Šport a olympizmus
Rozhovor
7 min. čítania

Štúdium na FTVŠ najskôr zatajovala pred rodičmi, pri bazénoch nakoniec zostala celý život: Chcela som spoznať plávanie vo všetkých farbách dúhy

Profile picture for user Krsko
Stanislav
Krško
Chcela som spoznať plávanie vo všetkých farbách dúhy, hovorí o spolupráci so športovcami s intelektuálnym znevýhodnením prof. Yvetta Macejková.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien vám v spolupráci s Komisiou SOŠV pre ženy a šport prinášame viacero rozhovorov so zaujímavými ženami. Prof. Yvetta Macejková, PhD., je pedagogičkou na Katedre športov v prírode a plávania Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem toho sa však venuje aj trénovaniu mladých talentov či spolupracuje so športovcami s intelektuálnym znevýhodnením. Je to skrátka žena, ktorá zasvätila svoj život športu.

Ako ste sa dostali k športu a čím vás oslovil?

Môžem povedať, že čo sa týka výberu športu, mala som v živote veľké šťastie. K plávaniu som sa dostala až ako asi 11-ročná. Predtým som robila klasický balet a gymnastiku. Prešla som si teda aj cez pohybovú prípravu. Robila som rôzne športy, no voda je pre mňa veľmi čarovná. Plávanie bolo pre mňa výnimočné.

Veľké šťastie som mala v tom, že som sa prišla učiť plávať k pani Vlaste Wavrovej. Tá vychovala plavcov ako Oľga Kozičová alebo Miroslav Roľko. Bola nielen dobrá trénerka, ale aj veľmi dobrý psychológ. Podchytila ma ešte počas mojej aktívnej  plaveckej kariéry. Plávala som asi osem rokov, skončila som, keď som išla študovať na FTVŠ UK. Bola mojím mentorom pri výchove aj vzdelávaní – výrazne ma nasmerovala do trénerskej práce.

Podporovala vás v športových časoch aj rodina? Viem, že plávali aj vaše dve sestry.

Priznám sa, že napriek tomu, že otec rekreačne plával, nemala som veľké športové zázemie. Ale áno, všetky tri sestry sme plávali. Moja najmladšia sestra Zuzana bola aj na pretekoch Družba na Kube.

Pre štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu ste sa rozhodli z dôvodu, že ste chceli naďalej zostať pri športe?

Najskôr som poslúchla svojho otca, ktorý mi povedal, že mám ísť študovať ekonómiu. Urobila som prijímacie pohovory, na FTVŠ som sa nehlásila. Nechcela som ísť proti vlastným rodičom. Ale nejak to tak život zariadil, že som popri štúdiu na ekonomickej fakulte robila pomocnú trénerku plávania.

Bez vedomia svojich rodičov som sa prihlásila na prijímacie pohovory na FTVŠ UK, ktoré som aj urobila. Potom som sa odhlásila zo štúdia ekonómie, prišla domov a zahlásila som otcovi, že som sa rozhodla takto a takto. Išla som si dosť tvrdohlavo za svojím cieľom - to sa ťahá celým mojím životom.

Čo vám na to doma povedali?

(Smiech). Chvíľu boli doma menšie rozbroje a trucovanie. Bola som však vychovávaná dosť liberálne. Nakoniec otec zahlásil, že keď som sa takto rozhodla, musím znášať aj všetky následky. Nakoniec ma podporovali aj počas štúdia a všetko sa upokojilo.

Prof. Yveta Macejková a prvý predseda Slovenského olympijského výboru a čestný člen Medzinárodného olympijského výboru prof. Vladimír Černušák (v strede).
Foto
Archív YM

Po skončení štúdia ste sa rozhodli, že na škole ostanete učiť? 

Nebolo to také jednoduché, pretože tam v tom čase na Katedre plávania nebolo miesto. Zamestnali ma na semester a takto sa to ťahalo dva roky. No mala som šťastie na výborných vyučujúcich. Napríklad pán profesor Vladimír Černušák, vedúci katedry, mi umožnil pozrieť sa do sveta. Dva týždne som bola na študijnom pobyte na Fakulte telesnej výchovy a športu v Moskve, ktorého garantkou bola Nina Bulgakovová. Dnes by som to prirovnala k tréningovému kempu Michaela Phelpsa. Bola to pre mňa výborná škola. 

Nakoniec sa na katedre uvoľnilo miesto. Nastúpila som v roku 1976 a pracujem tam dodnes. Už mám však len polovičný úväzok. Snažím sa však stále pomáhať vo vzdelávaní študentov.

Na katedre pôsobíte úctyhodný čas. Takisto sa dlho venujete aj mladým plavcom. Vnímate nejaké posuny, čo sa týka mládeže? Menia sa?

Vo všeobecnosti sa mení mladá populácia. Keď som sa pred 15 rokmi ako trénerka sklonila nad malého žiaka, poslušne a koordinovane robil, čo som mu povedala. Dnes sú deti mentálne inde. Rozumovo sú omnoho vyspelejšie. Problém však je, že na tom nie sú dobre pohybovo. Ale zase nie všetky. Dnes to chce väčšiu individualizáciu a každé dieťa je iné. Oveľa ťažšie sa s nimi pracuje.

Rovnako je to aj so študentmi. Niektorí si myslia, že prídu na FTVŠ a budú si ďalej robiť svoj šport a nejako to zvládnu. To už dnes nie je možné. Požiadavky sú ďaleko vyššie. Znovu opakujem, je to však veľmi individuálne.

Prof. Yvetta Macejková, PhD., je pedagogičkou na Katedre športov v prírode a plávania Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
Foto
Archív YM

Ako a kedy by podľa vás mali začať plávať deti – ak by teda chceli plávať súťažne? Mali by ich rodičia ihneď prihlásiť na nejaké plavecké kurzy?

 

Ja považujem gymnastiku ako vhodný šport na to, aby sa človek vedel vzpriamene držať, koordinovane pohybovať a podobne. Plávanie by preto nemal byť prvý šport, s ktorým príde dieťa do styku. Samozrejme, rodičia môžu deti postupne adaptovať na vodné prostredie, no v predškolskom veku by sa mal vytvoriť športový základ práve základnou gymnastikou a atletikou.

Áno, to sa hovorí...

A nielen hovorí, to je pravda. Len rodičia nemajú osvetu, v tomto smere im chýba vzdelanie. Mali by sa snažiť, aby ich deti najskôr vedeli skočiť, hodiť a chytiť, aby vedeli urobiť kotrmelec... Až potom by ich mali nechať systematicky začať učiť plávať. Ale myslím naozaj učiť. Nie ísť sa okúpať do vody - to je samozrejmé a mal by to robiť každý a každé leto. Systematické učenie plávania by teda malo nastúpiť až v mladšom školskom veku. Vychádzam z mojich viac ako 50-ročných skúseností z vyučovania plávania, všetko v živote má svoj správny čas.

Sledujete aj profesionálne plávanie? Vnímate výsledky a úspechy slovenských plavcov?

Áno, sledujem. Vnímam našu reprezentáciu. Bližšie som k tomu však bola, keď bola aktívna Martina Moravcová či Jana Korbašová. V súčasnosti je to... No neviem. Myslím, že ak mladí športovci neodídu do zahraničia, kde sú prinútení na sebe pracovať, je to ťažké. Aby niečo také fungovalo na Slovensku, je nevyhnutný excelentný systém. Chce to symbiózu všetkých zložiek, ktoré sa na tom podieľajú, nie len talentovaného športovca. A to sa momentálne nedeje.

Ako vnímate postavenie žien v športe? Majú podľa vás rovnaké podmienky ako muži? Je nejaká cesta, ako to zlepšovať?

Myslím si, že sa celkové postavenie žien postupne trochu lepší. Aj keď si myslím, že to ešte stále nie je také rovnocenné ako v prípade mužov. Určite by mala mať žena rovnocenné postavenie s mužmi aj v rámci športu.

Okrem toho však dlhší čas pracujete aj so športovcami s intelektuálnym znevýhodnením. Aká je táto práca?

Myslím si, že akýkoľvek šport, ktorý sa robí s láskou  a nadšením s akoukoľvek populáciou, je úžasná cesta. Celý život som túžila zúčastniť sa na olympijských hrách, no vedela som, že to mi život nikdy neponúkne. Nešla som až do toho vrcholového plávania. To chce celého človeka a ja som vždy robila okrem plávania aj učiteľku. Život mi však ponúkol letné hry špeciálnych olympiád v Aténach, Los Angeles a Abú Zabí. Prečo som sa na „staré kolená” dala na prácu s touto populáciou a mládežou? Pretože som chcela spoznať plávanie vo všetkých farbách dúhy. Môžem povedať, že som sa v tom veľmi našla. 

Komisia pre ženy a šport

Cieľom komisie SOŠV ženy a šport je zabezpečovať osvetu a sprístupňovať športovej verejnosti dokumenty z MOV a iných inštitúcií zaoberajúcich sa problematikou rodovej rovnosti a prispievať tak k tomu, aby ženy aj muži v športe mali rovnaké príležitosti zapojenia sa do športového a riadiaceho života vo všetkých úrovniach a smeroch. Prispievať k zabezpečeniu základného práva športovcov, ktorým je bezpečné prostredie, v ktorom šport vykonávajú.

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri