Športové aktuality
Bratislava/Čunovo
5 min. čítania

Rozlúčka našich olympijských medailistov s čunovským vodnoslalomárskym areálom pred jeho rekonštrukciou

Pohromade šesť z osmičky slovenských olympijských medailistov vo vodnom slalome - zľava Matej Beňuš, Peter a Pavol Hochschornerovci, Juraj Minčík, Elena Kaliská a Michal Martikán.
Foto
Pavol Uhrin

V sobotu 14. novembra o 14. hodine sa s čunovským vodnoslalomárskym areálom pred jeho rekonštrukciou lúčilo osem slovenských elitných vodných slalomárov súčasnosti aj minulosti, ktorí spolu získali 14 olympijských medailí. Rozlúčka sa odohrávala za prísnych protipandemických opatrení. Trať čislo jeden v areáli Divoká voda v bratislavskom Čunove čaká počas zimných mesiacov komplexná rekonštrukcia, pričom už 20. - 26. septembra 2021 v Čunove usporiada Slovenská kanoistika majstrovstvá sveta ICF v kanoistike - slalome a zjazde - na divokej vode.

„Bola pre nás veľká česť, spustiť sa týmto kanálom dolu ako poslední. Veľmi si vážime, že sa na nás nezabúda. A zároveň sme nesmierne radi, že sme sa nepotopili... Predsa len, kilečká išli hore. Ale našťastie, loď nás udržala a my sme to zvládli bez eskimáka,“ zhodli sa s úsmevom trojnásobní olympijskí víťazi, dvojičky Pavol a Peter Hochschornerovci, ktorí vybojovali počas svojej športovej kariéry pre Slovensko dovedna štyri cenné kovy spod piatich kruhov (3-0-1). V sobotu boli v čunovskom areáli Divoká voda za prísnych protipandemických opatrení poslední, ktorí na ňom pádlovali dolu perejami.

Ako prvý okúsil dravosť čunovských perejí pred takmer 25 rokmi vtedy čerstvý olympijský víťaz z Atlanty Michal Martikán. V sobotu šiel dole kanálom opäť ako prvý. „Vôbec mi neprekáža, že tentoraz som to neuzatváral ja, ale Hochšíci. Práveže bolo veľmi príjemné vidieť ich po dlhom čase opäť na slalomke. Pre mňa znamená Čunovo obrovské množstvo spomienok na nespočetne veľa pretekov so skvelou atmosférou, porovnateľnou s olympijskou. Bola to špičková trať, respektíve, dve paralelné, ktoré sa dali rôzne kombinovať. Verím, že rekonštrukciou sa nič nekončí, ale vďaka prekážkam, ktoré sa budú dať posúvať, sa opäť naši mladí pretekári vypracujú do svetovej extratriedy,“ poznamenal päťnásobný olympijský medailista (2-2-1) z Liptovského Mikuláša.

S istou dávkou nostalgie si v sobotu sadol do lode bronzový medailista zo Sydney 2000 Juraj Minčík, ktorý prezradil. „Bol som plný očakávania a stalo sa presne to, čo som si myslel – hlava vie, ale telo už vôbec nie. Ale bolo to veľmi príjemné, endorfíny pracovali. Od telefonátu, že sa na vode stretneme všetci vodnoslalomárski olympijskí medailisti, som sa nesmierne tešil. Vôbec som nevnímal, či na to mám, alebo nie. Nechcel som to zhoršiť, tak som to nejako uplácal dole. Som nesmierne vďačný za čas, ktorý som tu mohol stráviť s partiou skvelých ľudí, s ktorými som sa dlhé roky vídal dennodenne.“

Spomienky na Čunovo sa dajú pre súčasného riaditeľa Športového centra polície zhrnúť do jedného slova – rešpekt. „S ním som do Čunova prišiel zo Spišskej Starej Vsi, tie pereje boli ohromujúce. Nič, čo sa dalo porovnať s Liptovským Mikulášom, kde som trénoval. Rešpekt som mal veru aj dnes a predpokladám, že ho budem mať aj keď si sadnem do lode po rekonštrukcii. Pevne verím, že čoskoro už aj po boku môjho syna,“ povedal Minčík.

Na hrôzu, ktorú prežívali pri prvej jazde dolu legendárnou Niagarou, spomínali aj jeho niekdajší zverenci Ladislav a Peter Škantárovci, olympijskí víťazi z Ria de Janeiro 2016. „Veľmi veľmi som sa bál, to je spomienka na celý život. Samozrejme, mám v hlave aj tie príjemné, naša úplne prvá veľká medaila – striebro z juniorských majstrovstiev sveta - za zrodila práve tu,“ zalovil v pamäti Ladislav „Aťo“ Škantár.

Jeho bratanec Peter Škantár pridal spomienku na triumf na európskom šampionáte 2010. „Podarilo sa nám zvíťaziť za takých neštandardných podmienok. Tesne predtým som bol zranený, mal som natrhnutý medzirebrový sval a aj napriek všetkému sme boli najrýchlejší, čo bol skvelý zážitok.“ Na čunovské úspechy by radi nadviazali aj na budúcoročnom svetovom šampionáte, tentoraz však v disciplíne zjazd. „Sú pred nami veľmi špičkové vrcholné preteky na zrekonštruovanom kanáli, teším z pozície trénera aj športovca,“ povedal kouč Mateja Benuša.

Práve pre strieborného medailistu z Ria de Janeiro je čunovský areál srdcovka. „Je to moja domáca voda, krásny areál, na ktorom som dvadsať rokov pri športe vyrastal. Bude mi za ním trochu smutno. No na druhej strane, niektoré pasáže rád oželiem, lebo som sa na nich vedel vytrápiť,“ žmurkol Beňuš.

Na výsledok plánovanej rozsiahlej rekonštrukcie sa teší aj dvojnásobná olympijská šampiónka Elena Kaliská, ktorá povedala: „Bez areálov v bratislavskom Čunove a v Liptovskom Mikuláši by nebola ani jedna z tých štrnástich slovenských vodnoslalomárskych olympijských medailí. A pevne verím, že aj nová trať nám prinesie ďalšie cenné kovy. Ideálne aby si ich na brehu mohli vychutnať aj tisícky verných fanúšikov.“

SLOVENSKÉ OLYMPIJSKÉ VODNOSLALOMÁRSKE MEDAILY 

Pavol a Peter Hochschornerovci (3-0-1)

Michal Martikán (2-2-1)

Elena Kaliská (2-0-0)

Ladislav a Peter Škantárovci (1-0-0)

Matej Beňuš (0-1-0)

Juraj Minčík (0-0-1)

Šport
Juniorský olympijský tím 2024
2 percent nadacia

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV