Športové aktuality
Rozhovor
11 min. čítania

Tomáš Tadlánek trénuje aj žije s majsterkou sveta v kickboxe: Keď chce byť najlepšia, musí makať viac ako ostatní

Profile picture for user Krsko
Stanislav
Krško

So svojou zverenkyňou trénoval pred svetovým šampionátom aj trojfázovo. Okrem tréningov však dbá aj na vyváženú stravu, regeneráciu a hlavne kvalitný spánok. Tieto veci nahradia podľa jeho slov aj výživové doplnky, ktorým príliš neholduje. V priestoroch Victory Gym-u v Trenčíne sme sa rozprávali s trénerom a stále aj aktívnym športovcom Tomášom Tadlánkom. V súčasnosti sa venuje viacerým športovcom, z ktorých však najviac vyniká jeho životná partnerka Monika Chochlíková. Tá má vo svojej zbierke tituly a viaceré cenné kovy zo svetových a európskych šampionátov v kickboxe a v thajskom boxe.

Tomáš Tadlánek je tréner a súčasne aj aktívny športovec, ktorý sa venuje thajskému boxu a kickboxu. Ako športovec získal titul majstra Európy v kickboxe v kategórii K1 a stal sa aj svetovou jednotkou v rebríčku amatérskej organizácie WAKO v K1. Ako tréner doviedol Moniku Chochlíkovú k viacerým medailám zo svetových aj európskych šampionátov, ako aj k striebru v kickboxe K1 zo Svetových hier 2017.

Ako ste sa dostali k trénovaniu?

Začal som trénovať vďaka kamarátovi, ktorý ma dotiahol na tréning thajského boxu. Vydržal som až doteraz. Keď som začínal, thajský box bol úplne v zárodkoch. Na Slovensku bolo iba zopár klubov, tento šport nespadal pod žiadnu asociáciu. Trénovali sme možno raz za týždeň, postupne sa to však začalo zlepšovať. Neskôr som si založil aj vlastný klub - Victory Gym v Trenčíne - a urobil som si licenciu trénera thajského boxu aj kickboxu. Po piatich rokoch sme sa presťahovali do väčších priestorov. Som z toho veľmi nadšený, pretože to tu vyzerá naozaj na úrovni. Sme moderne vybavení, máme tatami, ring, aj ďalšie pomôcky na cvičenie.

Na čo bol zameraný dnešný tréning?

Bol to predobedný tréning, predovšetkým s mladými zápasníkmi, ktorí nechodia do práce a mali voľno. Prebiehal nasledovne: rozcvička, potom strečing, tieňový box, lapy, sparingy a „clinch”. Zameraním to bol všeobecný tréning, v rámci ktorého mali z každého rožku trošku.

Celá príprava zápasníkov sa adaptuje podľa fázy, v ktorej sa nachádzajú. Podľa toho, kedy ich čaká zápas. Je rozdiel, či ho majú o dva týždne, o mesiac, alebo o dva. Momentálne máme takpovediac udržiavacie obdobie, nemáme totiž v pláne žiadne zápasy. Nezameriavame sa na kondíciu, ale skôr na silu a techniku.

Tréning s mladými zápasníkmi.
Foto
SOŠV - Andrej Galica

Na aké úspechy v rámci trénerstva ste najviac hrdý?

Som hrdý na každého môjho zápasníka, ktorého som vychoval a doviedol do ringu. Pre mňa sú veľmi cenné momenty, keď môj zápasník dosiahne niečo na vrcholných podujatiach, či už v K1, alebo v thajskom boxe, a donesie nejaké medaily.

Tie najväčšie úspechy som dosiahol s Monikou Chochlíkovou - päť titulov majsterky Európy a svetový titul. Rovnako som hrdý aj na našu juniorskú základňu, ktorá je podľa mňa jedna z najlepších na Slovensku. Máme mnoho šikovných zápasníkov medzi 15 až 18-ročnými športovcami. Minulý rok napríklad doniesol Daniel Ďuriš medailu z ME.

Hrdý som aj na to, že som bol v ankete medzi trénermi v roku 2018 aj 2019 vyhlásený za najlepšieho trénera na Slovensku v K1 aj v thajskom boxe. Ešte stále som mladý tréner, prednedávnom som oslávil 30 rokov, a navyše som stále aktívny zápasník. Trénerstvu sa z toho dôvodu ešte nevenujem na 100 percent. Verím preto, že tie najväčšie úspechy ešte len prídu.

Ako ste spomínali, ešte stále ste aktívny zápasník. Máte nejakého trénera alebo sa trénujete sám?

Keď som bol mladší, veľa som cestoval po Slovensku a po svete. Čerpal som veľa rád od rôznych trénerov a veľa sa od nich učil. Teraz už dlhú dobu nemám žiadneho trénera a trénujem „pod vlastným dohľadom“. Nie je to úplne jednoduché. Keď sa vám nechce ísť na tréning, väčšinou vás tréner „vyhecuje”. Keďže som trénerom sám sebe, musím sa „hecovať” aj v období, keď sa mi nechce. Máme tu však výborný kolektív, ktorý ma neustále posúva vpred.

Na ktoré z vlastných úspechov ste najviac hrdý?

Paradoxom je, že sa považujem hlavne za thajského boxera, no moje najväčšie úspechy sú v kickboxe v kategórii K1. Minulý rok sa mi podarilo získať titul majstra Európy v K1 a stal som sa aj svetovou jednotkou v rebríčku amatérskej organizácie WAKO v K1 ako prvý zápasník z Česka a Slovenska. WAKO je najprestížnejšia organizácia kickboxu medzi amatérmi. Som hrdý aj na bronzovú medailu zo svetového šampionátu v K1.

Ako ste sa spoznali a začali trénovať s Monikou Chochlíkovou?

Poznám ju od jej začiatkov. Prišla k nám ešte do starých priestorov. Viedol som ju na nábore. Neskôr sme sa dali dokopy a už osem rokov sme partneri. Trénuje pod mojím vedením a zatiaľ to funguje na oboch úrovniach. Aj športovej, aj osobnej.

Tvoriť takýto športový pár má určite svoje výhody, ale aj nevýhody...

Výhoda je, že ju mám stále pod drobnohľadom. Keď chce byť športovec úspešný, nie je to len o tom, čo robí na tréningu, ale aj po ňom. Záleží aj na tom, akú má životosprávu. To viem ako tréner u nej kontrolovať neustále. Nevýhoda je, že Monika je tvrdohlavá a je „alfasamec”. Na tréningu ma rešpektuje, ale mimo tréningu spolu stále bojujeme o pozíciu „alfasamca“. (smiech)

Monika Chochlíková na tréningu.
Foto
SOŠV - Andrej Galica

Skúste nám opísať, ako vyzerá bežný tréningový týždeň s Monikou.

Trénuje desaťkrát do týždňa. Mení sa len intenzita a náročnosť tréningov, a to podľa toho, či má pred zápasom, alebo po zápase. Na základe toho meníme zameranie tréningov na kondíciu, techniku. Je profesionálny športovec vo Vojenskom športovom centre Dukla, takže šport je jej práca a musí trénovať. Keď chce byť najlepšia, musí makať viac ako ostatní. Sme naozaj zjednotení, fungujeme takto už osem rokov.

Výsledky sú, vyhýbame sa stagnácii a ako zápasníčka rastie každým rokom. Pomáha jej aj to, že je vo VŠC Dukla. Monika mala zranenie chrbta, prasknutú platničku, čo ju dosť obmedzovalo. So skvelou fyzioterapeutkou teraz cvičí DNS. Je to stabilizačný systém cvičení na stred tela. Veľmi jej to pomáha. Monika má teraz výborné podmienky. Dobré je aj to, že ja trénujem na plný úväzok a nemám žiadnu inú prácu. Môžem sa jej venovať celý deň.

Tréning desaťkrát týždenne teda znamená, že musí trénovať aj dvojfázovo.

Trénuje od pondelka do piatku, väčšinou dvakrát denne. Plus ešte máme tréning aj v nedeľu. Keď sme boli minulý rok pred svetovým šampionátom, trénovala aj trojfázovo. Vtedy mala 16 tréningov za týždeň.

Okrem tréningu je nepochybne dôležité aj stravovanie, obzvlášť, keď musíte zhadzovať kilá pred zápasmi. Ako sa stravujete? Beriete aj nejaké výživové doplnky?

V našom športe je strava veľmi dôležitá aj kvôli váhovým kategóriám. Ja ani Monika však nechudneme nejaké veľké objemy. Sú to len nejaké dve, tri kilá pred zápasom. Varíme si sami, zakladáme si na kvalitnej strave. Doplnky príliš neberieme. Som k tomu skeptický. Jediným doplnkom sú pre nás iónové nápoje. Dôležitý je spánok, regenerácia a kvalitná strava.

Ako je to s finančnou podporou thajského boxu? Majú podľa vás kluby a zväzy dostatok finančných prostriedkov?

My sme amatérsky klub, ktorý však má aj úspechy z vrcholných podujatí. Máme ľudí, ktorí nás podporujú hlavne cez dve percentá asignovanej dane. Okrem toho nás podporuje aj Slovenská muai thay asociácia. S financiami to však vždy môže byť lepšie. Mohol by nám niekto platiť napríklad aj výjazdy juniorov, na ktoré sa teraz musíme skladať.

Našich zápasníkov sa snažím čo najviac podporovať aj ja. Platia napríklad znížené členské. S financiami je to vždy komplikované. Obzvlášť v našich športoch. Nevýhoda je, že sú to neolympijské športy. Klub teda zarába sám na seba a nie je to zlatá baňa. Keď to však chcete robiť pre ten športový účel, ani by to zlatá baňa nemala byť.

Keďže sa zúčastňujete aj na reprezentačných stretnutiach, viete aj viac o financovaní samotného zväzu. Čo si myslíte o súčasnom vzorci prideľovania financií?

V Slovenskej muai thay asociácii je to začarovaný kruh. My sme asociácia, ktorá vznikla pred troma rokmi. Dostali sme nejaký minimálny príspevok na fungovanie. Ten však nevystačí ani na administratívne záležitosti a musia z toho platiť aj reprezentáciu. Príspevok sa zvyšuje na základe výsledkov. Tie dosiahneme len vtedy, keď budeme mať širokú reprezentáciu. My si ju však nemôžeme dovoliť, pretože na to nemáme peniaze. Zdá sa mi, že pri takomto nastavení je až nemožné rásť.

Aký je váš názor na to, že niektoré športy sú zo vzorca vyčlenené?

Je nefér, že hokej a futbal sú zo vzorca vyčlenené a nemusia mať žiadne výsledky, no aj tak dostanú ten istý finančný balíček. Vzorec a celkovo aj systém financovania nie je podľa mňa šťastne nastavený. Keď vznikne nový zväz, dostane minimálny balíček, ktorý nestačí. Len administratíva vyjde nejakých 15-tisíc eur na rok.

Na druhej strane však veľmi kvitujem, že od roku 2016 vznikla podpora pre medailistov z olympijských aj neolympijských športov - takzvaný TOP tím. To nás motivuje chodiť na súťaže a reprezentovať na nich Slovensko. Predtým sme tam chodili za svoje náklady a keď sme aj získali medailu, nemali sme za výsledok žiadnu odmenu. Bolo to ťažké a demotivujúce. Výdavky boli veľké.

Zlepšilo sa podľa vás, aj na základe množstva úspechov, povedomie o thajskom boxe a kickboxe na Slovensku?

Určite áno. Hlavne vďaka organizácii OKTAGON MMA, ktorá robí výborný marketing a veľké promo bojovým športom. Myslím si, že laická verejnosť už náš šport nevníma len ako nejakú bitku. Už chápu, že je to šport, v ktorom chalani a dievčatá drú desaťkrát do týždňa a potia krv. Je to jeden z najťažších športov, pretože to nie je len fyzické vypätie, ale aj psychické. Predsa len, keď idete do ringu, tak vám tam niekto môže reálne ublížiť. Nie je to úplne príjemné. Verejnosť to teda podľa mňa už vníma lepšie a aj podpora je lepšia ako pred pár rokmi.

Keď už sa rozprávame o Oktagone, Monika tam mala nedávno aj zápas. Bola príprava naň odlišná ako na ostatné zápasy? Rozmýšľali ste, že by ste sa vybrali cestou MMA?

Súboj bol v malých rukaviciach, v akých Monika ešte nikdy nezápasila. Navyše sa súboj odohrával v klietke, v ktorej mala tiež premiéru. Na počudovanie ju to však veľmi bavilo. Rada by v tom pokračovala. V takýchto rukaviciach mala pocit, že každý úder má na súperku väčší dopad. V MMA však zatiaľ nechce zápasiť. Má ten názor, že pokiaľ nemá zvládnuté zápasenie na zemi, nechce sa tam tlačiť len preto, aby bola populárnejšia. Hoci má nejaké ponuky, hlavnou prioritou zostáva thajský box a ďalšou je kickbox.

Na aké podujatia sa teda chcete v budúcnosti sústrediť?

Pre Moniku je hlavná priorita thajský box a chce v ňom vyhrať majstrovstvá sveta. V minulosti vyhrala svetový šampionát aj majstrovstvá Európy v kickboxe K1, vyhrala aj ME v thajskom boxe. Z majstrovstiev sveta má iba bronz. Ak by získala zlato, bola by asi jediným zápasníkom v histórii, ktorému sa takéto niečo podarilo.

Šampionát mal byť tento rok, vzhľadom na pandémiu nového koronavírusu sa však všetko zrušilo a do konca roka nemáme žiadny veľký turnaj. Dúfam, že na ďalší rok sa nám to podarí. Na budúci rok mali byť aj Svetové hry, ktoré sú ekvivalentom olympijských hier pre neolympijské športy. Mali byť v americkom Birminghame, ale presunuli ich až na rok 2022. Monika na takomto podujatí už raz bola a vo Wroclawe v roku 2017 v K1 získala striebro. Teraz by tam však rada súťažila v thajskom boxe a tiež získala medailu.

Tréning v priestoroch Victory Gym-u v Trenčíne.
Foto
SOŠV - Andrej Galica

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri