Športové aktuality
Rozhovor
Bratislava
30 min. čítania

Predstavujeme Zväz slovenského lyžovania: na prvom mieste dieťa a šport

Profile picture for user Soucek
Ľubomír
Souček
Ilustračná fotografia
Foto
ZSL

Už tretí mesiac celá slovenská verejnosť sleduje rozpoltenosť vo vnútri nášho lyžiarskeho hnutia. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR začiatkom decembra pozastavilo platnosť štatútu národného lyžiarskeho zväzu (NŠZ) pre Slovenskú lyžiarsku asociáciu (SLA) a avizovalo, že SLA tento štatút úplne odoberie. Štatút národného športového zväzu by chcel získať Zväz slovenského lyžovania (ZSL).

Pripomenutie, čo sa stalo v predošlých týždňoch

Štátny tajomník MŠVVŠ SR pre šport Ivan Husár o odobraní statusu NŠZ pre SLA informoval na tlačovej besede 1. decembra, na ktorej boli okrem vládneho splnomocnenca pre mládež a šport Karola Kučeru prítomní aj predstavitelia Zväzu slovenského lyžovania.

Odchod zo SLA do ZSL vtedy prostredníctvom svojho otca oznámila aj svetová ženská zjazdárska jednotka Petra Vlhová s celým svojím tímom. Zakrátko ju nasledovala aj Lyžiarska akadémia Veroniky Velez Zuzulovej. Na stranu ZSL sa teda postavili dve naše svetoznáme pretekárky. A generálnym sekretárom ZSL je Radoslav Cagala, ktorým predtým pôsobil v rovnakej pozícii v SLA.

„Dlhodobé neriešenie, ignorovanie a absencia skutočne korektného zásahu činiteľov štátu nás doviedlo na okraj priepasti, do ktorej padá slovenské lyžovanie. To, čo sa dlhodobo deje v SLA, nemá so športom, ani s národom, ani s asociačným aspektom nič spoločné. Môžem s plnou vážnosťou a zodpovednosťou potvrdiť slová bývalého prezidenta SLA Františka Repku, ktorý ako dôvod svojej rezignácie uviedol, že v rámci predsedníctva SLA dochádza k účelovej manipulácii s informáciami, zo strany prezidenta a viceprezidentov dochádza tiež k ovplyvňovaniu členov predsedníctva SLA, presadzovaniu ich osobných názorov a záujmov,“ uviedla na tlačovej besede 1. decembra 2020 Jana Palovičová, poverená vedením športového odvetvia alpských disciplín SLA, inak aj členka právnej komisie FIS, technická delegátka FIS a riaditeľka marcových pretekov Svetového pohára zjazdárok v Jasnej.

ZSL sa uchádza o pridelenie štatútu národného športového zväzu pre lyžovanie zo strany MŠVVŠ SR a takisto o to, aby ho ako národný športový zväz pre lyžovanie uznali a prijali za člena Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) i Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV).

Vo vzniknutej komplikovanej a nejasnej situácii došlo medzi MŠVVŠ SR a FIS v decembri k dohode, že niektoré úlohy národného športového zväzu, predovšetkým tie, ktoré sa spájajú s prihlasovaním slovenských lyžiarov na preteky FIS a so zabezpečením účasti slovenských výprav na podujatiach FIS, dočasne prevezme na svoje plecia SOŠV. Tento stav je platný aj v súčasnosti.

Ilustračná fotografia.
Foto
ZSL

ROZHOVOR S VÝKONNÝM VICEPREZIDENTOM ZSL LADISLAVOM SMOLENOM

Vzhľadom na to, že v prípade lyžiarskeho rozkolu ide o nebývalý problém a všeobecne sledovanú záležitosť, ako aj na to, že Zväz slovenského lyžovania je verejnosti zatiaľ málo známy a že sa uchádza aj o členstvo v SOŠV, rozhodli sme sa ho bližšie predstaviť. A takisto aj okolnosti, ktoré viedli k jeho vzniku ako alternatívy voči SLA.

Otázky sme kládli výkonnému viceprezidentovi ZSL LADISLAVOVI SMOLENOVI, ktorý v mene zväzu verejne vystupuje najviac.

Prečo vznikol Zväz slovenského lyžovania

Verejnosť zaregistrovala ZSL len koncom minulého roka, ale existuje podstatne dlhšie. Odkedy?

„Registráciu ako občianske združenie sme získali v januári 2017, čiže existujeme už viac než štyri roky.“

Aké boli príčiny vzniku ZSL?

„Zjednodušene by sa dalo povedať, že to bola vnútrospoločenská objednávka z hnutia. Pred pretekmi Svetového pohára zjazdárok v marci 2016 v Jasnej sa na pôde Slovenskej lyžiarskej asociácie odohrali veci, ktoré boli brutálnym podrazom vedenia SLA vo vzťahu k zjazdárom, k naším najlepším pretekárom aj k ich realizačným tímom. Vtedy vygradovala frustrácia otcov našich najlepších pretekárov – Timoteja Zuzulu, Igora Vlhu a Tomáša Žampu. Ich by som mohol nadnesene označiť za ,otcov zakladateľov´ ZSL, aj keď Žampovci v SLA naďalej zostávajú.

V lyžiarskom hnutí to už dlhšie predtým vrelo. A hnev z diania v SLA prechádzal do apatie a pocitu beznádeje. Mnohým vtedy definitívne došlo, že bojujú s veternými mlynmi. Dá sa povedať, že utvorenie alternatívy voči lyžiarskej asociácii bolo v tej chvíli len aktom zúfalstva. Teda že v prípade, ak sa situácia ešte zhorší, budú mať lyžiari kam ,utiecť´. Bolo to od nich v tom čase skoro až vizionárske. Ďalší vývoj dokázal, že k zhoršeniu už beztak zlej situácie proste došlo.“

Vy ste boli pri vzniku ZSL od začiatku. Čo ste od tohto kroku očakávali?

„Spočiatku sme vôbec netušili, kam sa s touto iniciatívou dostaneme. Za seba môžem povedať, že v prvom rade som chcel analyzovať, čo sa vlastne v SLA dialo a kde je pravda. Potreboval som si vyhodnotiť, v čom je problém, pretože bez toho by sme sa potom nevedeli pohnúť dopredu.

Toto obdobie analýzy mi trvalo zhruba dva roky. Počas nich som sa zúčastňoval na zasadnutí predsedníctiev úseku alpských disciplín aj SLA, aj na konferenciách SLA a ÚAD. Môžete k tomu prirátať  stovky stretnutí a debát s ľuďmi z lyžovania, z oblastí vzdelávania, marketingu, či dobrých znalcov Zákona o športe. Výsledkom bolo poznanie, že SLA sa nikdy nedokáže odpútať od zvykov a obyčajov, a že k zmene zvnútra nedôjde. Dnes to potvrdzuje fakt , že aj napriek desivým zážitkom a poznaniu existujú ľudia, ktorí zo SLA proste neodídu.“

Výkonný viceprezident Zväzu slovenského lyžovania Ladislav Smolen.
Foto
ZSL

Poznali ste osobne veľa ľudí z lyžiarskeho hnutia?

„Pri lyžovaní som prežil celý svoj život. Doviedol ma k nemu môj otec Ladislav Smolen starší, ktorý vyše 20 rokov šéfoval organizácii medzinárodných pretekov Skiinterkritéria vo Vrátnej a spoluzakladal Olympijskú spoločnosť Slovenska. Ja som odmala pretekársky lyžoval a venoval som sa krátko aj trénerskej činnosti. Chodil som na Osemročné športové gymnázium v Banskej Bystrici a absolvoval som štúdium trénerstva zjazdových disciplín na FTVŠ UK v Bratislave.

Aj potom som bol stále blízko pri lyžovaní. Ako tréner akademickej reprezentácie SR som absolvoval dve univerziády. Napríklad som bol dva roky členom realizačného tímu Martiny Dubovskej a neskôr Adama Žampu v pretekoch Svetového pohára. K lyžovaniu som ako podporovateľov či sponzorov pritiahol niekoľko priateľov. Tí v tom čase podporovali našich najlepších zjazdárov – ale mimo rámca SLA, pretože videli, že v asociácii to nefunguje dobre.

Teraz mám päťdesiat rokov, takže si buďte istý, že lyžovaní - a nielen v zjazdovom - poznám veľmi veľa ľudí. Preto som si nastavil latku vyššie  a verím v to, že sa nám podarí to najpodstatnejšie. Pokúsiť sa o opätovné zjednotenie celého lyžiarskeho hnutia naprieč všetkými odvetviami. Až potom môžeme spoločne budovať novú éru lyžiarskeho hnutia a lyžovania na Slovensku.“

K čomu ste po tom množstve debát a analyzovaní situácie v slovenskom lyžovaní dospeli?

„Najprv by som chcel rozlíšiť obsah dvoch pojmov – lyžovanie, resp. lyžiarske hnutie.

Lyžovaniu sa na Slovensku darí. Venuje sa mu množstvo ľudí rekreačne i súťažne, a mali sme, resp. máme, aj špičkových pretekárov. Z hľadiska aktívneho vyznávania je lyžovanie podľa mňa najmasovejší šport na Slovensku.

Pokiaľ však ide o hnutie, to je iná káva. Hnutie existuje vo veľmi veľkom napätí a v postupnom rozklade už snáď desať rokov. Je to dôsledok dlhodobého priam chorého systému fungovania. Viete - kritizovať alebo sa tváriť, že všetko vieme lepšie ako v SLA ,nie je cesta. Cesta je spájať a hľadať riešenia, ktoré pomôžu väčšine, lebo vyhovieť všetkým sa proste nedá. 

A touto cestou sme sa vybrali. Utvorili sme korporátnu identitu a štruktúru, nastavili sme základné pravidlá slušného a transparentného fungovania a každým dňom sa posúvame v budovaní novej organizácie. Ide o to, že v podstate robíme to isté pre tých istých ľudí, ale naša snaha je robiť to inak.  “

Kto za to podľa vás môže?

„Na to je v podstate jednoduchá odpoveď. Po ročných debatách sme si však museli otvorene povedať tvrdú pravdu – za daný stav si my lyžiari môžeme sami. Začala medzi nami čoraz viac viaznuť komunikácia, otupili sa vzťahy a prišli aj viaceré ľudské zlyhania. Žiadny úsek v SLA sa nezaujímal o tie ostatné, medziľudské kontakty medzi ľuďmi z rôznych odvetví lyžovania neboli takmer žiadne. Ľudia v hnutí sa čoraz viac sťahovali do ,bubliny´, aby nejako prežili.

Nepovedal by som, že to bola vina niekoho konkrétneho, ale jednoznačne to bola chyba. Dnes môžem potvrdiť - a dôkazom toho  je aj deklaratórna jednota drvivej väčšiny zjazdárov, že sme my zjazdári prijali zodpovednosť za tento stav. Aj preto dnes vidíte v členskej základni väčšinu zjazdárov. “

Ilustračná fotografia zo zjazdárskeho Rossignol Cupu.
Foto
ZSL

Vzišli ste zo zjazdového lyžovania, ktoré dlhodobo malo najväčšiu členskú základňu v SLA a prinajmenšom v posledných desiatich rokoch aj jednoznačne najväčšie úspechy. Aký podiel mali samotní zjazdári na tom, že situácia dospela do zlého stavu?

„Veľký a vlastne najväčší. Prejavili ľahostajnosť, individualizmus, nezáujem o spoločné veci. K tomu sa pridala aj určitá dávka naivity a možno až slepej dôvery, či zatváranie očí pred porušovaním práv členov. Zjazdári vždy tvorili v hnutí najpočetnejšiu skupinu, ale svojím konaním, ktoré by som u niektorých nazval až kolaboráciou proti vlastnému športu, dopustili, že postupne stratili svoj vplyv vo vlastnej organizácii. Inak by sa nemohlo stať, že zo stavu, keď v SLA tvorili zhruba 65 percent základne a mali aj tomu zodpovedajúci vplyv na rozhodovanie, sa dostali do stavu, že na konferencii asociácie majú len 21 percent hlasov. Zvyšok hnutia ich opustil a ostali osamotení. A nedokázali už nič zmeniť ani ovplyvniť.

Keď na čele SLA odstúpivšiu Janku Gantnerovú vymenil František Repka, ešte v ten deň bola schválená zmena stanov. V jej dôsledku na pôde SLA začala menšina rozhodovať o veľkej väčšine. Pritom za zjazdárov vtedy na konferencii v roku 2014 v Kremnici hlasovali aj ľudia, ktorých som nikdy predtým a už ani potom nevidel... Už vtedy sa dalo pochopiť, že SLA sa zvnútra nedá revitalizovať. Je paradoxné, že podobný jav – teda že menšina ovláda väčšinu - možno pozorovať aj v jednotlivých úsekoch SLA.“

Zväz slovenského lyžovania verzus Slovenská lyžiarska asociácia

Čo vám najviac prekáža na SLA?

„Priznám sa, že súčasného prezidenta SLA Ivana Ivaniča ani viceprezidenta Marina Mersicha osobne prakticky nepoznám. Ale vidím, aký systém sa pod ich vedením realizuje. Stanovy a všetky predpisy nastavili tak, aby boli neodvolateľní. Keď som si študoval zápisy z predsedníctva, zistil som, že o športových otázkach sa tam prakticky nerokovalo. Všetko sa vždy točilo okolo stanov, predpisov a peňazí. Konzervuje sa tým existujúci stav, v ktorom šport upadá.

Pritom SLA dostáva od štátu každoročne stále viac peňazí – za minulý rok to bolo takmer 1,5 milióna eur, k tomu má ešte desaťtisíce švajčiarskych frankov od FIS. A dlhodobý výsledok tohto všetkého? Čoraz viac sa prepadajúca členská základňa, aj čoraz slabšie výsledky v kategóriách mládeže, juniorov i dospelých.

Napríklad taký beh na lyžiach síce má na Slovensku veľkú tradíciu a v minulosti aj medzinárodnú úspešnosť, ale prepadá sa čoraz hlbšie. V SLA dávajú desaťtisíce eur ročne na talentovanú mládež, ale reprezentácia v behoch je slušne povedané na úplnom chvoste výsledkov avšak len priemerných stredoeurópskych súťaží. Čo je to za systém práce a aká je jeho efektivita!? Je veľká obava, že ani dva olympijské cykly nebudú stačiť na to, aby sa situácia v tomto odvetví výraznejšie zlepšila. Toto sú slová samotných bežcov, ktorí sú podobne ako boli zjazdári rukojemníkmi vo vlastnom úseku. Dnes už sú viacerí členmi ZSL.

Veľmi podobné je to aj v iných úsekoch. Prosím, teraz nehodnotím pretekárov. Komentujem úroveň kritérií a systému, ktorý takéto nastavenie dopustí a dokonca ho obhajuje. Spýtajte sa bežcov, či iných členov mimo vedenia úsekov v SLA“

ZSL oficiálne vznikol v januári 2017 a vy ste sa stali jeho hybnou silou. Na čo ste sa v prvom rade zamerali?

„Po dvojročnej príprave projektu ZSL som rok obchádzal celé Slovensko a s ľuďmi z klubov som sa rozprával o tom, že by sme mali lyžovanie na Slovensku rozvíjať iným spôsobom. Debatovali sme o tom, čo a ako by sme mali robiť lepšie. Dá sa povedať, že zlé pôsobenie SLA bolo pre nás veľmi inšpiratívne – videli sme, ako sa to nemá robiť. Tréneri z rôznych kútov Slovenska boli našou debatou príjemne prekvapení, ale nedávali veľkú šancu nejakej zmene. Nevedeli však, čo konkrétne chystáme. Prezentovali sme to až na jar 2019. Hlavnou témou bol systém, ktorý bude v prvom rade zameraný na dieťa, resp. športovca, a teda na samotný šport. “

V čom ponúkate niečo iné a lepšie ako SLA?

„Ja vnímam to, čo sa deje medzi našimi dvoma občianskym združeniami, ako hodnotovú vojnu. SLA je pozostatok minulosti – je to nástupca Slovenského lyžiarskeho zväzu, ktorý v dôsledku exekúcií pred 12 rokmi zanikol, aj predošlého zväzu, ktorý existoval ešte v rámci ČSZTV. Naopak, ZSL vznikol na základe celospoločenskej objednávky. Na vstup k nám nikto nemal finančný motív. Všetci vedeli, že my nedostávame žiadne peniaze od štátu. K nám kluby aj jednotlivci vstupovali a vstupujú dobrovoľne.

Základným hodnotovým rozdielom je, že u nás je na prvom mieste dieťa. Tých odlišností je však viac. Transparentnosť systému plánovania, riadenia, či rozhodovania. Slušná, korektná komunikácia. Prepojenie odbornosti a vzťahov všetkých disciplín. Zoštíhlenie a profesionalizácia aparátu, ktorý v prvom rade slúži svojim členom a nie naopak.  

Neraz si kladiem otázku, aká veľká musela byť frustrácia mnohých pretekárov resp. rodičov a trénerov, keď stovky odchodom zo SLA riskovali všetko a aj tak odišli... My nechceme prevádzkovať niečo ako Národné lyžiarske centrum, v ktorom SLA má deti príbuzných ,papalášov´. ZSL nerobí rozdiely medzi disciplínami, športami a športovcami. Všetci sme si rovní.“

Ilustračná fotografia.
Foto
ZSL

Čo sú vaše zväzové priority?

„Tie sú jednoznačné. Pre Zväz slovenského lyžovania sú prvoradé deti a šport. Máme jasnú filozofiu, že všetky peniaze, ktoré získame od štátu, budú použité na samotné lyžovanie. Na všetko ostatné, vrátane chodu sekretariátu ZSL, si musíme zohnať financie z privátnych zdrojov a vlastnými aktivitami. Samozrejme, rátame s nábehovou krivkou, ale v konečnom snažení smerujeme sem.

Pokiaľ ide o šport, držíme sa zásady, že v súťažiach sa striktne musia dodržiavať stanovené pravidlá hry. Predovšetkým v mládežníckych kategóriách. Konkrétne u predžiakov (6 – 10 rokov ) to napríklad znamená, že každé dieťa môže mať na štarte pretekov len jeden pár lyží a na lyže sa nesmú používať žiadne saponátové ,urýchľovače´. To znamená rovnosť príležitostí a viac hry ako súťaženia. Spočiatku som v tejto veci musel vybojovať s niektorými trénermi názorový boj. Konkrétne s takými, ktorí šesťročné dieťa obložia chráničmi a chcú, aby vyhrávalo. Tu sa odzrkadľuje podľa nás pomýlené, až choré dlhodobé nastavenie systému.

Ale keď je pre nás prvoradý šport a deti, tak sa všetci musia naučiť chápať, že dieťa sa najprv musí naučiť lyžovať, potom súťažiť a až potom víťaziť. Pomôže nám to rozšíriť členskú základňu, zlacniť šport, a tým ho ponúknuť deťom, ktoré by si to inak nemohli dovoliť. Je toho viac, ale tu vidíme spôsoby na zlepšenie stavu v lyžiarskom hnutí. “

Zaberá vaša filozofia pri získavaní nových členov?

„Čas ukáže. Stavili sme na slušnú komunikáciu, transparentnosť, budovanie nového systému a fair play. Myslím si, že ľudí oslovuje aj to, že my sme zaužívanú pyramídu postavili naopak. V ZSL sú pretekári postavení hore, na vrch snaženia a záujmu, a prezident je dolu. Náš marketing je založený na pretekároch, nie na prezidentovi.

V SLA nepochopili, že peniaze dostávajú predovšetkým vďaka pretekárom a práci trénerov  – vďaka tomu, koľko ich je a aké výsledky dosahujú. Funkcionári ich v značnej miere spotrebúvajú sami pre seba.“

ZSL má 3616 individuálnych členov a 101 klubov, teraz združuje 1746 športovcov

Ako ste na tom v ZSL momentálne s členskou základňou? V spore o priznanie štatútu národného športového zväzu je to jeden z kľúčových parametrov...

„Sme v dynamickom stave rastu a stabilizovania štruktúr a procesov. K dnešnému dňu má ZSL 3616 individuálnych členov. Z toho 2614 členov je z klubov, ktorých už združujeme viac ako stovku. Ďalších 1002 členov je bez klubovej príslušnosti. V Informačnom systéme športu máme 1939 fyzických osôb, z čoho je 1746 športovcov. Podľa Zákona o športe sú v IŠŠ len športovci a športoví odborníci.

Pointa je však v tom, že FIS má odlišnú metodiku ako MŠVVŠ. Medzinárodná lyžiarska federácia pod označením ,skiers´ rozumie každého člena klubu, ktorý je členom národného zväzu. Pritom vôbec nemusí lyžovať... O toto sa v súčasnosti hrá v boji o uznanie za národný športový zväz. My sme však ukončili súboj na tento spôsob.“

Nerastiete rýchlejšie, než ste očakávali?

„Áno. Rastúci záujem je však aj dôsledok rastúcej frustrácie z toho, ako to funguje v SLA. My sme v začiatkoch nepredpokladali takýto rýchly rast. Zväz slovenského lyžovania sme chceli vybudovať od piky. Súťaže sme štartovali s kategóriami superbejby, bejby a maximálne mladší žiaci. Mali sme ambíciu postupne si vychovať vlastnú generáciu pretekárov, trénerov, aj nadšených rodičov. Predpokladali sme, že na konci sezóny 2019/20 by sme mohli združovať 20 klubov a 250 pretekárov.

Lenže realita bola výrazne odlišná. Po prvej sezóne sme evidovali až 60 klubov a 450 pretekárov. No a potom sa spustila lavína odchodov zo SLA, takže teraz už máme oveľa vyššie čísla. Vyzerá to fajn, ale na druhej strane musím priznať, že sme predbehli plány o niekoľko rokov. A skratky nie sú vždy výhodou.“

Zväz slovenského lyžovania organizuje aj skokanské preteky Lotos Cup.
Foto
ZSL

Koľko z tých 1746 športovcov, ktorých máte evidovaných v Informačnom systéme športu, je zjazdárov?

„Veľká väčšina. Ale máme už dosť ľudí aj z iných odvetví – z behu aj skokov na lyžiach, severskej kombinácie, rýchlostného lyžovania, free rajdu, skikrosu aj zo snoubordingu.“

Keď chcete získať status národného športového zväzu, musíte prilákať aj veľa ľudí z ostatných lyžiarskych odvetví. Veríte, že k vám prejdú?

„Som presvedčený, že postupne k nám bude prechádzať veľa ľudí z rôznych odvetví, ktorí ešte sú v SLA. Keď sme s nimi sedeli a ukazovali sme im napríklad, ako by sme my delili štátny príspevok v takej celkovej výške, akú dostávala SLA, tak s prekvapením zistili, že by dostali azda aj o sto percent viac. Mám kamarátov medzi skokanmi a bežcami a cítim, že čakajú, ako sa situácia vyvinie a ako sa ZSL prejaví.

Treba však povedať, že v SLA majú niektorí vybraní veľmi pohodlný život. Úseky tam dostávajú dosť peňazí, aj keď nemajú poriadne výsledky a nedochádza roky k progresu, skôr naopak. Ale mnohí si uvedomujú, že takéto fungovanie je nezdravé a dlhodobo neudržateľné. Pri pohľade zvonku sa síce úseky mimo zjazdárskeho javia ako kompaktné, ale skutočnosť je iná. Aj v úsekoch totiž menšina ovláda väčšinu, čo mnohých hnevá. Radi by sa pridali k nám. Stanovisko väčšiny športových klubov druhého najväčšieho úseku bežcov z decembra 2020 hovorí za všetko. “

„Nenávisť medzi bežcami a zjazdármi je živená umelo“

Keď sa pozrieme na olympijské lyžiarske odvetvia mimo zjazdového lyžovania, tak v posledných rokoch sa z nich špičkovou výkonnosťou prezentovala iba snoubordistka Klaudia Medlová a v juniorskej kategórii ďalší snoubordista Samuel Jaroš. Skokana na lyžiach ani združenára už Slovensko dlhé roky nemalo na vrcholnej súťaži, ani v seriáli Svetového pohára. V akrobatickom lyžovaní po Zuzane Stromkovej nevidno nikoho s vyhliadkami na medzinárodné úspechy. V behu na lyžiach sa aj najlepšia Alena Procházková už roky trápi a medzi mládežou nevidno žiadneho jej pokračovateľa. Pritom beh na lyžiach má na Slovensku veľkú a dlhú tradíciu, mával širokú základňu a v minulosti sa jeho pretekári postarali o viacero výborných výsledkov. Dnes je všetko úplne inak.

V minulosti boli práve bežci vo vnútri SLA a predtým SLZ najväčší rivali so zjazdármi. V čom sú na Slovensku bežci iní, než zjazdári? Prečo sú voči ZSL zatiaľ zväčša odmietaví?

„Človeku zvonku to bude znieť možno čudne, ale bežci u nás sú naozaj výrazne iní ako alpskí lyžiari. Zjazdárov by som označil ako zvláštny ,živočíšny druh´. V zjazdovom lyžovaní si na Slovensku všetci už dávno zvykli, že si všetko musia financovať sami. Už za socializmu bola podpora tohto odvetvia s nálepkou ,buržoázneho´ športu nízka. Ľudia sa jednoducho zariadili podľa toho a rodičia talentovaných zjazdárov vrážali do športovania svojich detí veľké peniaze.

U bežcov to aj akosi historicky fungovalo inak. Teraz v posledných rokoch, keď do športu plynie podstatne viac peňazí od štátu, než predtým, to platí ešte viac než v minulosti - a ani sa nemusia snažiť dosahovať výsledky. Majú dokonca aj takých reprezentantov, ktorí neštartujú v zahraničí. A tí najlepší končia na juniorských majstrovstvách sveta na chvoste. V seniorských kategóriách ani nehovorím. Dá sa to korektne zdokladovať. Dostávajú teda kopu peňazí bez ohľadu na to, akú kvalitu produkujú. Je jasné, že tomu, kto má taký pohodlný život, sa nežiada niečo meniť.“

Momentka z podujatia Renault bežka v roku 2019, ktoré organizoval ZSL.
Foto
ZSL

Ako chcete zmenšovať vzájomnú animozitu medzi ľuďmi z dvoch najväčších lyžiarskych odvetví, aby ste pod krídla ZSL dostali čo najviac bežcov?

Som si istý, že tá pomyselná nenávisť medzi bežcami a zjazdármi je živená umelo, proste v štýle rozdeľuj a panuj. Slušní ľudia z oboch odvetví medzi sebou vedia debatovať a aj normálne komunikujú. Ja mám priateľov aj medzi bežcami. Mimochodom, celkom prvé preteky, ktoré ZSL organizoval, boli v behu na lyžiach... Konali sa v roku 2019 na Štrbskom Plese.“

Cítite so strany zástupcov ostatných lyžiarskych odvetví obavy, že v ZSL by boli v područí zjazdárov?

„Máte pravdu. Je desivé, že najviac sa ma pýtajú, či by v ZSL neboli popierané ich práva. ZSL je tu pre každého jedného lyžiara, ktorý prijme našu filozofiu, a je úplne jedno, akej lyžiarskej disciplíne sa venuje. Dlhoročná demagógia a manipulácia v kombinácii s dôverčivosťou a nezáujmom plodí takéto neexistujúce dogmy. Opäť sa ,plánovane´ vynárajú neviditeľní strašiaci a strašia nevinných ľudí.  Vo vedení zväzu sme nikdy nehovorili v tom duchu, že zjazdári by mali byť dominantní a ovládať ostatných. Nebudeme nikomu vracať to, čo v SLA v posledných rokoch prežívali zjazdári... Nebolo by to správne a hlavne by to nemalo žiadny význam... “

„Máme odlišnú DNA, prierezové činnosti chceme centralizovať“

S obľubou hovorievate, že Zväz slovenského lyžovania má odlišnú DNA ako Slovenská lyžiarska asociácia. Veľa ste v tomto smere už naznačili, ale máte aj konkrétny príklad?

„Na minulú sezónu mal ZSL rozpočet okolo 270-tisíc eur, SLA zhruba šesťnásobne vyšší. Je pritom zaujímavé, že za oveľa menej peňazí sme zorganizovali oveľa viac súťaží ako SLA a mali sme aj viac pretekárov. A v tejto sezóne sme dokonca prevzali organizáciu mnohých pretekov, na ktorých usporiadanie vzhľadom na pandémiu SLA rezignovala. Vrátane bežeckých. To je tá odlišná DNA. Pre nás sú podstatné deti a šport. U nás sa tréneri venujú športu, v SLA to bola kombinácia vyjednávania, uhýbania, skrývania i manipulácie. Na šport niekedy už energia neostala. Až veľmi často sa to končilo ukončením aktívnej kariéry.

Ale odlišnú DNA ukazuje aj naša filozofia v práci s jednotlivými odvetviami. V ZSL majú aj budú mať určitú samostatnosť, ale musí sa prejavovať v účelnosti a v efektivite ich práce. Na rozdiel od SLA si my však predstavujeme oveľa bližšiu spoluprácu odborníkov z jednotlivých odvetví. Chceme, aby navzájom o sebe vedeli, čo kto robí, aké sú špecifiká jeho odvetvia. V ZSL proste chceme mať ľudské prepojenie odborníkov z jednotlivých odvetví. Tým napĺňame aj moderné smerovanie, ktoré implementuje aj FIS do svojich štruktúr.

Ďalšou odlišnosťou našej DNA je centralizácia prierezových činností. Chceme, aby starostlivosť o reprezentáciu, talentovanú mládež, či metodika, boli zastrešené každá oblasť jedným oddelením, vedeným človekom s vysokou odbornou autoritou. Vieme, že na Slovensku je s rešpektovaním autorít problém. V tomto smere teda musí zväz vybrané osobnosti jednoznačne podporiť. Jednoducho, riadenie každej oblasti v rámci zväzu musí mať systém, ktorý bude súčasťou centrálneho systému. Ľavá ruka musí vedieť, čo robí pravá. Dnes sme len v štádiu budovania tohto systému, ale práve tým, že to robíme  ,zdola hore´, implementujeme záujem a požiadavky členskej základne. Veď to robíme pre nich. “

Keby som vás požiadal o vizuálny dôkaz, že v ZSL to funguje inak, ako v SLA, našli by ste nejaký?

„Ale áno. Všetci šiesti slovenskí pretekári navrhnutí ZSL majú teraz na majstrovstvách sveta v Cortine d´Ampezzo rovnaké oblečenie, aj líderka Svetového pohára Petra Vlhová. Vybavili sme to cez jej otca Igora Vlhu, ktorý nám u výrobcu vyjednal dobrú zľavu. Donedávna to bolo niečo nepredstaviteľné. Stačí si spomenúť, ako úplne rozdielne boli pred štyrmi rokmi oblečení členovia nášho strieborného miešaného družstva na majstrovstvách sveta v St. Moritzi, či o rok neskôr na ZOH v Pjongčangu.

Teraz konečne až na dvoch pretekárov majú všetci oblečenie, preukazujúce, že sú všetci zo Slovenska. Len bratia Žampovci zo SLA majú iné oblečenie. Pozrite si náš web či sociálne médiá a môžete porovnávať.“

Prečo sa otec Adama a Andreasa Žampovcov Tomáš, ako jeden z „otcov zakladateľov“ ZSL, od vášho zväzu odvrátil a Žampovci fungujú v rámci SLA?

„Keď si spomeniem, aké obrovské konflikty mal Tomáš Žampa v minulosti so SLA a osobitne s pánom Mersichom, je pre nás jeho obrat nepochopiteľný. Je pravda, že Žampovci si svoj veľmi ťažký boj so SLA odbojovali za zjazdárov pred rokmi, takže pre mňa si morálne splnili viac ako dosť. Ale aj Timo Zuzula s Veronikou si prešli peklom a svoj postoj k SLA vyjadrili veľmi jasne. Odišli  zo SLA a dnes sú v ZSL. Odchod svetovej jednotky Petry Vlhovej a celého Ski Teamu Vlha zo SLA tiež nepotrebuje komentár. Je to skôr otázka na Žampovcov. Samozrejme, sme s nimi v kontakte, držíme im palce, ale neriešime to ako prioritu. Veď práve aj sloboda rozhodovania je predsa to nové, čo chceme v hnutí podporovať.“

Koľko zamestnancov má v súčasnosti ZSL a koľko ich plánujete mať v budúcnosti?

„Momentálne máme šesť zamestnancov, viac dohodárov a veľmi veľa dobrovoľníkov. Zatiaľ nemáme obsadené posty špecialistov a odborníkov na niektoré prierezové činnosti. Berieme si príklad z fungovania zväzov v zahraničí. Predpokladáme, že výhľadovo by zväz mal mať maximálne 22 – 25 zamestnancov, vrátane štatutárov.“

ZSL sa uchádza o členstvo v SOŠV, aj o uznanie za národný športový zväz zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR i Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS). Ako vyzerá vaša doterajšia komunikácia so všetkými tromi subjektmi?

„S najvyššími predstaviteľmi SOŠV sme rokovali viackrát a spolupracovali sme s ním pri vysielaní a prihlasovaní našich športovcov na súťaže v zahraničí.

S ministerstvom školstva spolupracujeme úzko. Predložili sme mu aktuálny zoznam reprezentantov zo ZSL, rozpis našich súťaží, aj plán obsadenia súťaží v zahraničí v tejto sezóne. Ministerstvo rozhodlo, že aj keď nemáme status národného športového zväzu, realizujeme verejný a aj štátny záujem v športe. Preto nám na sezónu 2020/21 vyčlenilo sumu 106-tisíc eur na financovanie štartov športovcov ZSL na medzinárodných podujatiach FIS v zahraničí, ako aj na organizáciu medzinárodných podujatí ZSL na Slovensku. Túto podporu čerpáme prostredníctvom Národného športového centra. Samozrejme, dotácia pokrýva len časť našich nákladov na uvedené účely.

Pokiaľ ide o FIS, od 1. decembra 2020 máme veľmi živú komunikáciu. Keď sme predložili žiadosť o prijatie za člena FIS, museli sme k nej priložiť viaceré dokumenty. V poslednom čase prebiehalo vyjasňovanie si pojmov a dokladovanie počtu členov SLA aj ZSL vo vzťahu FIS. Medzinárodná federácia proces nášho prijatia vzhľadom na to dočasne pozastavila."

Do budovania Zväzu slovenského lyžovania ste v uplynulých štyroch rokoch vložili množstvo energie. Čo je vaša hlavná osobná ambícia v tejto veci?

„Pokúsim sa znovu spojiť celé lyžiarske hnutie na Slovensku. A bol by som veľmi rád, keby sa v ňom čím skôr výrazne uvoľnila napätá atmosféra.“

Na fotografii vpravo prezident ZSL Ján Krajčík, konateľ firmy KRON Real, a vľavo Peter Planý, člen predstavenstva firmy Minerfin. Obe firmy sú partnermi ZSL a už v predošlých rokoch podporovali našich najlepších zjazdárov.
Foto
ZSL

Vy ste ako výkonný viceprezident ZSL oveľa viac „viditeľný“, než prezident zväzu Ján Krajčík - konateľ firmy KRON Real, s.r.o., ktorá je jedným z partnerov zväzu a dlhší čas podporuje našich zjazdárskych reprezentantov. Prečo na verejnosti nevystupuje viac prezident ZSL?

„Jednoducho preto, že zatiaľ riešime predovšetkým športovo-technické záležitosti fungovania nášho zväzu. Samozrejme, prezident ZSL, resp. výkonný výbor rozhoduje o všetkom, ale súčasné aktivity zväzu sú predovšetkým mojou ,parketou´. Stavili sme na kolektívne rozhodovanie, veď človek sám nič nedokáže. Sme v stave budovania iného systému, a to nejde bez nekonečných  hodín diskusií, argumentácií a presviedčania. Sme na úplnom začiatku jeho tvorby. Máme však veľké odhodlanie i chuť. A dosiahnuté výsledky nás napĺňajú veľkou nádejou, že aj napriek ťažkej dobe, ktorú dnes všetci žijeme, sme uveriteľní. Za to sme nesmierne vďační všetkým naším členom, partnerom,  verejnosti, ktorá nám drží palce, a aj vedeniu SOŠV, ktoré ako strecha športu veľmi citlivo vnímalo našu úprimnú snahu o skutočnú revitalizáciu lyžiarskeho hnutia.“

Zväz slovenského lyžovania

Adresa: Páričkova 27, 821 08 Bratislava

Prezident: Ján Krajčík, výkonný viceprezident: Ladislav Smolen, člen výkonného výboru: Martin Paško, generálny sekretár: Radoslav Cagala

Občianske združenie Zväz slovenského lyžovania zastrešuje 9 športových odvetví: zjazdové lyžovanie, beh na lyžiach, skoky na lyžiach, severská kombinácia, akrobatické lyžovanie, snoubording, lyžovanie na tráve, lyžovanie vo voľnom teréne a telemarkové lyžovanie

Aktuálny stav fungovania ZSL:

Alpské disciplíny, skoky na lyžiach a severská kombinácia sú plne funkčné, súťaží sa v nich a organizujú sa podujatia. Rozbehla sa aj činnosť športovcov v skikrose a v snoubordingu a behoch na lyžiach. V behu na lyžiach ako druhej najpočetnejšej lyžiarskej populácie je pripravenosť na úrovni personálneho zabezpečenia športovej administratívy a manažmentu. Zväz nadviazal aj spoluprácu so Slovenským paralympijským výborom aj so Slovenskou asociáciou freeride lyžovania, združujúcou športovcov mimo záber FIS. ZSL zjednotil lektorov lyžovania na Slovensku (z radov svojich členov) do jednotného lektorského zboru a podpísal zmluvu s FTVŠ UK o odbornej garancii vzdelávacej inštitúcie pre trénerov a inštruktorov v lyžovaní.

ZSL je stanovami, operačnými predpismi, usmerneniami aj súťažnými predpismi pripravený na prevzatie úlohy národného športového zväzu podľa Zákona o športe. Zväz má podpísanú zmluvu o spolupráci s Národným športovým centrom (NŠC), prostredníctvom ktorého MŠVVŠ SR v sezóne 2020/21 čiastočne finančne podporuje štarty športovcov ZSL na medzinárodných podujatiach FIS v zahraničí, ako aj organizáciu medzinárodných podujatí ZSL na Slovensku.

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri