Športové aktuality
11 min. čítania

Tréner juniorských biatlonistov Peter Kazár: Olympijské hry sú sen každého športovca

Profile picture for user horvath
Martin
Horváth
Foto
TASR/Ján Krošlák

Peter Kazár je hlavný tréner slovenskej mládežníckej biatlonovej reprezentácie. Viacerých svojich zverencov priviedol k výrazným úspechom. Okrem iného sa spolupodieľal aj na ôsmom mieste Emy Kapustovej na tohtoročných zimných olympijských hrách mládeže (ZOHM) vo švajčiarskom Lausanne. Viac o trénerskej kariére Petra Kazára a pomeroch v slovenskom biatlone sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Tréner slovenskej mládežníckej biatlonovej reprezentácie Peter Kazár sa narodil 29. marca 1989 v Brezne. Jeho otec Marián i brat Matej patria k známym menám v slovenskom biatlone. Vďaka rodinným väzbám sa aj on začal v siedmich rokoch venovať tomuto športu. Absolvoval štúdium trénerstva na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Spolupodieľal sa na troch umiesteniach Tomáša Sklenárika v elitnej desiatke na majstrovstvách sveta kadetov v estónskom Otepää 2018. Rovnako sa pričinil o ôsmu priečku Emy Kapustovej v rýchlostných pretekoch na ZOHM v Lausanne 2020. Peter Kazár trénersky už osem rokov pôsobí v ŠK Železiarne Podbrezová a okrem iného je aj viceprezident Slovenského zväzu biatlonu pre športovú reprezentáciu.

Pri biatlone pôsobili váš otec Marián a brat Matej, ktorý patril medzi popredných slovenských biatlonistov. Dostali ste sa k tomuto športu vďaka nim?

Išlo o prirodzený vývoj, keďže celá rodina sa „točila“ okolo biatlonu. Otec organizuje preteky. Bežky ku mne patrili odmalička a od siedmich rokov sme postupne začali súťažiť v prípravke. Prešiel som aj ďalšími kategóriami až po juniorov.

Spomínate si celkove na vašu športovú kariéru v pozitívnom duchu?

Mám veľké množstvo pekných spomienok a získal som veľa dobrých návykov. Mne sa darilo najmä v lete, počas ktorého sa mi darilo vyhrávať preteky Slovenského pohára v letnom biatlone. Zvíťazil som v celkovom poradí sedemkrát po sebe v rokoch 2003 až 2009. V zime sa mi v mládežníckych kategóriách viac ako na mládežníckych majstrovstvách sveta darilo v juniorských IBU Cupoch. Keď bol priestor, veľmi radi sme sa zúčastňovali aj na pretekoch v bežeckom lyžovaní. Podarilo sa mi získať viacero titulov majstra Slovenska v biatlone. Za svoje najlepšie umiestenie považujem desiate miesto v rýchlostných pretekoch na zimnom Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v španielskej Jace v roku 2007.

Bola vaša cesta k trénerstvu priamočiara alebo ste museli prejsť kľukatým chodníkom?

Študoval som trénerstvo na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popritom som ešte súťažil v juniorskej kategórii. V tom čase bola veľká konkurencia medzi mužmi, v ktorej som sa nepresadil. Dostal som však ponuku do Podbrezovej, kde sa uvoľnilo jedno trénerské miesto. Potrebovali reštartovať tamojší biatlonový klub. Nastúpil som tam a pôsobím v tomto klube už ôsmy rok.

Máte nejaký trénerský vzor?

V rámci reprezentačných družstiev som ako športovec spolupracoval s viacerými biatlonovými trénermi. Každý z nich mi odovzdal cenné skúsenosti. Spomenul by som napríklad Pavla Kobelu, ktorý ma pozitívne ovplyvnil v práci s mládežou aj počas môjho pôsobenia na vysokej škole. Inšpiroval ma taktiež Juraj Sanitra. Mne sa páčia aj futbaloví tréneri ako Ján Kozák, či kouči v iných športoch ako Vlado Zlatoš, od ktorých môžem využiť poznatky pre moju ďalšiu činnosť.

Dosiahli ste už viacero trénerských úspechov. Ktoré z nich si vážite najviac?

Uplynulé štyri roky sa nám vždy podarilo byť v okolí elitnej desiatky na z niektorom z vrcholných podujatí. Lukáš Ottinger obsadil 12. miesto na zimnom EYOF-e v Erzurume, následne Tomáš Sklenárik v kadetskej kategórii sa umiestil na MS v Otepää 2018 trikrát v top 10. Emka Kapustová skončila 8. na ZOHM v Lausanne a bola aj 21. v poradí na majstrovstvách sveta kadetov v Osrblí 2019. Zuzka Remeňová sa umiestila v rýchlostných pretekoch na rovnakom podujatí na 10. mieste. Z každého výsledku som sa mimoriadne tešil, keďže sme pre to museli vynaložiť veľké úsilie.

