Rytieri fair play: Stanislav Striženec berie prácu na Luníku IX ako výzvu
Denne absolvuje dlhú cestu od Bardejova do Košíc a späť. Na najväčšom rómskom sídlisku Luník IX sa venuje deťom. Jeho činnosť si všimli už viacerí. V stredu si Stanislav Striženec prevzal Cena Klubu fair play SOŠV za propagáciu myšlienok fair play.
Pochádza od Humenného, momentálne býva pri Bardejove u svokrovcov. Stanislav Striženec už štvrtý rok učí telesnú a športovú výchovu na základnej škole na Luníku IX. Učiteľské povolanie na tomto sídlisku v Košiciach zobral ako veľkú výzvu.
Stanislav Striženec – muž so schopnosťou identifikovať silné a slabé stránky dieťaťa
Spolužiak z vysokej školy ho oslovil, či by nechcel vyskúšať si, ako sa učí telesná výchova detí z marginalizovanej skupiny. Začiatky boli ťažké, postupne si zvykli žiaci naňho a on na nich. Dnes dosahujú jeho zverenci kvalitné výsledky v rôznych súťažiach.
„Stano bol jeden z prvých kolegov, ktorých som po nástupe na Luník IX stretla. Boli prázdniny. Nevadilo mu to, denne absolvoval dlhú cestu a pripravoval sa na nový školský rok. Pomáhal, s čím bolo potrebné,“ začala svoje rozprávanie o Stanislavovi Strižinecovi v emailovej správe jeho kolegyňa Martina.
Pridala aj jeho charakteristiku: „Ochotný, nápomocný, hľadajúci riešenia, hravý, čo si telocvik vyžaduje, s výbornou schopnosťou identifikovať slabé a silné stránky dieťaťa. A hlavne vždy, naozaj vždy s úsmevom na tvári. Naozaj netuším, či je schopný sa mračiť. A svojím úsmevom upravuje náladu všetkým. Žiadne podrazy, žiadne ohovárania. Naopak, vie byť v dobrom chlapskom zmysle slova upokojovacím prvkom ,ženskej kvákarne‘. Výborný kolega. Plus je super pracovitý, chrliaci nápady a obetavý. Jeden z tých, ktorý si uvedomuje, že ak deti správne natrénujú štart čohokoľvek v detstve, v dospelosti pobežia celkom obstojne. Hlavne deti na Luníku, pre ktoré je pohyb každodennou súčasťou života. Len ho treba korigovať, čo Stano robí.“
Práca s deťmi ho napĺňa
Stanislav Striženec verí, že šport môže u detí niečo zmeniť. Odmalička bol športovec, hral futbal, chodil na súťaže vo vytrvalostnom behu. V telocvični a na ihrisku sa cíti ako doma, za katedrou v triede nemusí stáť.
Aby sa dostal do práce, vstáva o štvrtej ráno. Práca s deťmi ho napĺňa. Doma ich má tri, ďalšie v škole. Deti mu dodávajú energiu pracovať. Žiakov napomína a upozorňuje na zlé návyky, učí ich správnym. Snaží sa hľadať riešenia vhodné pre všetkých.
Keď nastupoval do školy, boli v nej obrazne povedané štyri lopty, zopár švihadiel. Do telocvične sa neinvestovalo. Aj to zmenil. Dnes majú žiaci k dispozícii aj posilňovňu či stolnotenisové stoly. Uvedomuje si, že talentované deti na rómskom sídlisku nemajú priestor na sebarealizáciu a potrebovali by aj kvalitné školské ihrisko.
Dnes sa teší, že jeho žiaci dosahujú kvalitné výsledky na športových súťažiach. Dáva im zmysel života. „Nepomôžem síce každému, ale keď sa chytí aspoň časť zo žiakov, je to super pocit,” hovorí Stanislav Striženec.
