Simona Tichá sa „pretancovala“ k skoku do výšky, jej vzorom je Mária Mračnová

Nádejná atlétka Simona Tichá, ktorá v hlasovaní v rámci programu Ukáž sa! v uplynulom roku skončila na štvrtej priečke, začínala s tancom. Postupne si ju však získala kráľovná športov. Stále ešte len 17-ročná pretekárka vzhliada k legende slovenského skoku do výšky Márii Mračnovej a rada by sa predstavila na olympijských hrách v Paríži 2024.

Talentovaná výškarka Simona Tichá sa narodila 22. novembra 2003 v Bratislave. Vo svojom rodnom meste navštevuje gymnázium zamerané na cudzie jazyky. Odmalička tancovala a hrala tenis. Skúsila si aj basketbal, napokon ju starý otec priviedol k atletike. Začínala pod vedením Nadi Bendovej a Andreja Bendu v klube Kryha Bratislava. Momentálne je členkou STU Bratislava a vedie ju kouč Viliam Lendel. Najväčší úspech mladej Bratislavčanky je druhé miesto na Medzinárodných detských hrách v Jeruzaleme 2018.

Aká bola tvoja cesta k atletike?

Moja rodina je športová založená. Mamina skákala do diaľky, dedko sa venoval skoku do výšky. Keď som mala osem rokov, začala som tancovať, čomu som sa venovala päť rokov. Popritom som hrala tenis. Následne som skúsila basketbal a v dvanástich rokoch som „zakotvila“ pri atletike. K nej ma priviedol práve dedko a postupne ma začala baviť. Najprv som sa venovala všetkým disciplínam a postupne som zostala len pri skoku do výšku.

V rámci programu Ukáž sa! si sa dostala medzi najlepších. Ako ti to pomohlo?

Získané peniaze som mohla využiť na prípravu. Vďaka programu Ukáž sa! ma viac ľudí spoznalo, čo sa týka mojej začínajúcej výškarskej kariéry.

Ako dokážeš skombinovať školu so športom?

Keď som chodila na základnú školu, bolo to pre mňa jednoduchšie. Na gymnáziu je to trochu zložitejšie, ale pomáha mi tréner. Bráva ma na tréningy, keďže bývame blízko seba. Hneď ako prídem zo školy, vyrážame na tréning. Naozaj mi to veľmi uľahčuje, pretože nemusím ísť na tréning autobusom či električkou.

Mohla by si nám opísať svoj bežný tréningový deň?

Počas týždňa máme dva tréningy zamerané na silu, počas ktorých posilňujeme. Dvakrát sa venujeme výške, pričom skáčeme alebo sa zameriavame na techniku. Rovnako sa venujeme šprintom a behu, aby som bola pri skoku dostatočne rýchla. Takisto do prípravy zakomponujeme poskoky na odraz a gymnastiku.

Bolo náročné trénovať počas pandémie koronavírusu? Atletika je predsa len viac exteriérový šport?

Na začiatku mi tréner posielal individuálny tréningový plán na doma, avšak vzhľadom na školské povinnosti i priestorové možnosti to bolo voľnejšie. Postupne sme s koučom začali chodiť na menší štadión, kde sa nachádzalo menej ľudí. Vďaka tomu sa príprava zlepšovala, keďže ma tréner mohol vidieť počas tréningu. Snažili sme sa trénovať, kde sa dalo. Trénovali sme napríklad aj na schodoch pri plavárni v Dúbravke. Následne sme sa už presunuli na štadión, čo považujem za veľmi dôležité.

Hoci si ešte mladá, máš za sebou viacero úspechov. Ktorý si vážiš najviac?

Najviac si cením účasť na Medzinárodných detských hrách v izraelskom Jeruzaleme, kde som obsadila druhé miesto. Mohla som navštíviť pomerne vzdialenú krajinu, v ktorej štartovali pretekári z celého sveta. Našla som si veľa nových kamarátov a videla som rôzne kultúry. Takisto som mala možnosť vidieť, ako sa na preteky pripravujú zahraniční športovci. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé.

Načrtla si zážitky. Na ktorý z nich si najradšej spomínaš?

Keď som prvýkrát skočila 170 cm. Súťažili sme v hale na pretekoch Bratislavská latka, kde sa na nás bola pozrieť pani Mária Mračnová, ktorá je môj veľký vzor. Po pretekoch mi aj zagratulovala, čo považujem za veľký zážitok.

Povedala si, že tvoj veľký vzor je bývalá úspešná výškarka Mária Mračnová. Vzhliadaš aj k ďalším športovcom?

Zo svetových výškariek mám viacero vzorov, avšak momentálne ide o mladú Ukrajinku Jaroslavu Mahučichovú. Ďalej by som spomenula jej krajanku Juliu Levčenkovú. V mužskej kategórii sú to Mutaz Baršim z Kataru a Gianmarco Tamberi z Talianska.

Aké máš ciele smerom do budúcnosti?

Tento rok sme mali mať majstrovstvá Európy v talianskom Rieti, kam som sa mohla kvalifikovať. Kvôli koronavírusu sa to zrušilo. Dúfam, že to bude presunuté o rok a budem sa môcť na tomto podujatí zúčastniť. O štyri roky by som sa rada kvalifikovala pod päť kruhov do Paríža.

Čo ťa čaká v najbližšom období?

V júli sa začína atletická liga. Na programe sú aj rôzne kontrolné preteky u nás na štadióne v Bratislave na Mladej Garde. V septembri nás čakajú majstrovstvá Slovenska. Dúfam, že už všetko pôjde podľa plánu.