Vytýčili ste si nejaké méty v rámci trénerskej kariéry?

V rámci cieľov sa snažíme zlepšiť prácu s mládežou v slovenskom biatlone, čo by som označil za veľkú métu. Radi by sme v juniorských kategóriách bežecky boli maximálne v odstupe do jednej minúty od najlepších na svete. Vďaka tomu by sme dokázali prejsť z juniorskej do seniorskej kategórie tak, aby sme dokázali byť konkurencieschopní medzi dospelými. To znamená, že by sme chceli pracovať na umiesteniach, aké dosahujú sestry Fialkové, v minulosti Anastasia Kuzminová či Pavol Hurajt. Chceli by sme sa vrátiť na tieto pozície, čo je môj najväčší cieľ.

Aké spomienky máte na zimné olympijské hry mládeže či na ďalšie vrcholné podujatia?

Sú veľmi pozitívne. Teším sa z toho, že človek môže na multišportových podujatiach stretnúť ľudí aj z iných športových odvetví. Máme diskusie s trénermi ostatných športovcov o ich očakávaniach a podobne. Je to niečo jedinečné. Všetky vrcholné podujatia, na ktorých sa zúčastňujeme, majú niečo do seba. Páčilo sa mi naposledy na zimnom EYOF v Sarajeve, kde bolo veľmi pekné otvorenie. Výborne pripravili štadión. Kladne hodnotím priebeh štafety. Barborka Horniaková tam skončila ôsma vo vytrvalostných pretekoch. Na olympijských podujatiach je vždy veľmi dobrá atmosféra. Organizátori tam prinášajú rôzne novinky, voľnočasové a vzdelávacie aktivity, v rámci ktorých môžu športovci aj utužovať vzťahy. Niečo podobné na biatlonových podujatiach nemáme.

Čo pre vás znamená pojem olympijské hry?

Klasické „veľké“ olympijské hry sú sen každého športovca. Každý ich chce zažiť a presadiť sa tam. Je to o láske k športu a rozvíjaní človeka vo všetkých smeroch.

Mohli by ste zhodnotiť spoluprácu v rámci slovenskej juniorskej biatlonovej reprezentácie?

Snažili sme sa spojiť dokopy štyri kluby, na základe čoho sa pokope pripravuje približne dvadsať pretekárov. Ide v podstate o výber z celej talentovanej mládeže od 16 do 22 rokov. Myslím si, že je to lepšie ako v predošlých rokoch. Všetci tak dostávajú možnosť pripravovať sa v kvalitnejších podmienkach, preberať skúsenosti od najlepších trénerov a športovcov. Sme viac spolu a športovci sú vďaka tomu vo väčšej miere medzi sebou kamaráti. Na súťažiach z toho vzniká kvalitná konkurencia a zároveň sa viac vzájomne tešia zo svojich úspechov. My tréneri sme stále trochu rivali medzi sebou. Snažíme sa však pomáhať si vo všetkých spoločných aktivitách a poskytovať spätnú väzbu a rady..

Má slovenský biatlon podľa vás svetlú budúcnosť?

Máme viacero kvalitných pretekárov, ktorí zaznamenávajú veľmi dobré výsledky, ako napríklad sestry Fialkové. Vidím to pozitívne. Sme malá krajina, takže pravdepodobne nikdy nedokážeme postaviť dve vyrovnané štafety. Raz budú silnejší muži a inokedy ženy. Vidíme však u nás individuality, ktoré sa dokážu presadiť na mládežníckych podujatiach. Bežecky sú v odstupoch do minúty a vzhľadom na to je tam potenciál na zlepšovanie. Mohli by sme sa postupne dostať na pozície, ktoré sme mali v minulosti. Neviem však, či sa podarí dostať sa na takú úroveň, akú mali úplne prvé ženské tímy v ére samostatnosti. Viacero z nich sa vtedy dokázalo vtesnať do elitnej desiatky a štafeta skončila štvrtá, resp. piata pod piatimi kruhmi. Minimálne v miešaných štafetách a v individuálnych súťažiach by sme mohli pomýšľať na úspechy.

V čom je z vášho pohľadu problém vo vašom športe? Ako by sa dala situácia zlepšiť?

Priestor na zlepšenie máme pravdepodobne v podobných sférach ako v iných športoch. Je to chýbajúca infraštruktúra, čo by som označil za najkľúčovejšie. Následne ide o udržanie kvalitných trénerov, ktorých treba dokázať financovať. Kluby sa snažia robiť maximum, no nie vždy majú ideálne podmienky. Dôležité je „podchytiť“ žiakov i prechod medzi juniormi a seniormi. Nemáme dostatok financií na to, aby sme dokázali udržať pri biatlone dostatočný počet dobrých športovcov, ktorí by mohli dosahovať povzbudivé výsledky. Často sa na základe toho rozhodnú skončiť aj kvalitní športovci. Radšej idú robiť niečo vhodnejšie pre svoju budúcnosť.

V čom naopak vidíte pozitíva v podmienkach, čo sa týka vášho športu?

Momentálne sa chystajú vybudovať až dve dráhy, v ktorých sa bude dať venovať biatlonu na kolieskových lyžiach. Vidím to veľmi pozitívne, keďže sa nám zlepšia podmienky. Verím, že sa zmení spôsob financovania trénerov pri mládeži. Všetko speje k tomu, aby aj oni mali možnosť dosahovať lepšie výsledky a väčšiu kvalitu. Pribúdajú mládežníci. V rámci Slovenského zväzu biatlonu momentálne premýšľame nad systémom, ako priviesť k športu väčší počet ľudí. Buď by to mohlo byť dotáciou na nákup vzduchových zbraní, alebo poskytnutím erárnych zbraní, ktoré budú určené na preteky Slovenského pohára. Rovnako chystáme program vzdelávania pre všetky úrovne trénerov a online kurzy pre mladých športovcov, ich trénerov a rodičov. Veríme, že sa nám podarí zdvojnásobiť súčasnú približne dvestočlennú mládežnícku členskú základňu. Zákon o športe nám pomohol v tom, že viac peňazí putuje priamo do mládežníckych kategórií. Budeme mať infraštruktúru, sprístupníme šport väčšej mase ľudí a aktívnych športovcov sa budeme snažiť zabezpečovať vo väčšej miere. To sú tri méty.

Kde budú stáť spomínané dráhy pre kolieskové lyže?

V Osrblí je hotová projektová dokumentácia a na budúci rok by sa mala začať budovať dráha. Na Králikoch sa realizujú ešte územné procedúry. Takže ide o perspektívu roka či maximálne dvoch, pokiaľ sa dokončia všetky úradné procesy. To znamená, že konečne po dvadsiatich rokoch získame kvalitné podmienky na tréning. Nebudeme musieť chodiť tak často do zahraničia a vynášať tam peniaze. Budeme môcť byť dlhšie na dráhe, čo určite skvalitní prípravu. Bude sa realizovať aj osvetlenie a plnohodnotne budeme môcť trénovať aj v zime. To sú pre nás podstatné veci, aby pretekári mali kde trénovať. A samozrejme, aby sme aj my tréneri mali koho trénovať.

Čo vás čaká v najbližšom období?

Koncom roka – 29. a 30. decembra budeme mať v Osrblí kvalifikačné preteky na vrcholné súťaže. Pôvodne sa mali konať 2. a 3. januára ako preteky Slovenského pohára, no to sa muselo zrušiť vzhľadom na protipandemické opatrenia. Rozhodne sa tam, ktorí mládežníci pôjde so seniormi na preteky IBU Cupu a Svetového pohára. Počas januára budeme súťažiť na súťažiach, na ktoré sa mládežníci nominujú. V Osrblí sa uskutočnia dve podujatia IBU Cupu. Zúčastníme sa na jednom, keďže už od 16. februára sa budeme pripravovať na mládežnícky svetový šampionát v rakúskom Obertilliachu. Hlavný cieľ sezóny sú práve februárové majstrovstvá sveta juniorov a kadetov v tomto zimnom stredisku.

Budeme môcť v juniorskom tíme vidieť Henrietu Horvátovú, ktorá pravidelne štartuje v najvyššej kategórii?

Momentálne okrem Fialkových nemá na vrcholné súťaže juniorov či seniorov istú miestenku nikto. Na základe výkonnosti je však predpoklad, že by sa do juniorského tímu mala „prebojovať“ Henrieta Horvátová. Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, predviedla veľmi dobré výkony na pretekoch Svetového pohára. Nemala bežecky až také veľké straty. Je tam vidieť výkonnostný posun.

Čo by ste odkázali nádejným športovcom?

Želám, aby na sebe tvrdo pracovali a zlepšovali svoje schopnosti. Treba budovať na silných stránkach. Na základe toho môžu dosahovať výborné výsledky. Nech sa im splnia ciele, ktoré majú v športovom i v osobnom živote.

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri