Štátny tajomník MŠVVŠ SR pre šport Ivan Husár v rozhovore pre časopis OLYMPIC.sk: Priorita? Voľnočasové poukazy
Dostal do rúk šancu nájsť kľúč ku katarzii slovenského športu. Práve v čase, keď sa jeho trhliny môžu v dôsledku koronakrízy rozďaviť do prepadliska. Štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre šport IVAN HUSÁR sa ocitol pred horolezeckou stenou, na ktorej je veľa previsov. Už vie, že napriek odhodlaniu, bude hľadanie cesty na vrchol zložitejšie, ako čakal. Rozhovor s ním je miestami ako prvovýstup bez istiaceho lana.
Ivan Husár (ročník 1962) je absolvent FTVŠ UK v Bratislave a bývalý popredný volejbalový tréner. S mužmi VKP Bratislava získal štyri razy titul majstra Slovenska a viedol aj mužský reprezentačný tím Slovenska. Aj preto deklaruje, že slovenský šport nezahynie na suchoty. Nečakajú ho však ani ľahké časy.
Na ministerstvo prišiel Ivan Husár ako nominant strany Sloboda a solidarita (SaS). Túto stranu pred časom spoluzakladal. Rozhovor s ním bol zverejnený v časopiseckom magazíne SOŠV OLYMPIC.sk jar/leto 2020, ktorý vyšiel v polovici júna.
VÍZIA ZMIEN
Je výhoda, ak sa politikom stane bývalý športovec? Dokážete brať veci okolo vás, vrátane prípadných prehier – športovo?
Pripúšťam, že prídu aj prehry. Také, ktoré sa nedajú zvrátiť na víťazstvo. Šport prináša víťazstvá aj prehry. Politika je skôr svet kompromisov. V športe ich robíte nanajvýš so spoluhráčom, aby to na ihrisku fungovalo. So súperom, ak túžite po výhre, isto nie. Toto je trochu iný svet. K výhre vás môže priviesť aj rozumný kompromis. Občas mi cestou do práce napadne, aké to bude, keď prehrám súboj s kýmkoľvek, alebo o čomkoľvek. Buď na vedomostiach, alebo na tom, že súper je zásadne silnejší. Potom to budem musieť prijať športovo. Jednoducho sa to zapíše ako prehra a vybavené. Ale neznamená to, že prehry privolávam. Naopak, aj v súčasnej pozícii urobím všetko pre víťazstvo.
Lenže na stoličke štátneho tajomníka vám na to nepostačí jeden trojsetový, prípadne päťsetový zápas...
Patril som k trénerom, ktorí boli koncepční. Nevzal by som len ročnú zmluvu. Keď som šiel aj na angažmán do Brna, alebo sa mi ponúkalo pôsobenie na severe Moravy, tak to bola debata minimálne o trojročnej práci. No frekvencia striedaní ministra školstva je za desať rokov sedem ministrov. Viem, že ja nerozhodnem o tom, že to bude inak. No ak by sme vydržali štyri roky, prichádzam s koncepčnou víziou zmien. Nedá sa za tri týždne spasiť svet. Keby boli zmeny rýchle, podľa mňa by boli povrchné.
Každý športovec aj tréner túži po víťazstvách. Čo by pre vás bolo najväčším víťazstvom v novej pozícii?
V stručnosti to, čo si SaS myslí o svete. Teda aby bolo prostredie športu u nás liberálne, deregulované, aby boli v ňom čisté peniaze a transparentné procesy, aby sme zároveň nikoho nesužovali žiadnymi samoúčelnými smernicami. A aby sa začalo viac stavať v rámci lokálnej športovej infraštruktúry. Napriek tomu, že nám na ňu dnes chýba obrovské množstvo peňazí. No a potom je tu náš projekt z dielne SaS – voľnočasové poukazy. Sú víziou „lieku na všetko“. Samozrejme, na jej realizáciu treba 500 miliónov eur. Tie musíme niekde zohnať.
Politika je skôr svet kompromisov. V športe ich robíte nanajvýš so spoluhráčom, aby to na ihrisku fungovalo. So súperom, ak túžite po výhre, isto nie. Toto je trochu iný svet.
Lenže to bude v čase reštartovania ekonomiky po ťažkej kríze vážny problém...
Určite áno. No neustále tému v spriaznených kruhoch rozvíjame. A rozširujú sa aj zdroje peňazí, ktoré by do toho mohli ísť.
Aké zdroje?
Verejný sektor, súkromný, komunálny... Voľnočasový poukaz bude určený pre všetky deti. Na ich voľnočasovú činnosť všetkého druhu. Nielen na športovú, ale vrátane nej.
FOND NA PODPORU ŠPORTU
Ostaňme ešte pri vašej funkcii. Do akej miery post štátneho tajomníka reálne ovplyvní súčasnosť, budúcnosť a víziu športu na Slovensku?
Vráťme sa k tejto otázke o rok, ešte lepšie o dva. Dnes viem, že v skupine poslancov OĽaNO sú traja tenisti, jeden volejbalista a jeden tréner fitnesu. V oblasti športu má OĽaNO takmer zhodný program so SaS. Súhra v kapitole šport je teda na koaličnej strane celkom dobrá. Naša ambícia je, aby voľnočasové poukazy získali veľkú popularitu aj medzi rodičmi. Ide o 700-tisíc detí, ktoré by dostali širšie možnosti svojho rozvoja aj v športe.
Vraj ani výhľadovo neuvažujete o samostatnom ministerstve športu, o ktorom sníval Kamil Haťapka už pred 25 rokmi...
Nie, nechceme ministerstvo športu. Niektoré štáty ho majú, niektoré majú spojenú sféru športu s kultúrou, iné so školstvom. Chcel by som však, aby bola funkčná sekcia športu na ministerstve školstva. Vzhľadom na to, že vlani pribudla na pozícia štátneho tajomníka, šport dostáva v politike aj v spoločnosti väčší význam. Navyše máme aj nový Fond na podporu športu.
Chcete korigovať jeho zameranie?
Musí dostať to zameranie, s ktorým SaS spolupreberala vládnutie. To znamená budovanie čistej a transparentnej miestnej športovej infraštruktúry. Nehovorím, že musí byť malá a skromná, ale určite nemá byť megalomanská a drahá. Ak sa nám toto podarí, určite to bude náš vážny príspevok k zlepšovaniu podmienok na športovanie na Slovensku.
Budú financie z fondu slúžiť aj na iné účely? Napríklad na podporu zväzov po koronakríze, alebo na podporu vrcholových športovcov?
Nie, výhradne len na zlepšovanie infraštruktúry.
Riskujete sklamanie či nevôľu časti zväzov...
Je tam zhoda aj s prezidentom SOŠV s Antonom Siekelom o využívaní prostriedkov z fondu. Chceme eliminovať podiel subjektívneho rozhodovania a utvoriť také kritériá, na základe ktorých budú k dispozícii nárokovateľné peniaze. Rozvrstviť ich na 4 – 5 zdrojov, aby sa v konkrétnych lokalitách stavali potrebné športoviská. Napríklad aj curlingová dráha, plavecká hala, či atletická dráha. No podmienkou je participácia mesta, vyššieho územného celku, privátneho sektora, prípadne banky.
(NE)STABILITA FINANCIÍ
Ročne je na činnosť fondu odsúhlasených 20 miliónov Eur. Požadovaná participácia z ďalších zdrojov však môže pribrzdiť niektoré projekty. Prostriedky z fondu napriek tomu nemusia stačiť. Tobôž, ak by sa kvôli následkom pandémie redukovali.
Správna rada fondu, ktorá má 11 členov, sa musí zhodnúť na účelnom využívaní fondu, resp. rozhodnúť o realizovaných projektoch.
A keď sa nezhodne?
Nepredbiehajme. Filozofia využívania fondu sa musí predsa presadiť. Nový šéf fondu musí garantovať princípy, aj hľadať miesta, ktoré majú o nové či rekonštruované športoviská záujem. Pripúšťam, že podľa vývoja situácie po pandémii ochorenia COVID-19 môže minister financií niečo z avizovaných 20 miliónov ročne ubrať. Okrem toho však bývalá ministerka nestihla podpísať 60 miliónov na roky 2020 – 2022. Budeme sa usilovať, aby sa tieto prostriedky nestratili. (Pozn. red.: Ide o prostriedky určené na modernizáciu a výstavbu športovej infraštruktúry – 2 milióny na rok 2020, 46,5 milióna na rok 2021 a 11,5 milióna na rok 2022.)
Patríte k ľuďom, ktorí vravia, že peňazí je v našom športe relatívne dosť. Zväzy, kluby, tréneri a funkcionári tvrdia však opak.
Môžeme sa na to pozerať z rôznych uhlov, no vždy platí príklad o prikrývaní len takou perinou, na akú máme. Foriem dotácií do športu je viacero. Ich sprehľadnenie, spočítanie, no najmä zefektívnenie využívania ponúka podmienky na zabezpečenie rozvoja športu u nás. Už spomínané viaczdrojové financovanie aj vo forme participácie na realizácii projektov infraštruktúry nám navyšuje prostriedky na 300, možno až 500 miliónov eur. Keby sme do roka spustili aj avizované voľnočasové poukazy, rozšíri sa nám dopyt a ponuka. Napríklad ak má v Prievidzi klub 700 futbalistov a na každého dostane 700 eur, môže si postaviť niekoľko tréningových ihrísk. V Žiline si vytvorili 17 m vysokú lezeckú vežu s rôznymi trasami, o ktorú je veľký záujem. Vstupné postupne vracia investičné privátne náklady. Cez voľnočasové poukazy bude prefinancovanie ešte rýchlejšie. Tým sa zvyšuje aj motivácia majiteľov prísť zasa s niečím novým, o čo bude záujem.
„TUČNÝ“ ZÁKON O ŠPORTE
Od 1. januára 2016 je v platnosti Zákon o športe. Napriek novelizáciám a korektúram však stále vzbudzuje protichodné reakcie v športovom hnutí...
Asi nenájdete na Slovensku športový klub, ktorý povie, že zákon je super. Má svoje nedostatky, ktoré ukázala prax a ktoré chceme eliminovať. Vyťahuje napríklad peniaze na nutnú administratívu. Menšie zväzy to strašne zaťažuje. Na druhej strane zákon určite priniesol aj mnohé pozitíva. Principiálne je dobrý, prispieva k spravodlivejšiemu rozdeľovaniu štátnych peňazí na šport a nastoľuje aj pravidlá, ako má vyzerať funkčný zväz. Žiaľ, je „tučný“. Nadsadene len na ilustráciu: Americká ústava má 8 554 slov. Zákon o športe 38 240 a pripomienky k zákonu 70-tisíc!
Vieme, kde sa dá zo zákona uberať?
Všade. V každom paragrafe. Som rád, že aj šéf SOŠV hovorí, že zákon treba zoštíhliť. Aby nezaťažoval funkcionárov byrokraciou, aby ich neodrádzal od často dobrovoľnej alebo len symbolicky honorovanej práce. Musíme hľadať také riešenia evidencie výkazov a účtovníctva v kluboch, aby bolo zoštíhlenie zákona v ich prospech.
Ako však dosiahnuť zhodu, keď majú jednotlivé športy neraz protichodné názory napríklad na vzorec hodnotenia, od ktorého sa odvíja podiel ich štátnych dotácií?
Úprimne? Ťažká úloha. Sme však nesporne ďalej, ako pred vznikom zákona. Športové zväzy viac či menej akceptovali vzorec rozdeľovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Hoci nie je dokonalý, platí, a je lepší ako bolo v minulosti rozdeľovanie financií podľa známostí.
Áno, ale zrejme aj vy cítite tlak na vylepšenie parametrov hodnotiaceho vzorca.
Ak sa nájde zhoda na korekciách, urobíme ich. No ak sa pri vykazovaní členskej základne niekde hľadajú cestičky jej umelého navyšovania, to nie je chyba zákona. V tomto treba spraviť poriadok. Druhým parametrom sú výsledky. Tam je trochu problém medzi hodnotením kolektívnych a individuálnych športov. Aj medzi druhmi súťaží. Napríklad tenis nemá majstrovstvá sveta. Oni musia povedať, čo sú ich MS. A tretí parameter je popularita. Domáca a zahraničná. Niekto hovorí, že zahraničná by nemala byť, iní zasa presadzujú názor, že by sme mali prihliadať len na popularitu daného športu vo svete.
Ako to vnímate vy?
Radi hovoríme, že popularita sa najlepšie „meria“ v krčme na Orave. Keď je v televízii hokej, je to jasné. Keď je prenos z futbalovej Ligy majstrov, je to takisto jasné. Musíme však získať objektívne čísla. Debatovali sme o návrhu, aby sa domáca popularita športov namerala v jednom kalendárnom roku trikrát. Aby nebola skreslená tým, že sa urobí v deň, keď Peter Sagan ide v tretej etape do cieľa. Alebo keď prebiehajú olympijské hry. Nie je povedané, kedy sa meranie popularity má urobiť. Môj plán je vo februári, v polovici apríla a v lete. Do konca augusta výsledky nahodíme a spriemerujeme. Pri vyhodnocovaní zahraničnej popularity je metodika iná. Nemáme jednotný názor. Ja hovorím: Načo nám je poznatok, že na Fidži je populárne rugby, alebo v ázijských krajinách bojové športy? Načo to potrebujem vedieť? Veď my rozdeľujeme slovenské peniaze. Iné racionálne názory však oponujú, že ak chceme zistiť, aké sú cyklistika alebo lyžovanie populárne, musíme to zistiť vonku.
Máme šancu na systémové riešenie?
Je to o politike štátu. Ak povieme, že nás menej zaujíma reprezentácia ako mládež, potom budeme sledovať, na aký šport dá babka z Orechovej Potône svoje vnúča. Dnes je pomer hodnotenia popularity 70 percent domáca – 30 zahraničná. Môžeme to pokojne zmeniť 50 – 50, alebo aj jedno z dvoch kritérií vyhodiť. Vytvoríme zmysluplnú skupinu ľudí, ktorí to rozhodnú. Každopádne domáca popularita sa bude robiť trikrát, a na meranie zahraničnej musíme určiť metodiku. Druhá dôležitá vec je, že sa to zafixuje na štyri roky. Na jeden olympijský cyklus. Rovnako chceme zafixovať aj členskú základňu športov. Každý, kto ju buduje, objektívnejšie vie, či mu stúpa alebo stagnuje v dlhšom časovom období ako v jednom roku. Eliminujú sa tým krátkodobé výkyvy a naháňanie čísiel.
ZÚŽENIE TOP TÍMU?
Čo je pre štát dôležitejšie? Štátna reprezentácia, alebo masový šport?
Najťažšia otázka pre mňa, pretože pochádzam z prostredia vrcholového športu. No ako chodím našimi chotármi, tak asi to, čo hovorí SaS. Náš „verejný statok“. Prezentácia spoločnosti - či tu pravidelne športuje stotisíc, alebo sedemstotisíc ľudí. Či sú deti zdravé, menej obézne, také silné, rýchle a vytrvalé ako boli pred tridsiatimi rokmi. Široká koncepčná podpora masového športu je u nás v súčasnom stave asi nutnosť.
Čaká nás rezignácia na úspechy vrcholových športovcov? Nestratia motiváciu, ak sa im zhoršia podmienky na prípravu?
Nie. Je jasné, že podpora masového športovania musí ísť ruka v ruke so vzormi. Ale ako to spraviť, aby bola jedna aj druhá strana nasýtená? Viem, doba sa zmenila. Dnes rodičia dávajú prednosť vzdelaniu svojich detí, tomu, aby vedeli plynulo jeden-dva jazyky. Aj nároky škôl sú oveľa vyššie. Dostať sa pritom v športe medzi najlepších na svete je stále ťažšie. Lenže bez dobrých základov žiadnu vežu ani pyramídu nepostavíte... Keď ostaneme v ponímaní športu, že nás zaujímajú len top športovci, o desať rokov tu nebude nič. Ak sa oprieme do „masy“, mohlo by nám to o desať rokov priniesť prienik mnohých nových talentov.
Šport na Slovensku bojuje o svoju popularitu rôznymi cestami. Úspechy, ktoré na vrcholných súťažiach miestami dosahuje, sú neraz výsledkom obetavosti a podpory rodičov, prípadne sponzorov. Pomohlo by dočasne rozšírenie tzv. Top tímu?
Efektívnejšie by bolo Top tím skôr zúžiť. Nech sú v ňom naozaj len tí najlepší. S adekvátnou podporou.
Efektívnejšie by bolo top tím skôr zúžiť. Nech sú v ňom naozaj len tí najlepší. S adekvátnou podporou.
Zúženie prinesie negatívne reakcie najlepších športovcov aj ich trénerov.
Zrejme áno, ale aj zvýšenú motiváciu sa do Top tímu dostať. To je vítané. Motivácia – a na druhej strane strach z tímu vypadnúť. To plodí dobrý výsledok. Kto je vysmiaty, že „automaticky“ všetko má, nemusí dosiahnuť napokon nič.
Kto by mal byť garantom zloženia Top tímu a jeho pravidiel? Ministerstvo cez svoju sekciu športu, alebo SOŠV?
Na olympijské hry vysiela športovcov SOŠV. Od najlepších sa očakávajú úspechy, medaily. Kritériá pre Top tím postaví sekcia športu na ministerstve. Nemôžeme však určiť, ktorých športovcov má SOŠV zaradiť a chcieť, aby garantoval ich medailovú úspešnosť. Odborná časť výberu, oponentúr a vyhodnocovania by mala byť na pleciach SOŠV. Ak to má byť iný subjekt, nech si ho hnutie urobí. Zjednodušene: O zložení Top tímu by mal mať právomoc rozhodovať SOŠV. O pravidlách jeho tvorby sekcia. Mám však predstavu, že medzi SOŠV a sekciou športu na MŠVVaŠ bude v rámci Top tímu prepojenie cez konkrétnu osobu vedúceho Top tímu. Dnes ho nemáme. Nechcem dehonestovať spôsob vytvárania rôznych komisií, ale možno by stačili traja odborní garanti. Jeden za metodiku, jeden za oponentúru a jeden s rozhodujúcou právomocou o zaraďovaní alebo vyraďovaní športovcov z Top tímu. Pochopiteľne, ak sa rozhodnú, že Top tím bude 300-členný, nech je. Viac peňazí však na jeho pôsobenie nedostanú. Ak dokáže SOŠV za 5,2 milióna podporiť 300 top športovcov a tí prinesú z vrcholných súťaží 300 medailí, klobúk dole. Lenže to nie je reálne. Ak sa rozhodnú v SOŠV podporiť 20 športovcov a tí prinesú 4 medaily, efektivita vynaložených prostriedkov je jasná.
Popri Top tíme je druhou možnosťou zabezpečenia dobrých podmienok športovcom v rezortných športových centrách.
Do Vojenského športového centra Dukla alebo do Športového centra polície nemáme právomoc zasahovať. Ja som odchovanec policajného strediska, kde to nikdy nebolo predimenzované. Dukla je veľkorysejšia. Zákon hovorí, že aj podpora v centrách sa má optimalizovať. Vyžaduje si to však medzirezortnú zhodu. Navyše, viacerí športovci z Top tímu sú aj členmi stredísk, ktoré tiež potrebujú vykazovať výsledky.
STRECHA A PILIERE
Ako vnímate postavenie Slovenského olympijského a športového výboru v kontexte zastrešovania športu na Slovensku?
V Zákone o športe to tak nie je definované, no je to pozitívny krok. Bolo by prospešné, keby sa športové hnutie zastrešené SOŠV začalo tak aj správať.
V čom sa nespráva?
Som na ministerstve dva mesiace a mám už 2750 mailov. Nechápem, prečo píšu zväzy a kluby mne. Prečo sa neobracajú na svoju „strechu“. Mali by na SOŠV dávať návrhy, pripomienky, aj podnety na vylepšenie zákonov. Šéf SOŠV príde za mnou s ich sumárom, prerokujeme ho a oznámime, takto sme sa dohodli. Toto sme vzali, akceptovali, a toto nie. SOŠV ako strecha slovenského športu má silný mandát. Musí byť nositeľom a garantom odbornosti. Partnerom štátu. Sekcia športu na ministerstve má byť servisom. Riešiť zákon, určovať pravidlá, robiť kontrolu... Ak bude mať SOŠV a jeho prezident výsledky, môže zotrvať na svojej pozícii aj 20 rokov. Ak nie, odvolajú ho. Mňa môžu z politickej scény odvolať aj zajtra.
Šport na Slovensku v číslach
240 000 amatérskych a profesionálnych športovcov
51 770 odborníkov
5500 právnických osôb
Čo s výkonnostným športom?
Liek na všetko je voľnočasový poukaz. Bude prínosom aj pre výkonnostný šport. Národný športový zväz dnes zo zákona na základe kritérií vypláca 15 percent pre kluby.
Programové vyhlásenie vlády vzbudilo obavy, aby neostal šport na chvoste záujmu vlády.
Pôvodne bolo vyhlásenie širšie a detailnejšie. Vychádzalo z programu SAS. Dali sme ho konzultovať tým, čo mali záujem, plus SOŠV a poslancom OĽaNO. Vo finále sa však zužovalo. Je tam však všetko, niet čo dodať.
Nestihli sme otvoriť všetky témy, no dôsledky ekonomickej krízy po pandémii zrejme potrápia aj vás...
Očakávame výpadok asi desiatich percent financií v športe, čo kopíruje vývoj v našom hospodárstve. Aktuálne nám hrozí akoby návrat o dvadsať rokov dozadu. Verím však, že presvedčíme, aby financie krátili čo najmenej, pretože pandémia nám ukázala, aký je šport dôležitý pre zvyšovanie zdravotnej odolnosti celej populácie. Nielen pre mladých, ale aj pre rizikovú skupinu nad 65 rokov.
