Šport a olympizmus
11 min. čítania

Prezident EOV Spyros Capralos pre olympic.sk: Sme šťastní, že olympijské hry sa znovu vrátia do Európy

Profile picture for user soucek
Ľubomír
Souček
Prezident Európskych olympijských výborov aj Helénskeho olympijského výboru a člen Medzinárodného olympijského výboru Spyros Capralos.
Foto
HOC

Prezident Európskych olympijských výborov (EOV), 67-ročný Grék z Atén Spyros Capralos, bol prominentným hosťom nedávneho XVI. letného Európskeho olympijského festivalu mládeže (EYOF) v Banskej Bystrici. Nielen preto, že EOV sú vlastníkom práv na EYOF, ale aj preto, že tento muž má veľmi významné postavenie v olympijskom hnutí.

Spyros Capralos organizátorom EYOF v Banskej Bystrici za zvládnutie podujatia neraz tlieskal.
Spyros Capralos organizátorom EYOF v Banskej Bystrici za zvládnutie podujatia neraz tlieskal.
Foto
TASR/Veronika Mihalíková

Ako vodný pólista sa Spyros Capralos zúčastnil na olympijských hrách 1980 v Moskve a 1984 v Los Angeles. Viedol grécku výpravu na OH 1996 v Atlante. Bol výkonný riaditeľ a zástupca operatívneho riaditeľa organizačného výboru olympijských hier 2004 v Aténach. Od roku 2009 vedie Helénsky olympijský výbor (NOV Grécka). Dlhý čas bol člen exekutívy EOV, neskôr viceprezident EOV. Viedol koordinačné komisie EOV pre Európske hry 2015 v Baku aj 2019 v Minsku. V roku 2019 ho prijali za člena Medzinárodného olympijského výboru (MOV) a 10. júna 2021 ho zvolili za prezidenta EOV. Okrem toho mimo športu zastával a stále zastáva významné riadiace pozície vo veľkých korporáciách a firmách v Grécku.

Na záver EYOF v Banskej Bystrici sme sa so Spyrosom Capralosom zišli na rozhovor. Žiaľ, bol tak časovo vyťažený, že náš rozhovor trval len jedenásť minút, takže k viacerým plánovaným otázkam som sa nedostal. Aj tak však mohutný chlap stihol povedať zaujímavé veci.

Pán Capralos, čo prezradíte o svojej športovej minulosti? Medzinárodne ste boli známy ako vodný pólista. Venovali ste sa aj iným športom?

„Málokto vie, že pred tým, než som sa venoval vodnému pólu, som bol počas šiestich rokov viacnásobný majster Grécka v plávaní. O účasť na olympijských hrách 1972 v Mníchove som prišiel o dve desatiny sekundy. Keď mi to nevyšlo, vnímal som to ako koniec mojej plaveckej kariéry a rozhodol som sa zmeniť šport.“

A prešli ste k vodnému pólu...

„Presne tak. Veľmi rýchlo som sa dostal do reprezentačného tímu. Žiaľ, na olympijskú kvalifikáciu na OH 1976 v Montreale nás naša federácia neposlala. Kvalifikačný turnaj sa konal v Kolumbii a na federácii to vyhodnotili ako príliš drahé. Bol som vtedy veľmi sklamaný, ale vydržal som a napokon som si zahral na dvojo olympijských hrách – v Moskve 1980 a v Los Angeles 1984. Posledný zápas v olympijskom turnaji v Los Angeles  bol zároveň posledným zápasom mojej kariéry.“

Čo vám športové pôsobenie dalo pre ďalší život?

„Ako športovec sa v prvom rade musíte naučiť tvrdo pracovať, rešpektovať súperov a prehrávať, aj keď oveľa lepšie chutí víťazenie. Nie to ľahké, musíte sa znovu a znovu pokúšať dostať sa vyššie a napĺňať svoje ciele. Týmto dostávate veľké lekcie pre svoj budúci život po športovej kariére. Aj v každodennom živote sa musíte pokúšať niečo dosiahnuť a nie vždy sa to podarí. To, čo sa človek naučí pri športe, mu pomôže aj v živote.“

Ako športovec ste zažili obdobie studenej vojny, ktorá sa prejavovala aj v športe. Súťažili ste vo vodnopólových turnajoch OH 1980 v Moskve aj OH 1984 v Los Angeles. Obe tieto olympiády čelili veľkým bojkotom – jedna zo strany Západu a jeho sympatizantov, druhá zo strany väčšiny vtedajších socialistických krajín. Politicky motivované bojkoty jasne ukázali, že šport nie je apolitický, hoci by chcel byť...

„Mám veľa priateľov, ktorí nemohli štartovať buď na olympiáde v Moskve, alebo v Los Angeles. Ešte aj dnes, keď sa stretneme, spomínajú na jeden či druhý bojkot ako na najtemnejší moment v ich športovom živote. Pre športovca je hrozné trénovať, tvrdo pracovať, dostať sa na vysokú výkonnostnú úroveň a potom nemôcť súťažiť na najdôležitejšom športovom podujatí len z politických dôvodov.“

Spyros Capralos na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici.
Spyros Capralos na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici.
Foto
TASR/Ján Krošlák

V súčasnosti v dôsledku vojny vedenej na Ukrajine čelia Rusko aj Bielorusko izolácii v medzinárodnom športe, čo platilo aj pre tohtoročný zimný EYOF vo Vuokatti, aj pre letný v Banskej Bystrici. V športe sa teda znovu prejavujú dôsledky politiky.

„Cítim, že dnes je to v niečom podobné. Je mi naozaj ľúto ruských a bieloruských športovcov, že až výnimky nemôžu súťažiť na medzinárodných podujatiach. Obzvlášť v prípade mládežníckeho olympijského festivalu, veď ide o veľmi mladých ľudí, neraz ešte deti. Je naozaj škoda, že nemohli súťažiť na EYOF. Na druhej strane, veľmi sa staráme o bezpečnosť účastníkov a cítili sme, že keby sme im umožnili účasť, nebolo by to veľmi bezpečné.“

Aký vývoj vo veci účasti ruských a bieloruských športovcov ma medzinárodných súťažiach očakávate?

„Dúfame, že príde čas, keď sa toto skončí a možno práve v športe sa to prejaví rýchlo. Dúfame, že Rusko a Bielorusko sa budú môcť rýchlo znovu stať súčasťou rodiny 50 národných olympijských výborov Európy. Tieto dve krajiny sú dôležité pre európsky šport a myslím si, že bez ich účasti nám v súťažiach niečo chýba. Lenže vojna je vojna, nevieme, kedy a ako sa skončí. Môžeme si len želať, že sa to stane čo najskôr a že ruských aj bieloruských športovcov budeme mať naspäť.“

Na otváracom ceremoniáli EYOF v Banskej Bystrici Spyros Capralos (vpravo) v spoločnosti primátora mesta a prezidenta organizačného výboru Jána Noska.
Na otváracom ceremoniáli EYOF v Banskej Bystrici Spyros Capralos (vpravo) v spoločnosti primátora mesta a prezidenta organizačného výboru Jána Noska.
Foto
Jakub Súkup

Európske olympijské výbory prežívali v posledných piatich rokoch neraz ťažké obdobie. Počas OH v Riu de Janeiro brazílska polícia internovala vtedajšieho prezidenta EOV Patricka Hickeyho, ktorý sa následne vzdal funkcie. Nahradil ho Janez Kocijančič, ktorý však počas výkonu mandátu na jar 2020 zomrel. EOV zhruba rok dočasne viedol Niels Nygaard. Do toho prišla pandémia ochorenia COVID-19, ktorá na dlhší čas do značnej miery ochromila európsky šport. Vy ste v tom čase pôsobili ako viceprezident EOV, ale 10. júna 2021 vás zvolili za prezidenta. Máte za sebou teda viac než rok v najvyššej funkcii. Dá sa povedať, že sa vám organizáciu už podarilo stabilizovať?

„Myslím si, že v súčasnosti sa nám darí celkom dobre a každý deň sa posúvame vyššie v našej činnosti. Máme výborne zložený výkonný výbor, v ktorom sú zastúpené obe pohlavia, sever, juh, východ aj západ Európy, čo je veľmi dobré. Máme veľmi čulé výmeny názorov a poznatkov, aj veľa nových myšlienok. Počas tých trinástich miestach môjho pôsobenia na čele MOV sme absolvovali letnú aj zimnú edíciu olympijských hier i európskych olympijských festivalov mládeže. Na OH v Tokiu aj na ZOH v Pekingu si Európa počínala veľmi dobre. Máme za sebou veľmi úspešné tohtoročné EYOF – zimný vo Vuokatti a letný v Banskej Bystrici, kde viacerí prejavili veľký záujem o budúcu organizáciu tohto podujatia.“ (pozn. autora – letný EYOF 2025 sa mal konať v Brne, ale pre chýbajúce záruky českej vlády z toho zišlo a hľadá sa nový usporiadateľ)

Vzhľadom na pandémiu bude zimný aj letný EYOF znovu hneď na budúci rok - vo Friuli-Venezia Giulia, resp. v Maribore, k tomu sa však v roku 2023 ešte budú konať aj Európske hry v Krakove-Malopoľsku. Okolo Krakova bolo viacero otázok, ale po májovom dlho očakávanom podpise zmluvy o hostiteľskom meste a regióne medzi EOV ako vlastníkom práv na podujatie, mestom Krakov, Malopoľským vojvodstvom, Poľským olympijským výborom a miestnym organizačným výborom sa vyjasnilo. Čo očakávate od Európskych hier 2023?

„Pre európsky šport to bude veľký rok. Pokiaľ ide o Krakov, tak treba povedať, že pri organizovaní veľkého multišportového podujatia sa vždy objaví množstvo výziev a ťažkostí. Do posledného dňa podujatia nemôžete povedať, že sa vám všetky podarilo zvládnuť alebo vyriešiť. Stále je pred nami veľa vecí, ktoré treba riešiť, ale verím, že skúsenosti, ktoré Poliaci majú s organizovaním veľkých športových podujatí, podporené príspevkom vlády a malopoľského vojvodstva, budú viesť k usporiadaniu veľmi úspešného podujatia. Už však musíme rokovať aj s potenciálnymi záujemcami o usporiadanie Európskych hier v roku 2027.“

V koľkých športoch by súťaže Európskych hier 2023 mali byť súčasťou kvalifikačného procesu na OH 2024 v Paríži?

„Pokiaľ si dobre pamätám, v súčasnosti by pre súťaže v ôsmich športoch malo platiť, že budú buď priamou kvalifikáciou na OH, alebo súčasťou dlhodobého kvalifikačného procesu. V týchto športoch by sme mali mať medzi účastníkmi najlepších Európanov.“

Čo pre európsky šport znamená fakt, že po ZOH 2014 v ruskom Soči, ktoré leží geograficky na samom okraji Európy, OH 2016 v brazílskom Riu de Janeiro, ZOH 2018 v juhokórejskom Pjongčangu, OH 2020 v japonskom Tokiu a po ZOH 2022 v čínskom Pekingu sa najbližšie letné aj zimné hry po dlhom čase vrátia znovu do Európy?

„Sme šťastní, že hry sa znovu vrátia do Európy. OH 2024 budú v Paríži a ZOH 2026 v Miláne a Cortine d´Ampezzo. Európa je športovo najsilnejší kontinent. Na OH v Tokiu európski športovci získali viac než 40 percent a na ZOH v Pekingu okolo 70 percent všetkých medailí. Návrat hier do Európy znamená aj väčšiu šancu pre európskych fanúšikov vidieť ich naživo. V posledných dvoch prípadoch to bolo nemožné vzhľadom na protipandémiové opatrenia, ale aj predtým to bolo zložité vzhľadom na veľkú vzdialenosť olympijských dejísk od Európy.“

Ste veľmi zaneprázdnený človek, okrem výkonu funkcií v športe aj topmanažér v biznise. Zastávate riadiace pozície v Euroclinic a v Star Bulk Carriers, v minulosti aj vo vedení iných spoločností. Koľko percent času pri takomto vyťažení môžete venovať športu? Ako sa dá byť popri tomto prezident Helénskeho olympijského výboru aj EOV i člen Medzinárodného olympijského výboru, predtým aj predseda koordinačnej komisie EOV pre Európske hry v Baku 2015 a v Minsku 2019?

„Odkedy som sa rozhodol prevziať vedenie Európskych olympijských výborov, zaumienil som si venovať najviac času tejto práci. V dôsledku toho sa znížila moja angažovanosť v NOV Grécka, ale aj v mojom profesionálnom biznise. Výhoda je, že ten biznis je rozbehnutý dobre, takže si nevyžaduje priveľa môjho času. To mi umožňuje veľa času venovať EOV.“

Máte čas občas si zašportovať?

„Nanešťastie nie. Od OH 1984 v Los Angeles, kde som ukončil vodnopólovú kariéru, som už seriózne nešportoval. Zaplával som si už len rekreačne. Čas je najcennejší element a žiaľ, toho voľného mám veľmi málo. Nielen na športovanie, ale aj na ďalšie veci, ktorým by som rád venoval – samozrejme, aj rodine. Akurát počas pobytu v Banskej Bystrici som si zahral na golfovom turnaji...“

Pohľad na časť ubytovacích kapacít v sídle Medzinárodnej olympijskej akadémie v Olympii.
Pohľad na časť ubytovacích kapacít v sídle Medzinárodnej olympijskej akadémie v Olympii.
Foto
Ľubomír Souček

Helénsky olympijský výbor je vlastník aj správca Medzinárodnej olympijskej akadémii (MOA) v Olympii. Jej sídlo sa nachádza neďaleko od archeologického parku v antickej Olympii, kde sa konali staroveké olympijské hry. Toto hlavné vzdelávacie centrum medzinárodného olympijského hnutia bolo nedávno otvorené po rozsiahlej renovácii. Čo sa v Olympii zmenilo po tejto renovácii?

„Stavené úpravy v porovnaní s minulosťou umožnia väčšiemu počtu ľudí, tvoriacich olympijské hnutie, navštíviť MOA a Olympiu. To považujem za veľmi dôležité, pretože každý človek so vzťahom k športu by mal navštíviť kolísku olympijských hier. Zlepšila sa celková vybavenosť MOA, takže nikto sa už nemôže vyhovárať, že sa mu tam nechce ísť.“

V blízkosti Olympie boli nedávno veľké požiare. Priestory archeologického parku ani MOA neboli zasiahnuté plameňmi? Pamätám si rok 2008, keď požiar v Olympii ohrozoval všetko...

„Mali sme teraz problémy s požiarmi, ale našťastie Olympia aj sídlo MOA zostali v bezpečí.“

Juniorský olympijský tím 2024
2 percent nadacia

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV