Prezident SOŠV pri príležitosti životného jubilea prijal poprednú telovýchovnú lekárku Alenu Urvayovú
Sedemnásteho mája oslávila sedemdesiatku popredná slovenská telovýchovná lekárka Alena Urvayová. Pri tejto príležitosti ju v piatok prijal prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Anton Siekel. V prítomnosti čestného člena SOŠV a svojho poradcu Vladimíra Millera jej zablahoželal k významnému životnému jubileu. Spoločne potom strávili v družnej debate viac než polhodinu.
Pobyt medzi športovcami ako transfúzia
„V bratislavskej hale Mladosť ešte stále ordinujem, mám tam malú ambulanciu. Priznám sa, že pre mňa chodiť do práce vždy bolo ako dostávať transfúziu. Takisto to bolo pri debatách s ľuďmi za športového prostredia, medzi ktorými som sa vždy dobre cítila. Bolo to, ako keby sa mi viac okysličovala krv. Aj teraz sa medzi vami veľmi dobre cítim. Medzi pracovníkmi SOŠV je viacero ľudí, s ktorými sa roky dobre poznám,“ vyznala sa pri návšteve na SOŠV jubilantka.
Je stále plná energie, hoci pred niekoľkými rokmi musela vybojovať tvrdý boj s rakovinou. Vyhrala ho, vrátila sa k práci a stále je aktívna a činorodá, aj keď na výjazdy so športovcami sa už necíti. Ale ešte pred deviatimi rokmi bola ako lekárka výpravy na letnom Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v Trabzone.
Rodáčka z Trenčína Alena Urvayová je medzi našimi športovcami dobre známa. Viedla Ústav telovýchovného lekárstva v Bratislave. Veľa však pôsobila aj priamo medzi športovcami „v teréne“ – predovšetkým pri krasokorčuliaroch, atlétoch a hádzanárkach. Ale často spolupracovala aj so šermiarmi, volejbalistami, stolnými tenistami, futbalistami a s ďalšími športovcami. „Mám na spoluprácu s nimi krásne spomienky,“ hovorí.
Telovýchovné lekárstvo vedie k zdravému spôsobu života
Dlhé roky bola členka komisie Slovenského olympijského výboru pre ženy a šport. „Ťahúňom činnosti tam bola Jela Labudová. Vyvíjali sme bohaté aktivity. Organizovali sme rôzne semináre so zdravotníckou tematikou, z ktorých sme potom vydávali brožúry. Bolo ich naozaj dosť. Hlavne sme sa zameriavali na zdravý životný štýl,“ zaspomínala si.
„Nechala som sa zotročiť krásnou láskou – k telovýchovnému lekárstvu. To je viac, než len športová medicína, pretože sa stará nielen o liečenie, ale aj o zdravý vývoj jedinca a o výchovu k zdravému spôsobu života. Preto mi je veľmi ľúto, že zrušili Ústav telovýchovného lekárstva, ktorý niekedy koncom 70. rokov minulého storočia zakladal legendárny profesor Pavel Handzo,“ vyznala sa pri návšteve SOŠV.
„Pre nás mladších telovýchovných lekárov bol profesor Handzo obrovskou autoritou. Na jednej strane bol veľmi tvrdý a zakazoval nám mnoho vecí, na druhej strane nám zase v mnohom dával voľnú ruku. Bol zásadne proti dopingu, čo bolo tiež veľmi dôležité. Za bývalého režimu nikdy nepripustil na Slovensku dopingové praktiky. Veľa som sa od neho naučila, takisto ako od jeho nástupkyne docentky Hanky Lukáčovej. Tá nás zase viedla k vede, štúdiu, systematickej práci a k celkovému nadhľadu. Bola to veľká dáma. Keď sa odsťahovala do Čiech, stala som sa po nej riaditeľkou Ústavu telovýchovného lekárstva.“
Absolventka štúdia medicíny aj telovýchovy
Alena Urvayová sa aktívne venovala krasokorčuľovaniu. A hoci študovala na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, známy krasokorčuliarsky tréner a pedagóg svetového mena Ivan Mauer ju presvedčil, aby sa popri medicíne dala aj na trojročné diaľkové štúdium trénerstva krasokorčuľovania na Fakulte telesnej výchovy a športu UK. Jej spolužiakom bol strieborný olympionik a dvojnásobný majster Európy Karol Divín, niekdajší Mauerov zverenec
„Bolo zriedkavé, aby niekto súbežne študoval na dvoch vysokých školách, ale zvládla som to. Ako tému diplomovej práce na FTVŠ som mala analýzu somatotypov v krasokorčuľovaní. Analyzovala som účastníkov majstrovstiev sveta 1973 v krasokorčuľovaní v Bratislave. Obe školy som ukončila v roku 1974, FTVŠ so samými jednotkami,“ spomína Alena Urvayová.
Po skončení štúdia nastúpila ako lekárka do Šale, ale tam vydržala len krátko, pretože potom odišla na materskú. Po nej nastúpila ako telovýchovná lekárka do medicínskeho centra centra vrcholového športu v Bratislave. V tom čase úzko spolupracovala napríklad s krasokorčuliarskou trénerkou Agnesou Buřilovou, ktorá vychovala olympijského medailistu Jozefa Sabovčíka, ale aj s Hildou Múdrou, ktorá predtým vypiplala olympijského víťaza Ondreja Nepelu.
Ako lekárka aj pri futbale, len na olympiádach a univerziádach nie...
Manžel Aleny Urvayovej je bývalý ligový futbalista Jednoty Trenčín a neskôr známy futbalový tréner František Urvay. Takže šport majú v rodine. Je zaujímavé, že k futbalu pričuchla aj ona, keď si ju niekdajší tréner juniorskej reprezentácie ČSSR Milouš Kvaček vybral ako lekárku na juniorský turnaj Družba v maďarskom Salgótarjáne. „Keď som sa tam zjavila v ihličkových topánkach, vzbudilo to rozruch. Žena – lekárka pri futbalistoch, to bola vtedy rarita. Mám na to však naozaj pekné spomienky. Nielen na to, že tím ČSSR obsadil druhé miesto, ale aj na kuriózne bývanie v chlapčenskom internáte. Keď som sa išla osprchovať, pred dverami do kúpeľne stáli vždy na stráži dvaja naši hráči, aby ma tam nikto neprepadol...,“ smiala sa pri debate na SOŠV.
Vyznala sa, že pri športe a so športovcami prežila ako lekárka krásny život. Mrzí ju len to, že sa ani raz nedostala do československých či slovenských výprav na olympijské hry, ani na svetové univerziády. „Presadiť sa v telovýchovnom lekárstve medzi takmer samými mužmi bolo veľmi ťažké,“ konštatovala na záver s povzdychom.
