systéme antidopingových kontrol, o právach a povinnostiach športovcov pri ich realizácii, o rizikách pri konzumácii výživových doplnkov, aj o terapeutických výnimkách.
Nasledovala téma Mediálny tréning, ktorej sa zhostil Ľuboš Schwarzbacher z komunikačnej a PR agentúry Hugo Bach. Mladým športovcom vysvetlil, že médiá sú prostriedok, cez ktorý sa šport „predáva“, upozornil ich, že v online svete sa nič neutají (teda ani medializované hriechy dávnejšej minulosti), že osobne zodpovedajú za to, čo hovoria, píšu a „postujú“ (a môžu za to čeliť aj disciplinárnym postihom), ale aj na to, že boj s médiami nemôžu vyhrať a mali by sa ich snažiť využiť vo svoj prospech jasnými, presnými a stručnými formuláciami vyjadrení či odpovedí. Zdôraznil, že na správanie reprezentantov má verejnosť prísnejšie kritériá, než na „bežných“ športovcov.
Slabá finančná gramotnosť športovcov a úprimná spoveď Borisa Valábika o chybách mladosti
O Finančnej gramotnosti (pod názvom „Chceš byť ako Michael Jordan, alebo Boris Becker?“) hovoril zástupca Slovenskej sporiteľne. Upozornil, že mnohí profesionálni športovci, hoci počas vrcholnej kariéry výborne zarábali, po jej skončení končia neraz veľmi zle. Ilustroval to na príkladoch z veľkých profesionálnych súťaží basketbalu, ľadového hokeja, bejzbalu a amerického futbalu v zámorí. Množstvo hráčov, hoci zarábali vysoko nad bežné pomery, krátko po ukončení pôsobenia v týchto súťažiach musí vyhlásiť osobný bankrot. V prípade hráčov amerického futbalu v NFL dokonca až 78 percent do dvoch rokov po ukončení kariéry zbankrotuje! Podobne zle dopadol aj niekdajší bývalý legendárny nemecký tenista Boris Becker, ktorých už ako 17-ročný vyhral Wimbledon a počas kariéry zarobil okolo 200 miliónov dolárov. Naopak, niekdajší najlepší basketbalista sveta Michael Jordan svoje veľké zárobky investoval rozumne, a jeho súčasný majetok sa blíži k hodnote dvoch miliárd doládov.
Na poslednú prednášku nadviazala debata s bývalým hokejistom NHL, dnes policajtom a televíznym komentátorom Borisom Valábikom. Do zámoria odišiel už ako 17-ročný a zmaturoval až vo veku 22 rokov len pod veľkým tlakom svojej mamy – sám maturite neprikladal dôležitosť. Ale prezradil, že keď sa chcel nedávno zamestnať na polícii, zistil, že ju potrebuje aj tam... Veľmi úprimne a otvorene hovoril o svojich chybách z mladosti, najmä o nerozumnom míňaní peňazí na zbytočnosti (niekoľko áut, drahé večere a pod.) v čase pôsobenia v NHL.
„Keď mi mama hovorila, že musím aj šetriť, neveril som jej. Pre mladého človeka je svet gombička a špičkový športovec je na tom o to horšie, že žije takpovediac v bubline,“ priznal a dodal: „Žiaľ, finančnej gramotnosti a s nimi súvisiacim problémom športovcov sa venuje malá pozornosť. Som tu pre to, aby ste vy mladí nerobili tie isté chyby, ako kedysi ja. Bol som hlúpy. Jediné moje rozumné rozhodnutie z mladších liet bolo, že som začal stavať dom.“ Viac sa o tom, čo Boris Valábik povedal účastníkom JOT Games, dozviete TU.
Cenné rady od legendy Martiny Moravcovej
Celkove najväčší záujem účastníkov JOT Games vzbudili práve debaty so športovými osobnosťami. V pondelok večer otázky našej legendárnej plavkyni Martine Moravcovej (práve tento týždeň vedie v Šamoríne svoj tradičný plavecký kemp), najlepšej slovenskej lukostrelkyni Alexandre Longovej a bývalému úspešnému profesionálnemu boxerovi, dnes trénerovi a funkcionárovi Tomášovi „Kidovi“ Kovácsovi kládol najprv mediálny riaditeľ SOŠV Ľubomír Souček a potom sa pýtali aj účastníci JOT Games. Reč bola hlavne o tom, ako dve olympioničky zvládali prechod z juniorského do seniorského veku, aj ako dokázali spojiť vrcholnú športovú kariéru s veľmi úspešným vysokoškolským štúdiom, resp. ako boxerský tréner pracuje s mladými športovcami.
Martina Moravcová šesťkrát získala titul Športovca roka na Slovensku. Na konte má 68 medailí z vrcholných súťaží, vrátane dvoch strieborných olympijských zo Sydney 2000. Sedemnásobná majsterka sveta a 22-násobná majsterka Európy patrí medzi najväčšie postavy v slovenskej športovej histórii. Čo povie, má váhu. Pritom dokázala to, čo jeden z milióna – popri tomu, že sa na dlhé roky prebojovala do absolútnej svetovej špičky vo „veľkom“ športe, vyštudovala s vynikajúcim prospechom špičkovú školu v zahraničí – Southern Methodist University v texaskom Dallase.
„Môj odchod do USA bol riskantný krok, ale povedala som si, že keď už z toho plávania nemám peniaze – vtedy v ňom žiadne neboli, tak nech aspoň získam kvalitné vzdelanie. Bola som doma demotivovaná a hovorila som si, že vonku to horšie byť nemôže. Zlyhanie nepripadalo do úvahy,“ hovorila Moravcová na margo svojho odchodu na štúdium v USA v roku 1995, a dodala: „S odstupom času veľmi ľutujem, že som neodišla hneď po skončení gymnázia, ale až o rok neskôr. Ten posledný rok doma som sa trápila. Bývala som v Piešťanoch, trénovať som chodila do Bratislavy a na vysokú školu do Bratislavy. Celé to tu nikam neviedlo, stagnovala som. Mala som zariskovať a odísť o rok skôr. Dám vám radu – ak veríte tomu, že doma ste už dosiahli maximum, čo sa dalo, nebojte sa ísť inde. Keď potrebujete nejakú zmenu, neodkladajte ju.“
Martina Moravcová hovorila účastníkom JOT Games i o veľkej dôležitosti správnej techniky pohybu pre športovcov, aj o tom, odkiaľ sa v nej brala mimoriadna tvrdosť voči sebe a schopnosť ísť proti bolesti tak, ako to iní nedokázali. Viac sa o jej radách mladým športovcom môžete dočítať TU.
Longovej ilustrácia, že pri dobrej organizácii času sa dá naraz stíhať veľa vecí
Alex Longová je tiež pozoruhodný príklad. Popri lukostreľbe, ktorej sa 25-ročná športovkyňa už dlho venuje na špičkovej úrovni, vyštudovala systémovú biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK, od 18 rokov sa zároveň venuje trénerskej práci a akoby toho nemala dosť, nedávno ukončila študijný program športovej diplomacie, ktorý sa realizuje v spolupráci národných olympijských výborov Česka a Slovenska v Prahe. „Chcem pomôcť nášmu malému športu a budúcnosti sa chcem angažovať aj v olympijskom výbore,“ vysvetlila svoju motiváciu.
„Vždy som bola v rodine považovaná za bifľoša. Na vysokej škole ma zase mali za exota – ale v dobrom. Moje poznámky z prednášok dodnes kolujú po fakulte. Bola som pedant. Vybrala som si ťažký študijný odbor, ale bojovala som. Snažila som sa nájsť si cestu k pedagógom, ale u niektorých som aj tak mala vždy len nálepku športovca. V zimnom semestri bolo štúdium jednoduchšie, ale v letnom, keď sme mali súťažnú sezónu, som si po sezóne musela nahrádzať absencie. Ale štúdium som mala prerušené len na rok, keď som sa kvalifikovala na olympiádu v Riu de Janeiro. Bolo to ťažké, viackrát som premýšľala, že to na škole ,zabalím´, ale rodičia ma v takých chvíľach vždy podržali. Napokon mi len tesne ušiel červený diplom. Nikdy som nemala individuálny študijný plán - na strednej, ani na vysokej škole,“ popisovala peripetie náročného štúdia popri športovaní.
Ako to všetko dokázala zvládať? „Pre mňa bol veľkou inšpiráciou otec. Bol výborný karatista a potom tréner. Na základe jeho príkladu som sa pred lukostreľbou venovala karate. Doma som ho dennodenne videla, ako sa stíha naplno venovať karate popri tom, že chodil do práce. Potom som začala s lukostreľbou a keďže v tomto športe nás nie je veľa, rodičia založili klub. My sme ani nechodili na dovolenky, ale na sústredenia. Otec všetko zvládal vďaka tomu, že mal presný režim dňa. Od neho som sa učila zadeliť si čas a brala som si z neho všestranne príklad.“
Je zaujímavé, že pri takom časovom vyťažení (príprava si podľa jej slov vyžaduje šesť až osem hodín denne) Longová stihla aj nadviazať trvalý partnerský vzťah. „Môj priateľ si ma vyhliadol, už keď som mala pätnásť rokov a sme spolu stále. Aj vďaka nemu som stále pri lukostreľbe. Dodával mi energiu a dokonca si urobil trénerský kurz...,“ prezradila.
„Kid“ Kovács: Pre problémových chlapcov som ako magnet – prídu a buď sa zaradia do mojej skupiny, alebo ujdú
Tomi „Kid“ Kovács je historicky najúspešnejší slovenský profesionálny boxer. Ešte počas boxerskej kariéry v roku 2007 založil K. O. Box Club Galanta, v ktorom sa dnes pripravuje množstvo mladých adeptov boxu. Jeho zverenci získali už desať medailí na vrcholných európskych súťažiach – naposledy Andrej Csemez bronz na júnových Európskych hrách v Minsku, ktoré boli v boxe zároveň európskym šampionátom. Pred štyrmi rokmi na I. európskych hrách v Baku bol takisto bronzový jeho ďalší zverenec Viliam Tankó. Nedávno Tomi otvoril v Matúškove svoju boxerskú akadémiu, do ktorej on i jeho blízki v predošlých troch rokoch investovali množstvo úsilia a on sa pre ňu veľmi zadĺžil. Okrem toho je ešte aj šéfom slovenského boxu.
Sám je pre svojich zverencov príkladom, ako sa dá v športe uspieť aj bez veľkej podpory a zázemia. „Osem rokov som pracoval na kriminálke, viedol som tam tréningy a box som bral len ako doplnkový šport. Nemal som za sebou žiadny tím, trénera ani dozor, pretože otec, ktorý ma priviedol k boxu, vtedy pracoval a venoval sa aj trénerskej činnosti v Rakúsku. Chodil som však boxovať do Nemecka, kde sa mi začalo celkom dariť. Vtedy som sa dal k profesionálom a začal som naozaj poctivo trénovať. Dával som si postupné ciele. Všetko som si riadil, manažoval aj platil sám. Naplnil som si svoje športové sny, získal som tituly šampióna v niektorých organizáciách a boxoval som aj v Amerike.“
V debate s „Kidom“ Kovácsom sa núkalo viacero tém, ale osobitne rezonovalo to, ako sa venuje svojim zverencom, pre ktorých sa stal druhým otcom. Pritom mnohí pochádzajú z problémového prostredia – či už zo sociálne slabých rodín (v minulosti najmä rómskych), alebo dokonca za sebou majú drogovú či kriminálnu minulosť. „Ja si ich nevyberám, ale asi mám nejaký magnet, lebo sami za mnou prídu. Najľahšia práca je s nimi v telocvični, najťažšia mimo telocvične. Mám však pravidlá, takže buď sa u mňa zaradia do skupiny, alebo ujdú. Učím ich, aby žili pre svoje sny a ciele a aby boli iní, než sú chlapci z prostredia, z ktorého vzišli. Chce to, aby mali pevnú vôľu a dobrého mentora. Tá vôľa však mnohým chýba a ja zase mám problém, že veľakrát sa pokúšam ,žiť ich život´, čo sa nedá.“
Do svojho klubu, ktorý má dnes už 79 členov, prijíma deti vo veku od šesť rokov, ale už tam mal aj päťročné deti. Samozrejme, nie všetci sú z problémového prostredia. „Mal som v klube aj dvojnásobnú majsterku Slovenska, ktorá sa mohla dostať až na olympiádu, pretože neraz ,naložila´ aj chlapcom. Ale chcela študovať medicínu, takže s boxom skončila. A mal som v klube aj chlapcov, ktorí mali samé jednotky a tiež išli na vysokú školu,“ prezradil. A zaspomínal si, že hoci v Galante bol kedysi jediný boxer bielej pleti, teraz tam sú len dvaja rómski boxeri.
Ohlasy mladých športovcov na premiérové JOT Games
Ak by sme mali jedným slovom vyjadriť pocity účastníkov JOT Games, tak asi nepreženieme, keď napíšeme, že by to bolo nadšenie. Na základe pozvánky príliš nevedeli, čo od tohto team buildingu majú čakať, ale skutočnosť ich veľmi príjemne prekvapila. Samozrejme, našli aj nejaké chybičky krásy, ale je isté, že SOŠV stvoril zmysluplný projekt pre mladých talentovaných športovcov, ktorý má budúcnosť.
Niekoľkých účastníkov premiérových JOT Games sme sa popýtali na ich dojmy.
Nina Geršiová, džudistka: „Keď som si prečítala program, páčil sa mi, ale celkom som netušila, čo nás čaká. Ale bolo to naozaj perfektné, aj so srandou. Bolo výborné, že výchovná a vzdelávacia časť sa spojila so športovaním aj so zábavou, aj že sme sa mohli spoznať s mladými športovcami z iných odvetví. Predtým som ich poznala len zopár. Úplne super boli debaty s olympionikmi. Možnosť počuť skúsenosti z prvej ruky bola veľmi dobrým zážitkom. Z prednášok ma osobitne zaujala téma sociálnych sietí, najmä to, že sa zdôrazňovala ich dôležitosť pre športovcov. Takýto názor medzi ľuďmi nie je veľmi populárny, najmä rodičia a iní dospelí majú na sociálne siete negatívny názor.“
Matúš Jedinák, rýchlostný kanoista: „Očakával som, že mi táto akcia niečo prinesie, že nadobudnem nejaké nové vedomosti o športe a o veciach, ktoré sa ho týkajú, a to sa mi aj splnilo. Veľmi ma zaujali najmä prednášky o boji proti dopingu, či o dôležitosti sociálnych sietí pre športovcov. Dopingová téma ma osobitne zaujíma, pretože v rýchlostnej kanoistike je to problém, najmä v niektorých krajinách. Oceňujem aj možnosť spoznania sa s inými športovcami. Spolu sme sa aj zabavili a stali sa z nás kamaráti. Ja som športovec telom aj dušou, takže veľmi ma bavili športové aktivity. Prostredie v Šamoríne je parádne, nič nám nechýbalo. Na čo sme si spomenuli, to sme tu mali. A program bol zostavený super. Určite by sa dal ešte vylepšiť, ale nenapadá mi, čím.“
Emanuela Luknárová, vodná slalomárka: „Moje očakávania sa úplne naplnili. Šamorínsky komplex je veľmi pekný a celý program sa mi páčil – prednášky, debaty, aj športovo-zábavný program vo vode, ktorý som si naozaj užila. Osobitne ma zaujala prednáška o komunikácii s médiami. Ak by som niečo mohla zmeniť, tak by som zrejme len vytvorila priestor, aby sme medzi jednotlivými aktivitami mali trochu voľného času, nech sa tu aj trochu poobzeráme po areáli. A možno by som prednášky prestriedala nejakými oddychovejšími, zábavnými aktivitami, pretože keď išli za sebou, trvalo to dosť dlho.“
Michal Oravec, akrobatický lyžiar: „Veľmi sa mi to páčilo, pretože som sa dozvedel niečo nové, čo som nevedel. Bola to výborná skúsenosť. Najviac ma zaujala Martina Moravcová a jej rozprávanie, ako sa dostala do Ameriky, ako si tam počínala a ako bojovala. Celý obsahový koncept JOT Games bol super. Len za seba musím povedať, že ja viac uprednostňujem šport ako školu. A najviac ma momentálne zaujíma, aby som sa prebojoval na budúcoročnú zimnú mládežnícku olympiádu v Lausanne.“
